Kozorožec (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q10535)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 6m → {{m|6|m}}, 8 cm → {{cm|8|m}}, - →  –  (2), replaced:   →   (3)
Riadok 32:
poznámky=}}
 
'''Kozorožec''' (Capricornus, ♑) je jedným zo [[zvieratník]]ových [[súhvezdie|súhvezdí]], pričom patrí tak medzi 88 moderných súhvezdí, ako aj medzi 48 [[Ptolemaios|Ptolemaiových]] súhvezdí.
 
Kozorožec je stredne veľké zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť [[ekliptika|ekliptiky]], čiže v ňom môžeme nájsť [[planéta|planéty]], [[Mesiac]] a, prirodzene, [[Slnko]]. Slnko do neho vstupuje 19. januára a vystupuje z neho 15. februára. Pred asi 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko cez neho prechádzalo v deň [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]]. Kozorožec sa nachádzal najnižšie pod [[svetový rovník|svetovým rovníkom]]. Vďaka [[precesia|precesii]] sa však poloha svetového rovníka posúva a v dnešných časoch sa v deň zimného slnovratu Slnko nachádza v [[súhvezdie Strelec|súhvezdí Strelec]]. Ale dodnes sa najjužnejšia rovnobežka na zemskom povrchu, kde Slnko v priebehu roka [[kulminácia|kulminuje]] v [[zenit]]e nazýva [[Obratník Kozorožca]]. V blízkosti sú ďalšie vodné súhvezdia: Vodnár, Ryba, Veľryba a Južná ryba -  – prechod Slnka touto oblasťou totiž znamenal vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe obdobie daždivého počasia.
 
== Mytológia ==
Riadok 46:
! Meno
! [[Hviezdna veľkosť]]
|- bgcolor="#FFFAFA"
 
| δ  Cap
| [[Deneb Algedi]]
| 2,8<sup>m</sup><br />
|- bgcolor="#FFFAFA"
| α&nbsp; Cap
| [[Agedi]]
| 4,3<sup>m</sup><br />
|- bgcolor="#FFFAFA"
| β&nbsp; Cap
| [[Dabih]]
| 3,05<sup>m</sup><br />
Riadok 66:
 
== Objekty ==
Napriek tomu, že Kozorožec je umiestnený hneď východne od bohatej oblasti [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]] v Strelcovi a zaberá slušnú časť oblohy, je prekvapujúco chudobný na [[deep-sky]] objekty. Oblasť ale obsahuje niekoľko nádherných dvoj- a viacnásobných hviezd aj pre binokulár alebo malý ďalekohľad, v ktorých širokom zornom poli môžu vyzerať skoro ako nejaká uvoľnená otvorená hviezdokopa. Výnimku tvorí iba [[guľová hviezdokopa]] [[Hviezdokopa M30|M30]] nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti súhvezdia na hranici s [[súhvezdie Južná ryba|Južnou rybou]]. V [[ďalekohľad]]e s {{cm|8 cm|m}} objektívom ju rozoznáme ako hmlistý fliačik. Iba väčší ďalekohľad rozloží okrajové časti hviezdokopy na jednotlivé hviezdy. Jej stred je husto posiaty hviezdami. Má celkovú jasnosť asi 8 mag. a nachádza sa v blízkosti hviezdy dzéta. Neďaleko hviezdy μ Capricorni našiel berlínsky astronóm [[Johann Gottfried Galle]] na základe Leverrierových výpočtov v roku [[1846]] ďalšiu planétu našej slnečnejSlnečnej sústavy -  – [[Neptún]].
 
== Poloha ==
Kozorožec patrí spolu s [[súhvezdie Vodnár|Vodnárom]] medzi tie menej výrazné súhvezdia zvieratníka. Je na rozhraní medzi letnými a jesennými súhvezdiami. Súhvezdie pozostáva zo slabých hviezd vytvárajúcich tvar dosť deformovaného trojuholníka, ani jedna z nich nie je jasnejšia ako 3. magnitúda. Jeho nájdenie komplikuje aj fakt, že sa v našich zemepisných šírkach nachádza veľmi nízko nad obzorom a že v rôznych hviezdnych mapách sa k nemu kreslia rôzne spojnice. Na oblohe je najlepšie predstaviť si jeho spojnice tak, že súhvezdie vytvára tvar veľkého ležiaceho „V“ s hviezdou Prima Giedi mimo obrazca. Ak si predĺžime spojnicu hviezd [[Vega]] v [[súhvezdie Lýra|Lýre]] a [[Altair]] v [[súhvezdie Orol|Orlovi]], dostaneme sa k štyrom hviezdam, ktoré tvoria rohy Kozorožca. Vzhľadom na malú výšku je doba jeho pozorovateľnosti krátka, od júna nadránom do októbra večer.
Vrcholí o polnoci v prvej tretine augusta, ale nedosahuje výšku 30 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m{{m|6|m}}, na oblohe zaberá 0,126 sr.
 
== Iné projekty ==