Kométa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d commons:Category -> commonscat
Riadok 144:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým ''[[dlhoperiodické kométy'']] majú dlhšie obežné doby, pričom ale stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú [[parabolický|parabolické]] a [[hyperbolický|hyperbolické]] obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo Slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorá má obežnú dráhu, ktorá jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta [[Jupiter (planéta)|Jupiter]]. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje [[Kuiperov pás]], zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme [[Oortov oblak]]. Množstvo rôznych modelov bolo navrhnutých na vysvetlenie, prečo sú kométy „vyrušené“ do veľmi eliptických dráh. Patria medzi ne priblíženie sa k iným [[hviezda]]m pri tom, ako sa Slnko pohybuje po svojej obežnej dráhe [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxiou]]; pôsobenie [[Nemesis (hviezda)|Nemesis]] – hypotetického sprievodca Slnka; alebo pôsobenie neznámej [[Planéta X|Planéty X]].
 
Pre svoju malú hmotnosť a eliptické obežné dráhy, ktoré ich privádzajú do blízkosti veľkých planét, sú obežné dráhy komét často rušené (perturbované). Pri krátkoperiodických kométach badať veľkú tendenciu k zhode ich afélia s polomerom obežnej dráhy obrých planét, pričom Jupiterova skupina komét je zo všetkých najväčšia. Je zrejmé, že obežné dráhy komét prichádzajúcich z Oortovho oblaku často ovplyvňuje gravitácia obrých planét v dôsledku blízkych preletov okolo týchto planét. Jupiter je najväčším zdrojov takýchto perturbácií, pretože je zďaleka planétou s najväčšou hmotnosťou v Slnečnej sústave.