Vancouverov ostrov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Zajano premiestnil stránku Vancouver (ostrov) na Vancouverov ostrov: Názvy geografických objektov z územia mimo SR
formulácia
Riadok 1:
[[Súbor:Vancouver Island contour map.png|thumb|220px|''OstrovVancouverov Vancouverostrov'']]
'''VancouverVancouverov Islandostrov''' je [[ostrov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], pri juhozápadnom pobreží [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Britská Kolumbia]], ktorej je súčasťou.
 
Ostrov má pretiahnutý tvar, je {{km|460|m}} dlhý a {{km|80|m}} široký. So svojimi {{km2|32134}} je najväčším ostrovom na západnom pobreží [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], 42 najväčším ostrovom na svete, 11 najväčším a druhým najľudnatejším ostrovom v Kanade (po [[Montreal (ostrov)|ostrove Montreal]]). Je pomenovaný podľa [[Spojené kráľovstvo|anglického]] kapitána [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]], dôstojníka v [[Royal Navy]], ktorý preskúmal severozápadné pobrežie Severnej Ameriky v období rokov 1791 až 1794.
Riadok 7:
 
== Geografia a klimatické podmienky ==
[[Súbor:Vancouver-island-relief.jpg|thumb|Reliéf ''ostrovaVancouverovho Vancouverostrova''. Ostrov je od pevninskej časti ''Britskej Kolumbie'' oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]] a od amerického štátu ''Washington'' úžinou [[Juan De Fuca Strait]]]]
OstrovVancouverov Vancouverostrov sa tiahne od juhovýchodu k severozápadu. Od pevninskej časti Britskej Kolumbie je oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]]. Od [[Olympic (polostrov)|polostrova Olympic]] v štáte [[Washington (štát)|Washington]] je oddelený úžinou [[Juan De Fuca Strait]]. Západné pobrežie ostrova je veľmi členité s množstvom [[fjord]]ov a je pri ňom viac ostrovčekov ako pri východnom pobreží. Západná časť ostrova, ktorá je otvorená smerom ku [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] je vlhkejšia a hornatejšia než východná časť. Horské pásma, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého ostrova boli vymodelované pôsobením [[ľadovec|ľadovca]] a vody.
 
[[Súbor:Ghinde2.jpg|left|thumb|180px|''Golden Hinde'', najvyšší vrch na ostrove ({{mnm|2198}})]]
[[Súbor:Vancouver Island NASA.png|thumb|''OstrovVancouverov Vancouverostrov'', satelitná snímka]]
Hory dosahujú najvyšších výšok v centrálnej časti ostrova, najvyššou je [[Golden Hinde]] ({{mnm|2198}}). Nachádza sa v najväčšom a najstaršom parku na ostrove, [[Starathcona Provincial Park]]. Golden Hinde patrí do malej skupiny hôr pokrytých snehom a ľadom. Najväčší ľadovec na ostrove je [[Comox Glacier]], leží v juhovýchodnej časti parku.
 
Riadok 18:
Na podnebie ma veľký vplyv bezprostredná blízkosť oceánu, no niektoré oblasti na ostrove sa nachádzajú v zrážkovom tieni hôr. Rozloženie zrážok je veľmi premenlivé. Západné pobrežie je výrazne vlhkejšie než východné. Priemerná ročná hodnota zrážok sa pohybuje v rozmedzí {{mm|6650|m}} u jazera [[Henderson Lake]] pri západnom pobreží (najvlhkejšie miesto v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]) až po {{mm|635|m}} na juhovýchode vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]], hlavnom meste provincie Britská Kolumbia, ležiacej v juhovýchodnej časti [[Saanich (polostrov)|polostrova Saanich]]. Najviac zrážok je na jeseň a v zime. Teplota je vyrovnaná na obidvoch pobrežiach. Zimy sú mierne a letá chladná, alebo mierne teplá, čo záleží od polohy. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C. Sneh je v nižších polohách vzácny, ale bežný vo vyšších horských polohách.
[[Súbor:Strait of Georgia.jpg|left|thumb|180px|Úžina [[Strait of Georgia]]]]
OstrovVancouverov Vancouverostrov leží v biotope dažďových pralesov mierneho pásma. V južnej a východnej časti ostrova sa nachádza [[douglaska tisolistá]], [[tuja riasnatá]], arbutus menziesii, garryov dub (známy aj ako oregonský biely dub), [[gaultéria indiánska]], [[mahónia cezmínolistá]] a rastliny rodu arctostaphylos. Táto časť ostrova je husto zaľudnená a slúži ako miesto k dovolenke a rekreácii.
 
Severná, západná a väčšina centrálnej časti ostrovaVancouverovho Vancouverostrova je takisto ako zvyšok pobrežia Britskej Kolumbie domovom vysokých ihličnanov. Nachádza sa tu [[sieboldov jedľovec]], tuja riasnatá, [[jedľa pôvabná]], [[cypruštek nutkajský]], douglaska tisolistá, [[jedľa obrovská]], [[smrek sitkanský]] a [[borovica pohorská]]. Často sa vyskytuje [[javor veľkolistý]], [[jelša červená]], papradie polystichum munitum a červené čučoriedky.
[[Súbor:Cougar sitting.jpg|thumb|[[Puma americká]]]]
[[Fauna]] na ostrove Vancouver je podobná tej na pevnine s niekoľkými zaujímavými výnimkami. Napríklad [[medveď grizzly]], [[urzon kanadský]], [[horská koza]], [[los európsky]], [[dikobraz]], [[kojot prériový]] a [[skunk]], ktorých výskyt je na pevnine častý, na ostrove Vancouver chýbajú.
 
Na ostrove žije jediná populácia [[Jeleň kanadský|jeleňa kanadského]] (Cervus canadensis roosevelti), známeho aj ako wapiti, v Kanade a endemický druh svišťa – [[svišť vancouverský]]. Rieky, jazerá a pobrežné oblasti sú preslávené svojimi [[pstruh]]mi a [[losos]]mi. Na ostrove je najväčšia koncentrácia výskytu [[Puma americká|pumy americkej]] v Severnej Amerike.
Riadok 33:
Európania sa o ostrov začali zaujímať v roku 1774, keď sa objavili zvesti [[Rusko|ruských]] obchodníkov s kožušinami, čo spôsobilo, že [[Španielsko]] vyslalo na sever svoju loď Santiago, ktorej velil [[Juan José Pérez Hernández]]. V roku 1775 bola vyslaná druhá expedícia, ktorej velil [[Juan Francisco Quadra]]. Ani jedna sa nevylodila na ostrove.
 
Ostrovu Vancouver sa dostalo väčšej pozornosti po tretej výprave kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]], ktorý sa 31. marca 1778 vylodil na západnom pobreží ostrova u úžiny [[Nootka Sound]] a zabral ostrov pre [[Spojené kráľovstvo]]. Veľký potenciál ostrova pre obchod s kožušinami viedol [[Britská východoindická spoločnosť|Britskú východoindickú spoločnosť]] k tomu, že na [[Nootka (ostrov)|ostrove Nootka]], malom ostrove v úžine Nootka Sound, postavila obchodné stredisko pre obchod s kožušinami v indiánskej osade [[Yuquot]].
 
[[Súbor:Spanish fort San Miguel at Nootka in 1793.jpg|right|thumb|180px|''Fort San Miguel'' v roku 1793]]
Ostrov bol podrobnejšie preskúmaný Španielmi v roku 1789 Estebanom José Martínezom, ktorý postavil [[Fort San Miguel]] na jednom z malých pobrežných ostrovčekov v úžine pri osade Yuquot. Je to jediné španielske sídlo na území, ktoré sa neskôr stalo súčasťou [[Kanada|Kanady]]. Španieli začali prepadávať anglické lode a obidva národy mali blízko k vyhláseniu vojny, no nezhody sa urovnali mierovou cestou dohodou [[Nootka Convention]] v roku 1792, v ktorej si obidva národy navzájom uznali svoje práva v oblasti. Na britské aktivity v oblasti dohliadal kapitán [[George Vancouver]], ktorý sa v minulosti plavil s kapitánom Jamesom Cookom na jeho výpravách a po ktorom je ostrov pomenovaný. Zatiaľ čo v súčasnosti poznáme ostrov pod jeho názvom ostrovVancouverov Vancouverostrov – Vancouver Island, pomenovaný po Georgeovi Vancouverovi, tento anglický prieskumník a moreplavec pôvodne nechcel tak veľký ostrov pomenovať iba po sebe. V jeho správe [[Britská admiralita|Britskej admiralite]] zo septembra 1792 kapitán Vancouver oznamuje, že by radšej chcel na počesť svojho stretnutia s [[Juan Francisco Quadra|Juanom Franciscom Quadrom]]
: "pomenovať nejaký prístav alebo ostrov po nás obidvoch na pamiatku nášho stretnutia a nadviazania priateľských vzťahov... (Vancouver predtým pohostil Quadru na jeho lodi) ... a keďže nenachádzam žiadne iné miesto vhodnejšie ako miesto nášho stretnutia, pomenovávam túto krajinu... ostrovom Quadru a Vancouvera (Island of Quadra and Vancouver)."
 
Keby bol Vancouver taký namyslený, ako ho niekoľko spisovateľov obvinilo, tak by ostrov pomenoval len po sebe, namiesto toho, aby zdieľal svoje meno s Quadrom a ešte umiestnil jeho meno pred svoje. Novo objavený “ostrov Quadru a Vancouvera” bol najvýraznejším názvom na mape pobrežia [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a objavil sa na väčšine dobových [[Spojené kráľovstvo|britských]], [[Francúzsko|francúzskych]] a [[Španielsko|španielskych]] máp. No ako španielske záujmy o tento región klesli, spolu s nimi upadlo aj Quadrovo meno. Veľkú rolu v tom zohrala [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu]], keď sa v roku 1824 stal adresou ich pošty na ostrove “ostrov“Vancouverov Vancouver”ostrov”. O štvrť storočia neskôr bolo označenie ostrova VancouverVancouverov ostrov tak známe a vžité, že založenie kolónie "Colony of Vancouver Island" v roku 1849 dalo tomuto pomenovaniu oficiálny status.
 
=== Britské osídlenie ===
[[Súbor:Flag of Vancouver Island.svg|right|thumb|180px|Britská koloniálna vlajka ''ostrovaVancouverovho Vancouverostrova'']]
Prvým britským osídlením na ostrove bolo obchodné stredisko Spoločnosti Hudsonovho zálivu Fort Camosun, ktoré bolo založené v roku 1843 a neskôr premenované na [[Fort Victoria (Britská Kolumbia)|Fort Victoria]]. Onedlho, v roku 1846, bola podpísaná medzi Britániou a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] [[Oregonská zmluva]], ktorá vyriešila otázku sporných hraníc vtedajšieho amerického teritória [[Oregon]]. Zmluva určila, že celý ostrov Vancouver pripadol [[Kanada|Kanade]], napriek tomu, že časť ostrova leží na juh od 49 [[Rovnobežka (geografia)|rovnobežky]]. V roku 1849 bola založená kolónia Colony of Vancouver Island. Guvernérmi sa na krátku dobu stali Richard Blanshard a James Douglas, správca obchodného strediska Spoločnosti Hudsonovho zálivu. Guvernérom bol od roku 1851 po dobu nasledujúcich trinásť rokov.
 
Fort Victoria sa stala dôležitou základňou po vypuknutí [[Zlatá horúčka v kaňone Fraser|zlatej horúčky v kaňone Fraser]] v roku 1858. V roku 1862 bolo rozširujúce sa mesto zapísané do registra ako mesto [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]]. Victoria sa stala hlavným mestom kolónie na ostrove Vancouver a tento svoj status si udržala aj po administratívnom pripojení ostrova k pevnine v roku 1866. V meste [[Esquimalt (Britská Kolumbia)|Esquimalt]] bola v roku 1865 založená britská námorná základňa, veľká lodenica a námorná nemocnica. Tieto zariadenia neskôr prevzala kanadská armáda.
 
Ekonomická situácie kolónie sa zhoršila po skončení [[Sobia zlatá horúčka|Sobiej zlatej horúčky]] v rokoch 1861 až 1862. Krátko nato začali narastať tlaky na pripojenie ostrovnej kolónie ku pevninskej kolónii [[Britská Kolumbia]] (ktorá bola založená v roku 1858). Tretí a posledný guvernér kolónie Sir Arthur Kennedy dohliadol na vytvorenie zlúčenej kolónie ''United Colonies of Vancouver Island and British Columbia'' v roku 1866.
Riadok 51:
== Ekonomika ==
[[Súbor:Clayoquot Sound.jpg|left|thumb|180px|Úžina ''Clayoqout Sound'']]
Ekonomike ostrova Vancouver okrem hlavného mesta Victorie dominuje predovšetkým drevospracujúci priemysel, turistika a rybárčenie. Veľká časť výrubu stromov tvorí [[drevovina]] (paper pulp) z druhej generácie lesných fariem, ktorá je v nich vyrúbaná približne každých 30 rokov. Drevovina sa používa na výrobu [[papier]]a. Výrub stromov v pôvodných nedotknutých lesoch (napríklad v úžine [[Clayoqout Sound]]) je kontroverznou záležitosťou, ktorá si získala medzinárodnú pozornosť vďaka snahe aktivistov a ochranárskych združení.
 
V posledných rokoch spustila vláda provincie Britská Kolumbia náučný program, aby prilákala viac turistov do plážových stredísk ako je napríklad [[Tofino (Britská Kolumbia)|Tofino]].
 
Na ostrove sa rýchlo rozširuje výroba [[Víno|vín]], vinári na ostroveVancouverovom Vancouverostrove vyprodukovali vína, z ktorých niektoré prekonali aj vína z Francúzska.
 
Medzi ostrovom Vancouver a pevninou je niekoľko podmorských káblov s vysokým napätím.
 
Na ostrove dochádza aj k veľkému rozmachu na poli [[Informačné a komunikačné technológie|IT]]. [[Vysokorýchlostný internet]] na ostrove zaisťujú spoločnosti [[Shaw Communications|Shaw]], [[Telus]], CRTV a CRCN. Bezdrôtové [[Wi-Fi|wi-fi]] pripojenie sa dá nájsť na celom ostrove, pre verejnosť väčšinou zdarma. Väčšina kaviarní tiež umožňuje voľné použitie [[laptop]]ov a ich nabíjanie za priemernú cenu 5 [[Kanadský cent|kanadských centov]] za hodinu.
Riadok 67:
== Doprava ==
=== Námorná doprava ===
Námorná doprava je na ostroveVancouverovom Vancouverostrove veľmi dôležitá, keďže zaisťuje spojenie s pevninskou časťou Britskej Kolumbie a s americkým štátom [[Washington (štát USA)|Washington]]. S pevninou nespájajú ostrov žiadne mosty, aj keď návrh na výstavbu mosta ponad úžinu [[Strait of Georgia]] padol už veľakrát. Jediná cesta autom na ostrov je možná iba s využitím trajektov spoločností [[BC Ferries]], [[Washington State Ferry]] a [[Blackball Transport]]. Na ostrov vedie šesť trás trajektov pre cestujúcich s možnosťou prepravy áut:
[[Súbor:Ferrying to Vancouver Island.ogg|thumb|right|180px|Cesta trajektom na ''ostrovVancouverov Vancouverostrov''<sup>[http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Media_help ?]</sup>]]
[[Súbor:Spirit of Vancouver Island.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of Vancouver Island'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']]
[[Súbor:Spirit of British Columbia.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of British Columbia'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']]
Riadok 92:
:Doba plavby: 1 hodina 30 minút; 1 alebo 2 plavby každý deň
 
Okrem nich spojenie ostrovaVancouverovho Vancouverostrova s pevninou zaisťujú ďalšie tri spoločnosti (iba s prepravou cestujúcich):
 
'''Victoria Clipper'''
Riadok 107:
 
=== Železničná doprava ===
Na ostroveVancouverovom Vancouverostrove ostali dve hlavné železnice.
Southern Railway of Vancouver Island, ktorá prevzala kontrolu nad železnicou [[Esquimalt and Nanaimo Railway]] od Rail America v júli 2006, ponúka prepravu nákladu na trase Victoria – Courtenay. Trasa Port Alberni je mimo prevádzku od konca roku 2001. SVI tiež prepravuje cestujúcich na základe zmluvy s [[VIA Rail Canada]].
Western Forest Products prevádzkuje poslednú železnicu využívanú na ťažbu dreva v Kanade. Jej trasa vedie z mesta Woss do Beaver Cove na severnom konci ostrova. Bývalá trasa [[Kanadská národná železnica|Kanadskej národnej železnice]], ktorá viedla z Victorie do Cowichan Valley bola opustená koncom 80. a začiatkom 90. rokov a jej dva úseky medzi mestom Victoria a Sooke a Shawnigan Lake a Lake Cowichan slúžia v súčasnosti ako viacúčelová trať. Múzeum [[BC Forest Museum]] má úzkorozchodovú železnicu, ktorá obieha okolo parku a železnica Alberni Pacific Railway ponúka počas leta svoje služby z obnovenej železničnej stanice E&N Railway v [[Port Alberni (Britská Kolumbia)|Port Alberni]] do McLean's Mill na bývalej trati železnice E&N Railway.
Riadok 113:
=== Cestná doprava ===
[[Súbor:Victoriadoubledecker.JPG|right|thumb|180px|Dvojposchodový autobus [[Alexander Dennis Enviro 500]] s predným závesom na bicykel je jedným z dvojposchodových autobusov, ktoré sa používajú v meste ''Victoria'']]
Mesto Victoria na ostrove Vancouver je jedným z mála miest v Severnej Amerike, kde sa vo verejnej doprave používajú dvojposchodové ([[double decker]]) autobusy. Sú súčasťou autobusovej dopravy oblasti Veľkej Victorie.
 
Ako sa Victoria, hlavné a najväčšie mesto na ostrove rozširuje, stáva sa automobilová premávka problematickou. Zápchy počas dopravnej špičky sa nepodarilo vyriešiť úpravou ciest medzi Victoriou a mestami na západnom pobreží ostrova a výstavba nových domov a zariadení, ako napríklad golfového strediska Bear Mountain spôsobuje, že nárast dopravy na cestách bude v nasledujúcich rokoch vážny problém.
Riadok 121:
=== Letecká doprava ===
[[Súbor:YYJ-Terminal.jpg|right|thumb|180px|Terminál medzinárodného letiska ''Victoria International Airport'']]
Na ostroveVancouverovom Vancouverostrove sú dve hlavné letiská:
* [[Victoria International Airport]] je menšie, no odbavuje väčšinu leteckej dopravy na ostrov Vancouver. Päť veľkých leteckých dopravcov ([[Air Canada]], [[Air Canada Jazz]], [[Horizon Air]], [[Pacific Coastal]] a [[Westjet]]) ponúka množstvo letov na krátke a stredné vzdialenosti do a z miest [[Vancouver]], [[Seattle]], [[Calgary]], [[Toronto]] a [[Montreal]].
* [[CFB Comox]] je väčšie, no spravuje menej civilných letov, keďže [[Canadian Forces Air Command|AIRCOM]] mu uzavrelo väčšinu letov. Lieta do veľa miest, do ktorých lietajú aj lietadlá z letiska vo Victorii a do väčšieho počtu miest a osád na pobreží.
 
Riadok 131:
* [http://www.vancouver-island-life.com Zoznam webstránok o turistike na ostrove] {{eng icon}}
* [http://www.tofinotime.com Časopis Tofino Time Magazine] {{eng icon}}
* [http://www.cbc.ca/news/story/2005/09/13/Vancouver_island20050913.html Reportáž CBC News: OstrovVancouverov Vancouverostrov sa presúva na západ] {{eng icon}}
* [http://www.th.gov.bc.ca/publications/reports_and_studies/fixed_link/fixed_link.htm Štúdia Ministerstva dopravy provincie Britská Kolumbia o možnom prepojení ostrovaVancouverovho Vancouverostrova s pevninou] {{eng icon}}
 
[[Kategória:Geografia Britskej Kolumbie]]