Reformácia: Rozdiel medzi revíziami

Prvá etapa reformácie začala teológom [[Martin Luther|Martinom Lutherom]] a jeho 95 tézami, ktoré [[31. október|31. októbra]] [[1517]] osobne pribil na dvere chrámu vo [[Wittenberg]]u. Tézy kritizovali odpustky a v podstate sa dotýkali všetkých kritických bodov, o ktoré sa neskôr počas celej reformácie zápasilo. Cieľom téz bolo vyprovokovať akademickú diskusiu. Myšlienky vzbudili pozornosť aj u ostatného obyvateľstva. Martin Luther bol autoritou miestnej [[Univerzita vo Wittenbergu|Univerzity vo Wittenbergu]]. Rím aj z tohto dôvodu nemohol danú situáciu ignorovať. Rím označil Lutherove učenie za [[Kacír|kacírske]]. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, kresťanským teológom [[Johannes Eck|Johannesom Eckom]] v [[Lipsko|Lipsku]] v roku [[1519]], Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti pápežských [[Koncil|koncilov]]. Pápež [[Lev X.]] vydáva v [[15. jún]]a [[1520]] [[Pápežská bula|bulu]] ''Exsurge Domine'', v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva [[3. január]]a [[1521]] novú bulu ''Decet Romanum Pontificem'', ktorou nariaďuje [[Exkomunikácia|exkomunikáciu]]. V roku [[1521]] je Luther predvolaný na ríšsky snem vo [[Worms (mesto v Nemecku)||Wormse]]. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] vydáva [[Wormský edikt]], ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané. Saský [[kurfirst]] [[Fridrich III. Múdry]], ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad [[Wartburg]], kde reformátor prebýva v rokoch [[1521]] - [[1522]]. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do [[Nemčina|nemčiny]] [[Biblia|Bibliu]], ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.