|
hmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm..............................................................!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
[[Súbor:Three Mile Island (color).jpg|right|thumb|Jadrová elektráreň [[Three Mile Island]] v [[Spojené štáty|USA]], ktorá sa stala známou po svojej havárii]]
'''Jadrová elektráreň''' alebo '''atómová elektráreň''' je výrobňa [[elektrická energia|elektrickej energie]], resp. technologické zariadenie, slúžiace na premenu [[jadrová energia|jadrovej energie]] na [[elektrická energia|elektrickú energiu]].
Skladá sa obvykle z [[jadrový reaktor|jadrového reaktoru]], [[parná turbína|parnej turbíny]] s [[alternátor]]om a z mnohých ďalších pomocných prevádzok. V princípe ide o [[parná elektráreň|parnú elektráreň]], v ktorej sa energia získaná [[jadrový reaktor|jadrovým reaktorom]] používa na výrobu [[para|pary]] v parogenerátore. Táto [[para]] poháňa [[turbína|turbíny]], ktoré poháňajú [[alternátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako [[palivo]] prevažne obohatený [[urán (prvok)|urán]], čo je prírodný [[urán (prvok)|urán]], v ktorom bol zvýšený obsah [[izotop]]u <sup>235</sup>U z pôvodných zhruba 0,5 [[%]] na 2 – 5 [[%]].
Podľa odhadov [[geológ]]ov a [[OECD]] vydržia známe a predpokladané zásoby [[urán (prvok)|uránu]] najmenej 270 rokov.<ref>[http://www.oecdbookshop.org/oecd/display.asp?SF1=DI&CID=&LANG=EN&ST1=5L9T0F7266WF#MultiLingualSummaries]</ref><ref>http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/byzbys/676F57EA7B46EF53C125718D004414D5?OpenDocument&cast=1</ref>
== Správny názov ==
Celosvetovo sa dnes v odborných kruhoch uprednostňuje názov "jadrová elektráreň" (v príslušnom jazyku) pred "atómová elektráreň" (v príslušnom jazyku). Uvádzajú sa najmä dva dôvody: Jednak sa dá argumentovať, že v takejto elektrárni nedochádza k štiepeniu celého atómu ale len jeho jadra, a jednak termín "atómový" často vyvoláva medzi bežným obyvateľstvom asociácie s atómovou bombou (ktorá by sa na druhej strane technicky tiež správnejšie mala volať jadrová bomba). <ref>http://www.energie-fakten.de/html/akw-oder-kkw.html</ref> Na Slovensku majú však jadrové elektrárne v názve stále slová "atomová/-é elektráreň/-ne", takže termín "atómová elektráreň" nemožno považovať za nesprávny.
== Schéma ==
[[Súbor:Nuclear power plant-pressurized water reactor-PWR.png|right|thumb|550px|Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]]]
Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]:
1 – Reaktorová hala, uzavretá v nepriepustnom kontajneri.<br />
2 – [[Chladiaca veža]]<br />
3 – [[Tlakovodný reaktor]]<br />
4 – Riadiace tyče<br />
5 – Kompenzátor [[objem]]u<br />
6 – Parogenerátor. V ňom horúca [[voda]] pod vysokým [[tlak]]om vyrába [[para|paru]] v sekundárnom okruhu.<br />
7 – [[Palivo]]vý zásobník<br />
8 – [[Turbína]] – vysokotlakový a nízkotlakový stupeň<br />
9 – [[Generátor elektrického napätia|Elektrický generátor]]<br />
10 – Transformačná stanica<br />
11 – Kondenzátor sekundárneho okruhu<br />
12 – [[Vodná para]]<br />
13 – Skondenzovaná voda<br />
14 – Prívod [[vzduch]]u do [[Chladiaca veža|chladiacej veže]]<br />
15 – Odvod teplého [[vzduch]]u a [[para|pary]] [[komín]]ovým efektom<br />
16 – Obehové [[čerpadlo]] primárneho okruhu<br />
17 – Napájacie [[čerpadlo]] chladiaceho okruhu<br />
18 – Primárny okruh ([[voda]] iba kvapalná pod vysokým [[tlak]]om)<br />
19 – Sekundárny okruh (červeno označená [[para]], modro [[voda]])<br />
20 – [[Oblak]]y vzniknuté kondenzáciou vyparenej chladiacej [[voda|vody]]<br />
21 – Obehové [[čerpadlo]] sekundárneho okruhu
== História ==
Na výrobu [[elektrická energia|elektriny]] sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil [[20. december|20. decembra]] [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri meste Arco v štáte [[Idaho]] v [[Spojené štáty|USA]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom [[jadrový reaktor|reaktore]] dodávalo spočiatku výkon okolo 100 [[kW]]. Prvá atómová elektráreň bola postavená v [[ZSSR]] v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená [[27. jún]]a [[1954]]. V 5 [[watt (jednotka)|MW]] [[jadrový reaktor|reaktore]] bol použitý [[grafit]] ako moderátor a [[voda]] ako chladiace médium. [[Elektráreň]] však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na [[výskum]]né účely. Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku [[1960]] tvoril inštalovaný [[výkon]] menej ako 1 [[watt (jednotka)|gigawatt (GW)]], na konci sedemdesiatych rokov už 100 [[watt (jednotka)|GW]], a 300 [[watt (jednotka)|GW]] v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v [[Čína|Číne]]. V roku [[2005]] bol inštalovaný výkon 366 [[watt (jednotka)|GW]].
== Súčasná situácia ==
=== Vo svete ===
Vo [[svet]]e pracuje v súčasnosti ([[2008]]) v atómových elektrárňach 439 energetických [[jadrový reaktor|reaktorov]], celkový inštalovaný elektrický [[výkon]] bol 372059 [[watt (jednotka)|MW]].<ref>http://proatom.luksoft.cz/view.php?cisloclanku=2008012101</ref> Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe (najmä v ázijských krajinách, v [[Rusko|Rusku]], [[Fínsko|Fínsku]], ale aj na [[Slovensko|Slovensku]]) a veľa krajín ([[Spojené štáty|USA]], [[Bulharsko]], [[Litva]]) rozhodli o ich novej výstavbe.
Najviac energie z atómových elektrární sa vyrába vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (okolo 80 %), [[Nemecko|Nemecku]], [[Spojené štáty|USA]], [[Japonsko|Japonsku]] a [[Rusko|Rusku]]. Vo väčšine krajín však prežívajú staré atómové elektrárne so zastaranou technológiou. K zastaveniu niektorých z nich je tlačené medzinárodným spoločenstvom najmä [[Rusko]]. Napriek tomu, reaktory sovietskej výroby sú často spoľahlivejšie, než tie v kapitalistických krajinách, pretože za komunizmu ich nestavali súkromné spoločnosti s úmyslom dosiahnuť čo najväčší zisk. Výnimkou bol len reaktor typu [[RBMK]], použitý napríklad aj v [[Černobyľ|Černobyle]]. Napríklad, keby bol v elektrárni [[Fukušima 1]] použitý reaktor typu [[VVER]], nenastali by po tsunami žiadne problémy s chladením, pretože tieto reaktory sú schopné sa chladiť a zastaviť štiepenie aj po výpadku elektrickej energie.
=== Na Slovensku ===
Na [[Slovensko|Slovensku]] sú v prevádzke dve atómové elektrárne, v ktorých sú v komerčnej prevádzke 4 reaktory s celkovým výkonom 1872 [[Watt (jednotka)|MW]], <ref name=seasmo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref name=seasbo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Bohunice V2 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-bohunice-v2 | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref>
Sú to:
* [[Atómové elektrárne Bohunice|Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach]]
* [[Atómové elektrárne Mochovce|Atómová elektráreň v Mochovciach]]
Spolu atómové elektrárne tvorili 65% celkovej výroby [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]] za rok 2010.<ref name=seassprava2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti Atómové elektrárne Mochovce a Bohunice V2 2010 | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikácie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> V roku 2010 vyrobili spolu 14 574 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo je 52,6% celkovej výroby na Slovensku.<ref name=program2022>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Program rozvoja SEPS, a.s. na roky 2013 - 2022 | url = http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/ProgRozvoj/2012/02/PR2022_verejnost_v2.pdf | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> V roku 2025 sa počíta s výrobou 22 426 GWh ročne.<ref name=program2022/>
== Budúcnosť ==
Jadrová energetika má nesporne veľkú budúcnosť, hoci v posledných rokoch jej využívanie stagnuje. Zásoby [[Fosílne palivá|fosílnych palív]] sa rýchlo míňajú a obnoviteľné zdroje po vyťažení [[Ropa|ropy]], [[Uhlie|uhlia]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] s veľkou pravdepodobnosťou nebudú schopné tieto zdroje zastúpiť bez drastického nárastu cien energií, kým nebude objavený alebo dostupný iný spôsob výroby (najmä kým sa podarí postaviť [[Fúzny reaktor|fúzne reaktory]] produkujúce viac energie, než sa spotrebuje na ich spustenie).
Vo výhľade do bližšej budúcnosti sa plánujú jadrové reaktory 3.+ a neskôr 4. generácie, produkujúce minimum odpadu, bezpečné a lacné. Reaktory 4. generácie budú ako palivo zrejme používať [[tórium]], ktoré je menej radioaktívne, produkuje 10- až 10 000-krát menej radioaktívneho odpadu s dlhou živostnosťou a v normálnych podmienkach nespúšťa [[reťazová reakcia|reťazovú reakciu]]. Navyše, známe zásoby tória vystačia na približne 1000 rokov, pretože sa využije všetko vyťažené tórium, na rozdiel od uránu, kde sa využíva len niekoľko [[izotop]]ov. Urán sa začal používať najmä z dôvodu potreby obohateného uránu na výrobu jadrových zbraní a bolo neekonomické vyvíjať reaktory používajúce iné palivo. Výskumu tóriových reaktorov sa v súčasnosti venuje najmä [[India]].
== Odporcovia ==
Proti využitiu jadrovej energie sa v mnohých krajinách vyspelého sveta zdvihla vlna odporu, založená na obavách z nehody (ako napr. [[Černobyľská havária]], či nedávna [[havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1]]), strachu z radiácie, rizikách spojených s ich prevádzkou a problémami s [[jadrový odpad|jadrovým odpadom]]. V [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[1978]]), [[Švédsko|Švédsku]] ([[1980]]) a [[Taliansko|Taliansku]] ([[1987]]) dokonca prebehli [[referendum|referendá]], dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia [[jadrová energia|jadrovej energie]].
== Stúpenci ==
Proti početným skupinám odporcov [[jadrová energia|jadrovej energie]] stoja početné skupiny stúpencov, ktorí považujú jadrovú energetiku za jediné možné riešenie hroziacej energetickej krízy a [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]. Vidia atómové elektrárne ako jedno z mála ekologicky prijateľných a reálnych riešení energetických problémov pre 21. storočie. Často je spomínaná nutnosť čo najrýchlejšieho vývinu [[fúzny reaktor|fúzneho reaktora]] a atómové elektrárne sú považované za jediný prijateľný prostriedok, ktorým sa dá preklenúť prechodné obdobie vývoja a zavádzania tohoto nového zdroja [[energia|energie]].
Vďaka prevádzke atómových elektrární nemusí byť ročne vypustených 1,8 mld. ton [[Oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]]<ref>http://www.volny.cz/casopis.energetika/e_0102_1.html odsek Způsoby řešení ekologického zásobování energií</ref>.
Na Slovensku sú podľa nezávislého výskumu z roku [[2008]] 3/4 obyvateľstva naklonené k ďalšiemu využívaniu jadrovej energie. 68,7% obyvateľov dôveruje v bezpečnosť prevádzky AE na Slovensku, 21,5% nedôveruje.<ref>http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/EBOfactsSK_web.pdf</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Nuclear power plants|štítok=atómové elektrárne}}.
[[Kategória:Energetika]]
[[Kategória:Jadrová energia]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne| ]]
{{Link FA|fa}}
{{Link GA|es}}
{{Link GA|fi}}
{{Link GA|zh}}
| 