Námestie svätej Alžbety: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nič :) |
d Verzia používateľa 178.41.220.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rudko |
||
Riadok 57:
| Edícia3 = Hviezdoslavova knižnica
| Zväzok3 = 80 (59. zv. základného radu)
| Vydavateľstvo3 = [[
| Číslo publikácie3 =
| Prekladateľ3 =
| Ilustrátor3 =
| Autor obalu3 = [[Osvald Klapper]]
| Autor fotografií3 =
| Redigoval3 = [[Ondrej Mrlian]] (v spolupráci s [[Hviezdoslavova spoločnosť|Hviezdoslavovou spoločnosťou]])
| Hlavný redaktor3 =
| Zodpovedný redaktor3 = [[Marta Hrušovská]]
| Technický redaktor3 =
| Grafický redaktor3 =
| Výtvarný redaktor3 =
| Jazykový redaktor3 =
| Recenzent3 =
Řádek 69 ⟶ 80:
{{spoiler}}
=== Úvod ===
V úvode románu je odtlačené nasledovné [[motto]]: ''Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.''
=== Obsah ===
Román vydáva svedectvo o tom ako Rudolf Jašík vnímal pomery v [[Nitra|Nitre]], v meste pod viničným vrchom a rozpráva príbeh o láske chudobného chlapca z predmestia k mladému [[Židia (etnikum)|židovskému]] dievčaťu, ktoré zahynie, ako zahynulo státisíce ďalších - guľkou nemeckého fašistu. V príbehu Igora a Evy nachádzame paralelu k príbehu o [[Rómeo a Júlia|Rómeovi a Júlii]], [[Tristan a Izolda (opera)|Tristanovi a Izolde]], [[Peter a Lucia|Petrovi a Lucii]], príbehu veľkej lásky, ktorá stroskotá na zlobe sveta. Jašík videl problematiku tzv. židovskej otázky v širších súvislostiach. Postavy diela odkrývajú svoje charaktery aby predstavovali mozaiku typov, určených svojím sociálnym postavením. Pre Igora je táto tzv. židovská otázka nezmyslom. Žltý Dodo, demoralizovaný živel z podsvetia sa spája s tajomníkom [[HSĽS]], aby obaja profitovali na židovskom utrpení. Tajomník strany vo veľkom štýle a Dodo za [[Judáš Iškariotský|judášsky groš]]. Tajomník HSĽS ako [[plukovník]] [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] povýši na [[dôstojník]]a holiča Flórika z Námestia svätej Alžbety, kde Flórik predtým strihal Židov. Aj Flórik pochopí svoje postavenie a bohatne na utrpení. [[Nadporučík]] Haso, zástupca tajomníka HSĽS je ideovým ľudákom. Tajomník HSĽS o svojich podriadených nemá vysokú mienku, podľa hesla: ''„ale hlupákov potrebujeme, bez nich by nebolo nášho šťastia“'', čím vystihuje stavbu vtedajšej ľudáckej moci. V pomere k židovskej problematike vidieť súvis medzi ekonomikou a politikou. Tajomík a jeho pomocníci sú pripravený zbohatnúť i za cenu zločinu. Proti týmto charakterom autor stavia čistý charakter chudobného chlapca z periférie, jeho nezištné city voči židovskému dievčaťu, jeho vzťah k povozníkom Maximu a Samkovi, k chudobným obyvateľom židovského pôvodu z Námestia svätej Alžbety, z miesta jeho najšťastnejších chvíľ, strávených v starej väži. [[Komunista]] Maguš rozpozná problematiku židovskej otázky a predpovedá, že po Židoch prídu na rad aj ďalší obyvatelia. V Magušových slovách sa demaskuje krátkozrakosť a bezcitnosť meštiackeho [[Individualizmus|individualizmu]] a jeho antihumanizmus. Prostredníctvom Igora sa autor búri proti [[Fatalizmus|fatalizmu]], ktorým mnohý prenasledovaní Židia reagovali. Ukazuje sa to na osudoch povozníkov Maxiho a Samka, ktorí aj s rodinami spáchajú sebevraždu. Aj to je formou protestu, odmietnutie fatalistickej poslušnosti. Igorova vzbura - zabije Flórika, ako bezprostredný pôvod svojho utrpenia - je začiatkom uvedomovacieho procesu k pochopeniu sociálnych príčin osobného nešťastia.<ref>JAŠÍK, R.: ''Námestie svätej Alžbety'', Slovenské vyd. krásnej literatúry, 1962</ref>
{{endspoiler}}
==Film==
Prepis románu tvoril [[scenár]], podľa ktorého bol v roku [[1965]] nakrútený film ''[[Námestie svätej Alžbety (film)|Námestie svätej Alžbety]]''.<ref>[http://www.csfd.cz/film/27742-namestie-svatej-alzbety/gallery/ Česko-Slovenská filmová databáze: Námestie svätej Alžbety], prístup 24.11.2008</ref>
<!--
| |||