Konceptuálne umenie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
zh
Riadok 1:
'''Konceptuálne umenie''' je [[umelecký smer]], ktorý vznikol v 1. polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] a ktorý v svojej najrigídnejšej polohe nevytvára hmotné umelecké diela, ale sústreďuje sa na reprezentáciu myšlienky a umelcovho myšlienkového procesu (namiesto [[artefakt]]u písaný [[text]], štruktúra čísel, nákres, [[mapa]]). Niekedy obraz jestvuje len v mysli autora a vyžaduje zvláštny druh vnímavosti (vznik obrazu riadený telefonicky).
 
Dnes sa tento termín používa v širšom chápaní na označenie rôznych aktivít 60-tych a 70-tych rokov napr. [[land art]]u (umenia v krajine), [[performancia|performancie]], [[event|eventu]] alebo videoumenia. (u nás napríklad tvorba [[Július KollerKonárr|Júliusa Kollera]], [[Alex Mlynarčík|Alexa Mlynarčíka]], [[Stano Filko|Stana Filka]], [[Peter Bartoš (maliar)|Petra Bartoša]], [[Rudolf Sikora|Rudolfa Sikoru]], [[Milan Adamčiak|Milana Adamčiaka]], [[Jana Želibská|Jany Želibskej]], [[Vladimír Havrilla|Vladimíra Havrillu]] a [[Michal Kern|Michala Kerna]].
 
V posledných troch decéniách hovoríme o [[postkonceptuálne umenie|postkonceptuálnom]] a [[neokonceptuálne umenie |neokonceptuálnom]] umení. V svetovom umení sú to hlavne Barbara Kruger, Jenny Holzer, Robert Gober, Cindy Sherman, Christian Boltanski, Mike Kelley, Damien Hirst, Trace Emin. Na Slovensku tieto rôznorodo koncipované a prelínajúce sa stratégie reprezentujú najmä Jana Želibská, Peter Rónai, Peter Meluzín, Dezider Tóth, Matej Krén, [[Blažej Baláž]], Milan Pagáč, Viktor Oravec, Roman Ondák, Boris Ondreička.