Mars Odyssey: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
{{Umelé kozmické teleso |
cospar = 2001-014A|
'''''Mars Odyssey''''' alebo '''''2001 Mars Odyssey''''' je [[NASA|americká]] kozmická sonda obiehajúca planétu [[Mars]]. Jej úlohou je použitím [[spektrometer|spektrometrov]] a [[elektronický zobrazovač|elektronických zobrazovačov]] odhaliť dôkazy o prítomnosti vody a [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Predpokladá sa, že dáta ktoré ''Odyssey'' získa pomôžu odpovedať na otázku, či na Marse niekedy [[život na Marse|existoval život]]. Funguje tiež ako stanica pre komunikáciu medzi vozidlami [[Mars Exploration Rover|Mars Exploration]], [[Mars Science Laboratory]], a sondou [[Phoenix (sonda)|Phoenix]] a Zemou. Misia bola pomenovaná na počesť [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clarkeho]], a jeho diela 2001: A Space Odyssey.▼
názov = 2001 Mars Odyssey |
obrázok = Mars-odyssey-sm.jpg |
katalóg = ? |
štart = 15:02:22 UTC, 7 April 2001|
kozmodróm = [[Eastern Test Range]] |
raketa = [[Delta II 7425]] |
stav = na obežnej dráhe okolo Marsu |
zánik alebo pristátie = |
zánik = |
prevádzkovateľ = [[Spojené štáty|USA]], [[NASA]] – [[Laboratórium prúdového pohonu|JPL]] |
výrobca = NASA - JPL |
kategória = planetárna sonda |
hmotnosť = 376 kg |
excentricita = 0.0115 |
inklinácia = 93.2° |
}}
▲'''''Mars Odyssey''''' alebo '''''2001 Mars Odyssey''''' je [[NASA|americká]] kozmická sonda [[Obežná dráha|obiehajúca]] planétu [[Mars]]. Jej úlohou je použitím [[spektrometer|spektrometrov]] a [[elektronický zobrazovač|elektronických zobrazovačov]] odhaliť dôkazy o prítomnosti vody a [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Predpokladá sa, že dáta ktoré ''Odyssey'' získa pomôžu odpovedať na otázku, či na Marse niekedy [[život na Marse|existoval život]]. Funguje tiež ako stanica pre komunikáciu medzi vozidlami [[Mars Exploration Rover|Mars Exploration]], [[Mars Science Laboratory]], a sondou [[Phoenix (sonda)|Phoenix]] a Zemou. Misia bola pomenovaná na počesť [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clarkeho]], a jeho diela ''[[2001: A Space Odyssey]]''.
''Odyssey'' odštartovala 07. apríla 2001 na rakete [[Delta II]] z [[Cape Canaveral Air Force Station]], a dosiahla obežnú dráhu Marsu 24. októbra 2001, o 02:30 [[UTC]]. Sonda použila svoj hlavný motor na spomalenie, aby bola zachytená na obežnú dráhu okolo Marsu. ''Odyssey'' použila techniku zvanú [[aerobraking]], pri ktorej sa postupne kozmická loď približovala k Marsu s každým obehom. Použitím jeho [[Atmosféra Marsu|atmosféry]] na spomalenie namiesto motorov, bola Mars ''Odyssey'' schopná ušetriť viac ako 200 kg paliva. Aerobraking bol ukončený v januári, a ''Odyssey'' začala svoju vedeckú misiu 19. februára 2002.
15. decembra 2010 sonda prekonala rekord pre najdlhšie fungujúcu sondu na Marse, s 3340 dňovou prevádzkou a odobrala titul sonde [[Mars Global Surveyor]]. V súčasnosti drží rekord pre najdlhšie fungujúcu družicu na obežnej dráhe inej ako Zemskej na 11 rokoch, 9 mesiacoch a 11 dňoch.
==Pomenovanie==
[[Image:2001 Mars Odyssey - mars-odyssey-logo-sm.png|125 px | thumb | left]]
''Mars Odyssey'' bola pôvodne súčasťou programu ''[[Mars Surveyor 2001]]'', a mala sa volať '''Mars Surveyor 2001 Orbiter'''. Pôvodne bolo plánované, že bude mať spoločníka - pristávací modul menom [[Mars Surveyor 2001 Lander]], ale pristávacia misia bola zrušená v máji 2000 po zlyhaní sondy [[Mars Climate Orbiter]] a [[Mars Polar Lander]] na konci roku 1999. Následne bol názov ''2001 Mars Odyssey'' vybraný ako zvláštna pocta víziam vesmíru uvedeným v prácach [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clarkeho]], vrátane diela [[2001: A Space Odyssey]]. Skladba s názvom [[Mythodea]] od gréckeho skladateľa menom [[Vangelis]] bola použitá ako hudba pre misiu.
==Vedecké prístroje==
Tri základné nástroje ktoré Odyssey používa sú:
*'''[[Zobrazovací systém tepelných emisií]]''' (Thermal Emission Imaging System - THEMIS).
*'''[[Spektrometer gamma lúčov]]''' (Gamma Ray Spectrometer - GRS), vrátane '''detektora vysokoenergetických neutrónov''' (High Energy Neutron Detector (HEND)), dodaného [[Rusko]]m.
*'''[[Prístroj na skúmanie Marsovej radiácie]]''' (Mars Radiation Environment Experiment - MARIE).
Dňa 28. mája 2002, [[NASA]] oznámila, že ''Odyssein'' GRS objavil veľké množstvo [[vodík]]a, znak, že do hĺbky jedného metra pod povrchom planéty musí byť ľad . GRS je výsledkom spolupráce medzi [[University of Arizona Lunar and Planetary Lab.]], [[Los Alamos National Laboratory]] a [[Ruský Inštitút pre výskum vesmíru|Ruského Inštitútu pre výskum vesmíru]] .
==Misia==
[[Image:Odyssey summary br.jpg|thumb|right|250px|Schéma misie Mars Odyssey]]
[[Image:Mgs odyssey.gif|thumb|right|250px|Mars Odyssey vyfotografovaná sondou [[Mars Global Surveyor]]]]
Odyssey slúžila ako primárna komunikačná stanica pre prieskumné sondy na povrchu Marsu v poslednom desaťročí a bude pokračovať v tejto úlohe pre vozidlo [[Curiosity]]. Asi 85% obrázkov a ďalších dát z [[Mars Exploration Rover|vozidiel]] [[Spirit]] a [[Opportunity]], dosiahlo Zem cez Odysseinu komunikačnú stanicu. Odyssey naďalej prijíma prenosy z fungujúceho vozidla [[Opportunity]], každý deň. Sonda pomohla analyzovať potenciálne miesta pristátia pre vozidlá a splnila rovnakú úlohu pre misiu [[Phoenix]], ktorá pristála na Marse v máji 2008. Odyssey pomohla aj sonde [[Mars Reconnaissance Orbiter]], ktorá dosiahla Mars v marci 2006, sledovaním atmosférických podmienok počas mesiacov, kedy novo prichádzajúca sonda využívala [[aerobraking]] na zmenu obežnej dráhy do požadovaného tvaru.
30. septembra 2008 sonda zmenila svoju obežnú dráhu, aby získala lepšiu citlivosť na infračervené mapovanie minerálov na Marse. Nová dráha vylúčila používanie detektora žiarenia gama, vzhľadom k možnému prehriatiu prístroja na novej obežnej dráhe.
NASA schválila štvrté predĺženie misie o dva roky, do augusta 2010, ktoré umožnilo pozorovanie rozdielov v javoch, ako polárny ľad, mraky, a prachové búrky v priebehu roka, rovnako ako oveľa citlivejšie mapovanie minerálov na Marse. Piate rozšírenie misie (do júla 2014), je pravdepodobné vďaka úspešnému pristátiu vozidla Curiosity v auguste 2012. Sonda obsahuje dostatok paliva k prevádzke minimálne do roku 2015. V roku 2010, hovorca Laboratória prúdových pohonov (JPL) uviedol, že Odyssey by mohla pokračovať v prevádzke najmenej do roku 2016, a "možno dokonca aj dlhšie".
Prístroj na skúmanie radiácie na Marse (MARIE) prestal zaznamenávať merania po veľkej solárnej búrke 28. októbra 2003. Konštruktéri veria, že najpravdepodobnejšou príčinou je, že počítačový čip bol poškodený slnečnými časticami ktoré zasiahli palubný počítač MARIE.
Jeden z troch [[zotrvačník]]ov sondy zlyhal v júni 2012. Avšak, Odyssey niesla štvrtý zotrvačník, náhradu presne v prípade tejto udalosti. Náhradný zotrvačník bol roztočený a úspešne uvedený do prevádzky. Od júla 2012 bola Odyssey späť v plnom nominálnom, prevádzkovom režime po troch týždňoch v "bezpečnom" režime na vzdialenú správu.
===Voda na Marse===
{{Main|Voda na Marse}}
31. júla 2008, NASA oznámila, že povrchová sonda [[Phoenix]] potvrdila prítomnosť vody na Marse, ako sa predpokladalo v roku 2002 na základe údajov zo sondy Odyssey. Vedecký tím sa snaží zistiť, či sa vodný ľad niekedy roztopí natoľko, aby v ňom mohol existovať mikroskopický život, a či sú prítomné chemikálie obsahujúce uhlík a iné materiály potrebné pre život.
===Odyssey a Curiosity===
Sonda Odyssey teraz pôsobí ako komunikačná stanica pre rádiové signály v pásme UHF od [[Mars Science Laboratory]] (MSL) vozidla [[Curiosity]]. Niekoľko dní pred pristátím MSL v auguste 2012 bola obežná dráha odyssey zmenená, aby sa zabezpečilo, že bude schopná zachytiť signály z Curiosity počas prvých pár minút na povrchu Marsu.
==Zdroj==
''Tento článok je čiastočný, alebo úplný preklad článku 2001 Mars Odyssey na anglickej Wikipédii.''
== Iné projekty ==
| |||