Arabská jar: Rozdiel medzi revíziami

Prvotné protesty sa začali v decembri 2010 v Tunisku a inicializovala ich samovražda 26 ročného [[Muhammad Buazízí|Muhammada Buazízího]], ktorý sa [[17. decembra]] 2010 upálil pred úradom vlády na protest proti zlým životným podmienkam a nezamestnanosti. Jeho smrť spustila rozsiahle celonárodné protesty, na konci ktorých [[14. januára]] [[2011]] padla 23 ročná vláda prezidenta [[Zín Abidín bin Alí]]ho, ktorý abdikoval a ušiel z krajiny. Rozsiahle civilné protesty sa v nasledujúcich týždňoch rozhoreli vo väčšine arabských krajín, obzvlášť v [[Egypt]]e, [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Jemen]]e, [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Bahrajn]]e, [[Sýria|Sýrii]] a v [[Líbya|Líbyi]]. Priebeh a výsledky nepokojov boli v jednotlivých krajinách rôzne, no takmer vo všetkých sa snažili vládnuce režimy potlačiť protesty silou, čo však zväčša viedlo k ešte väčšiemu zostreniu napätia a napr. v Líbyi a v Sýrii k otvorenej [[občianska vojna v Líbyi|občianskej vojne]]. Pri revolúcii v Egypte padla takmer 30 ročná vláda prezidenta [[Husní Mubárak]]a, v Sýrii a v Jemene zas došlo k rozsiahlym ozbrojeným povstaniam, ktoré sa vládne sily pokúsili násilne potlačiť. Vo viacerých krajinách prebiehajú protesty a nepokoje dodnes a ich výsledok nie je istý. Stručný prehľad udalostí v jednotlivých krajinách je popísaný nižšie.

Celkovo si nepokoje v arabských krajinách doteraz vyžiadali okolovyše 50134 000 obetí, vrátane najväčších konfliktov v Líbyi (vyše 30 000 mŕtvych) a v Sýrii (9 000 -okolo 13100 000 mŕtvych).

* [[Sýria]] – rozsiahle protesty viedli k ozbrojenému povstaniu, prezident [[Bašár al-Asad]] pristúpil k viacerým ústupkom a vládnym zmenám, s neutíchajúcimi protestmi však zároveň spustil rozsiahle vojenské akcie proti mnohým povstalcami ovládaným mestám, situácia prakticky prerástla do brutálnej a zdĺhavej [[Občianska vojna v Sýrii|občianskej vojny]]