Ženeva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia
Riadok 122:
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Escalade-battle-2.jpg|right|thumb|bitka o Escalade<br />(L'Escalade à Genève) 1602]]
Keltský názov ''Genava'' označoval hlavné mesto kmeňa [[Alloborgovia|Allobrogov]], ktoré v roku [[121 pred Kr.]] bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej [[Galia|Galii]] (Gallia Transalpine). V rokoch [[52 pred Kr.|52]] a [[58 pred Kr.]] sa tu zdržiaval [[Gaius Iulius Caesar|Julius Caesar]]. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku [[350]], v rokoch [[443]]-[[467]] bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku [[1536]] tu bolo [[biskupské sídlo]]. Na začiatku [[11. storočie|11. storočia]] sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], a to ako biskupstvo. Roku [[1124]] získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.
 
Řádek 131 ⟶ 130:
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťania a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku [[1707]], ktoré viedol právnik [[Pierre Fatio]], bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku [[1737]] bolo 11 mŕtvych. Roku [[1762]] dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka [[Jean Jacques Rousseau|J.-J. Rousseaua]] a v roku [[1781]] proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do [[Paríž]]a. Avšak v roku [[1793]] "starý režim" definitívne padol a roku [[1794]] bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve [[hodinárstvo]] a [[zlatníctvo]], na druhom mieste textilný priemysel.
 
V rokoch [[1798]]-[[1814]] patrila Ženeva k [[Francúzsko|Francúzsku]] a po porážke [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol roku [[1815]] založený švajčiarsky [[Ženeva (kantón)|kantón Ženeva]] spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]] pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto [[Carouge]]. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku [[1847]], kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku [[1848]] schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku [[1839]] tu poľský exilant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma [[Patek Philippe]]) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.
 
V roku [[1863]] tu založil [[Jean Henri Dunant]] Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku [[1901]] vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920-1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácii.
 
== Hospodárstvo ==
Ženeva je významné bankové a obchodné centrum, centrum hodinárskeho priemyslu, má niekoľko priemyselných firiem, a je obľúbeným [[kongres]]ovým miestom. V blízkosti letiska je veľké kongresové a výstavné centrum [[Palexpo]], kde sa konajúkoná aj pravidelnépravidelný [[Ženevský autosalón|Ženevského autosalóny]]. Pre výnimočnú polohu na brehu jazera a medzi horami je vyhľadávaným cieľom turistov.
 
V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi
Řádek 159 ⟶ 158:
 
== Pozoruhodnosti, pamiatky ==
[[Súbor:Kathedrale Saint-Pierre.JPG|náhľad|Katedrála sv. Petra]]
* [[Ženevské jazero]] (''Lac Léman'') s plochou 582 km², ktoré podstatne patrí k obrazu mesta, so 140 m vysokým vodotryskom (''Jet d'Eau''), s promenádami a parkmi okolo jazera. Takmer 20 % plochy mesta pokrýva zeleň, najmä okolo jazera a v diplomatickej štvrti na západe
* Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na ľavom brehu Rhony, na ktorého vrcholku dnes stojí