Barokové umenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 87.197.38.126 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Wschowa klasztor franciszkanów 4.jpg|thumb|Interiér františkánskeho kláštora vo [[Wschowa]], [[Poľsko]]]]
[[Obrázok:Peter Paul Rubens 116.jpg|thumb|''Venuša a Adonis'', obraz od [[Flámsko|flámskeho]] [[Maliar (umelec)|maliara]] [[Peter Paul Rubens|Rubensa]]]]
Řádek 7 ⟶ 6:
== Barokový ideál ==
Za ideálny predobraz a predka baroka bolo považované obdobie a umenie [[gotika|gotiky]]. V tomto období našiel barok ideu návratu, znovudosiahnutej istoty, prvotného raja, ale aj obnov jednotného kresťanstva. Aj vďaka tomu sa v cirkevnom prúde barokového umenia vrátil kult domácich [[gotika|gotických]] (dokonca aj [[románske umenie|románskych]]) [[svätec|svätcov]] a historických osobností vo všeobecnosti (až z obdobia [[antika|antiky]]). Barok však rozhodne nechce [[gotika|gotiku]] napodobňovať, a tak hoci z nej vychádza, rozvíja sa ďalej úplne odlišne. Charakteristickou črtou barokového umenia i myslenia sa stáva nepokoj, vášeň, rozpoltenosť, vrúcnosť, elán, z čoho vyplýva aj konečná atmosféra baroka, ktorá bola poznačená vnútorným napätím. Vzniká množstvo antitéz, odrážajúcich sa v umení (napr. pozemský svet a božský svet; zmyslovosť, zmyselnosť a náboženský mysticizmus; vážnosť, tragickosť a humor, fraška; osvietenstvo a poverčivosť alebo buržoázia a absolutistická monarchia).
Ako protiklad k snahám cirkvi sa potom javí pompéznosť a veľkoleposť svetských stavieb a umeleckých diel, ktoré miesto posilnenia náboženského cítenia a cirkvi mala za hlavnú úlohu najmä posilniť absolutistickú moc panovníkov.
== Charakteristika umenia ==
Řádek 12 ⟶ 15:
Barokové umenie sa snažilo zastierať nielen čiaru medzi umením a životom, ale aj medzi rozdielnymi druhmi umenia, pričom si rôzne druhy umenia mohli vymieňať úlohy, resp. každé sa snažilo prispôsobiť maľbe. Architektúra nadobúdala sochárske prvky, sochárstvo zas maliarske a maliarstvo sa intenzívnejšie venovalo vonkajšej stránke javov (zdôrazňovaním svetla, tieňa a farby na úkor tvaru a obrysu). Kompozične sa ťažisko sústreďovalo do prostriedku, čím sa odpútavala pozornosť od krajov. Najviac sa pri tom napr. u oltárov osvedčilo osvetlenie sviečkami, ktoré zvýrazňovalo reliéfy, zatiaľ čo tiene splývali s architektúrou. V náhrobkoch, oltároch a ozdobných emblémoch sa čoraz väčšmi prelínali tri výtvarné umenia – sochárstvo, maliarstvo a architektúra.
Barokové umenie je najkrajšie v [[Nemecko|Nemecku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a strednej [[Európa|Európe]]. V obľube sú veľké voľne stojace sochy, pôsobivo osvetlené a silne emocionálne maľby a prevzdušnené, presvetlené budovy. Barokoví umelci stavili vo svojej tvorbe na zložitosť, prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov, ktoré mali udivovať, vzrušovať, znepokojovať, ohurovať a taktiež útočiť na ľudské city a zmysly. Na jednej strane vzbudzovali svojimi dielami dojem neusporiadanosti, no na druhej túžili po poriadku a harmónii, na čo potrebovali nadľudské prostriedky. Dôležitým prvkom umeleckej tvorby je vytvorenie ilúzie veľkých priestorov, pohybu (napr. u sôch), dramatickosti (napr. pri obrazoch) a celkovej veľkoleposti a pompéznosti.
Barokové umenie nezobrazovalo skutočnosti reálne, ale pomocou duchovných a prírodných síl, ktoré skutočnosti spôsobovali. Vykladali sa pomocou symbolov, emblémov, podobenstiev, alegórií, paralelizmov alebo antológií. Aj vďaka tomu sa ľudský život chápal len ako ilúzia, sen, hra alebo divadlo, a jeho nestálosť bola podčiarknutá pesimizmom, pominuteľnosťou, márnosťou a ničotnosťou svetských vecí, nakoľko pravý život sa začínal až po smrti. Námetmi pre umelecké diela sú náboženské postavy a výjavy (výjavy z Biblie, zo života svätých), mytologické postavy (antický bohovia), alegorické postavy (sochy viery, mieru, skromnosti, cudnosti), ale tiež výjavy z bežného života (predavači, kartári, hostince).
| |||