Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

Dejiny Nemecka začínajú vo 8. storočí christianizáciou germánskych kmeňov , obývajúcich územie terajšej Spolkovej republiky Nemecko . V 10. storočí vznikla Svätá ríša rímska , ktorá existovala až do roku 1806 . V čase svojho najväčšieho územného rozsahu zahŕňal tento štátny útvar teritórium dnešného Nemecka , Rakúska , Slovinska , Česka , západného Poľska , Holandska , Belgicka , Luxemburska , východné Francúzsko , Švajčiarska , Lichtenštajnska , severozápadnej časti Chorvátska , väčšiny severného Talianska a južnej časti Dánska . Od polovice 15. storočia sa tento pomerne heterogénny celok nazýval " Svätou ríšou rímskou národa nemeckého " .

Po nej nasledoval najprv Nemecký spolok v rokoch 1815-1866 , Nemecké cisárstvo (1871-1918) , Weimarská republika z rokov 1919-1933 a nakoniec nacistické Nemecko ( tiež nazývané " Tretia ríša " ) od roku 1933 až do skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 . Povojnová história Nemecka zahŕňa dejiny Spolkovej republiky Nemecko ( " západné Nemecko " ) resp . dejiny Nemeckej demokratickej republiky ( " východné Nemecko " ) medzi rokmi 1949 až 1990 a súčasné Nemecko .

V roku 1410 nastúpil na trón Karlov syn, Zikmund. Neskôr dosiahol takisto cisársku korunu, avšak nebol schopný konsolidovať nestabilnú ríšu, k čomu nepochybne prispela tiež husitská revolta v Čechách. Po roku 1438 sa Habsburgovci, ktorí kontrolovali územie dnešného Rakúska a Slovinska a vznášali svoje nároky tiež na české kráľovstvo a Uhorsko, zmocnili vlády v Nemecku, ktorú si mali podržať (s výnimkou krátkej prestávky v rokoch 1742 až 1745) až do roku 1806.

Medzi habsburskými vládcami tejto doby vynikal predovšetkým [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)]], ktorý sa pokúsil ríšu reformovať. Založil říšsku súdnu komoru (Reichskammergericht), ustanovil spoločné ríšske dane a zvýšil právomoci ríšskeho snemu (Reichstag). Účinok reforiem ale zmarilo pretrvávajúce teritoriálne rozštiepeniu ríše. Maxmiliánovým najväčším úspechom bola jeho Svadobná politika. Sám týmto spôsobom získal Burgundsko. Svojho syna, Filipa I. Pekného, oženil s dedičkou španielskej ríše a dynastickými zväzkami s Jagelovcami získal pre Habsburgovcov české kráľovstvo a Uhorsko, a preto býva hocikedy považovaný za skutočného tvorcu habsburskej hegemónie v Európe.