Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Odobraných 200 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
typo, replaced: 660 mm → {{mm|660|m}} (3), 33 m<sup>2</sup> → {{m2|33}}, 686 km<sup>2</sup> → {{km2|686}} (3), 100 km → {{km|100|m}}, (po ⌊⌊⌊⌊M84⌋⌋⌋⌋: ⌊⌊⌊⌊M183⌋⌋⌋⌋, po ⌊⌊⌊⌊M85⌋⌋⌋...
| website = [http://www.helsinki.fi www.helsinki.fi]
}}
'''Helsinki''' (po [[fínčina|fínsky]] ''Helsinki'', po [[švédčina|švédsky]] ''Helsingfors'', {{V jazyku|rus|Хе́льсинки}}, skôr Гельсингфо́рс/Geľsingfors) sú [[hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Fínsko|Fínska]]. Sú zároveň aj jeho najväčším [[prístav]]om. Boli založené roku [[1550]]. Ich centrum leží na malom [[polostrov]]e na brehu [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], ale patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu {{km2|686&nbsp;km<sup>2</sup>}} a majú asi 560&nbsp; 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, [[Espoo]], [[Vantaa]] a [[Kauniainen]], s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1&nbsp; 200&nbsp; 000 obyvateľov.
 
== Dejiny ==
V [[16. storočie|16. storočí]] patrilo [[Fínsko]] do [[Švédske kráľovstvo|Švédskeho kráľovstva]]. Kráľ [[Gustáv I. Vasa]] ho založil, aby konkurovalo mestu [[Tallinn]], ktoré leží na opačnej strane Fínskeho zálivu. Za dátum ich založenia sa pokladá [[12. jún]] [[1550]], kedy kráľ prikázal mešťanom z okolitých miest, aby sa do nového mesta presťahovali. Pôvodne Helsinki ležali o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústi rieky [[Vantaa (rieka)|Vantaa]]. Miesto ale nebolo vhodne zvolené, okolie bolo plné barín a nebola ani možnosť vybudovať veľký prístav. Preto bolo roku [[1640]] rozhodnuté, že sa mesto presunie na jeho terajšie miesto.
 
Keď bol roku [[1703]] založený [[Petrohrad]], [[Rusko|ruský]] vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch [[1713]] až [[1721|21]], keď mesto ovládli [[Rusi]]. Mesto síce opustili, ale roku [[1742]] už boli zase naspäť, aj keď tentokráttentoraz iba na krátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku [[1748]] sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť [[Suomenlinna]] (po [[švédčina|švédsky]] ''Sveaborg''). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.
 
V roku [[1808]] v dôsledku mocenskej politiky [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] a cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku vymenoval Helsinki hlavným mestom Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa z [[Turku]] presunula aj najstaršia fínska [[univerzita]].
 
Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo [[empír]]ový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tej doby je katedrála dokončená v roku [[1852]]. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100&nbsp; 000. V roku [[1862]] boli Helsinki spojené [[železnica|železnicou]] s [[Hämeenlinna|Hämeenlinnou]] a v roku [[1870]] dokonca s [[Petrohrad]]om. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a [[industrializmus|industrializmu]]. Vzniká novorenesančné okolie tried ''Esplanadi'' a ''Mannerheimintie''. Nad prístavom sa v roku [[1868]] postavil najväčší [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[chrám]] v západnej Európe -  – Chrám večného spánku panny Márie (po [[ruština|rusky]]: ''Успенский собор'', po [[fínčina|fínsky]]: ''Uspenskin katedraali'' ).
 
Keď Fínsko získalo v roku [[1918]] samostatnosť, Helsinki zostali hlavným mestom a ďalej sa rozvíjali. Architektúra bola ovplyvnená najmä [[klasicizmus|klasicizmom]] a [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmom]]. V roku [[1938]] bol dokončený [[Olympijské hry (moderné)|Olympijský štadión]], ale hry, ktoré sa mali konať roku [[1940]], boli z dôvodu vojny odložené. Počas [[Zimná vojna|Zimnej]] a [[Pokračovacia vojna|Pokračovacej vojny]] boli Helsinki bombardované, ale prežili bez väčších škôd.
 
== Geografia a demografia ==
Celková plocha, ktorá patrí mestu Helsinki, je {{km2|686&nbsp;km<sup>2</sup>}}, z čoho ale {{km2|500&nbsp;km<sup>2</sup>}} je vodná plocha, hlavne [[more]]. Dĺžka pobrežia je takmer 100&nbsp;{{km|100|m}}. K mestu patrí tiež 315 ostrovov a ostrovčekov.
 
Priemerná ročná [[teplota]] v meste je 5,6&nbsp; [[Stupeň Celzia|°C]], v júli 17&nbsp; °C a v najchladnejšom mesiaci februári −5&nbsp; °C. [[jazero|Jazerá]] a [[more]] v okolí Helsínk pravidelne v zime zamŕzajú. Ročne v Helsinkách spadne asi 660&nbsp;{{mm|660|m}} zrážok z čoho v [[leto|lete]] (júl -  – august) 190 {{mm&nbsp;|190|m}} a v [[zima|zime]] (december -  – február) 140&nbsp;{{mm|140|m}}. Vietor tu najčastejšie fúka z juhu. V júli tu [[slnko]] v priemere svieti viac ako 270&nbsp; hodín, ale v decembri iba 27&nbsp; hodín.
 
V Helsinkách žije asi 560&nbsp; 000&nbsp; obyvateľov. Podiel žien je 53,4 % a mužov 46,6 %. Po fínsky hovorí 87,4 %, po švédsky 6,3 % a iným jazykom 6,3 % populácie;. V produktívnom veku je 396&nbsp; 000&nbsp; obyvateľov (71 %), detí je 88&nbsp; 000 (16 %). Priemerná predpokladaná dĺžka života je 73&nbsp; rokov pre mužov a 80&nbsp; rokov pre ženy. V roku [[2002]] sa v Helsinkách narodilo 6&nbsp; 065&nbsp; detí (v súmestí 15&nbsp; 010), zomrelo 5&nbsp; 176 (8814), prisťahovalo sa 32&nbsp; 064 (35&nbsp; 507) a odsťahovalo 32&nbsp; 940 (31&nbsp; 310) ľudí. V Helsinkách je asi 300&nbsp; 000 domácností. V 78 % domácnostiach žije iba jeden alebo dvaja ľudia. 46 % domácností si byt prenajíma. Na jedného obyvateľa v priemere pripadá {{m2|33&nbsp;m<sup>2</sup>}} bytu. Priemerný mesačný nájom dvojizbového bytu je 520&nbsp; [[Euro|€]]. Pri kúpe staršieho bytu stojí m<sup>2</sup> 2&nbsp; 260&nbsp; €.
 
V helsinských [[nemocnica|nemocniciach]] je takmer 2500&nbsp;2 500 lôžok. Denne príde na pohotovosť asi 300&nbsp; ľudí, 1&nbsp; 100&nbsp; ľudí k zubárovi, 41 k [[psychiatria|psychiatrovi]] a ďalších 60&nbsp; ľudí s psychiatrom konzultuje nejaký problém. V meste žije 1&nbsp; 600 mentálne postihnutých ľudí.
 
[[Nezamestnanosť]] dosahuje asi 6 %. V službách je asi 85 % pracovných miest.
 
== Školstvo ==
V Helsinkách je osem univerzít so 63&nbsp; 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita [http://www.helsinki.fi/yliopisto/] a Helsinská technická univerzita [http://www.hut.fi/], ktorá sa ale v skutočnosti nachádza v susednom [[Espoo]].
 
V Helsinkách chodí do školy 66&nbsp; 000 detí.
 
50 % predškolských detí chodí do škôlky. V meste sa nachádza zhruba 70 detských ihrísk.
 
== Doprava ==
Helsinki majú jednu rozvetvenú linku [[metro|metra]] so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich [[električka|električkových]] spojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú [[autobus]]y (100 spojov) a čiastočne aj [[prievoz]]y. V rámci súmestia jazdia tiež rýchle medzimestské [[vlak]]y.
 
[[Lietadlo|Letecká]] doprava využíva dve [[letisko|letiská]] -  – [[Medzinárodné letisko Malmi|Malmi]] a moderné [[Medzinárodné letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki-Vantaa]] s dvoma terminálmi, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako 13 miliónov pasažierov. Priame letecké spoje spájajú Helsinki nielen s celou [[Európa|Európou]], ale aj s [[Spojené štáty|USA]] a východnou [[Ázia|Áziou]].
 
Niekoľko [[prístav]]ných terminálov zabezpečuje vybavenie cestujúcich do a zo [[Štokholm]]u a [[Tallin]]u. Cesta rýchlym člnom do [[Tallinn]]u trvá asi hodinu a pol, veľkým [[trajekt]]om asi tri hodiny, do [[Štokholm]]u veľké trajekty plávajú asi dvanásť hodín.
* Symbolická [[rastlina]] mesta: [[javor]]
* Symbolické [[zviera]] mesta: [[Veverica stromová|veverička]]
* Exhalácie v roku [[2002]] v [[tona|tonách]]: SO<sub>2</sub> 3&nbsp; 762, NO<sub>x</sub> 10&nbsp; 211, prach 525, CO 14&nbsp; 367, CO<sub>2</sub> 4&nbsp; 816&nbsp; 000.
* Spotreba vody na obyvateľa a deň v roku [[2002]]: 255&nbsp; [[liter|l]].
* Ročný odpad na obyvateľa: 0,7 tony.
 
{{Široký obrázok|HelsinkiPanorama rocco.jpg|2000px|''Panoramatická fotografia mesta Helsinki''}}
 
 
== Iné projekty ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.hki.fi Oficiálna stránka]
* [http://www.helsinki.fi/en/ Helsinki]
 
{{portál|Fínsko|Fínsky}}
70 399

úprav