Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
Riadok 32:
 
== Prípravy ==
Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Krátko koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo Východnej Európe (tzv. [[pakt Ribbentrop-Molotov]]). Obe krajiny sa od tejto dohody a najmä jej tajných dodatkov postupne odkláňali.
 
[[Súbor:Fall Barbarossa 1.jpg|náhľad|vľavo|Originál nemeckého plánu útoku na Sovietsky zväz v rozkaze č. 21.]]
[[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Ruska. Ospravedlnením mal byť fakt, že sa ich [[Červená armáda]] chystá napadnúť a drží v blízkosti hraníc 190 divízií. To, všakči boli prípravy na útok na Nacistické Nemecko skutočným dôvodom sústredenia sovietskych vojsk na Sovietsko-Nemeckých hraniciach, dodnes nebolo celkom dokázané. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe ''Mein Kampf'', ako o zákonitom práve na ''[[Lebensraum]]'' (životný priestor) nemeckého národa. Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o ropu na [[Kaukaz]]e, uhlie a oceľ na [[Ukrajina|Ukrajine]], či kvalitnú ornicu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia [[ZSSR]] ako potenciálneho nepriateľa, či možnosť získania miliónov [[Slovania|Slovanov]] a ostatných obyvateľov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.
 
Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových klinovjednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť zničené západne od riek [[Dneper]] a [[Západná Dvina]]. NaPo čočom mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]] - [[Volga]] - [[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.
 
Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa spoliehal na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt]], ktorý s Nemeckom uzavrel [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] v [[august]]e [[1939]] a akékoľvek spravodajské informácie považoval za dezinformáciu a britskú propagandu. V súlade so Stalinovým názorom potom napr. považoval za dezinformáciu všetky správy o nepriateľskej činnosti aj veliteľ rozviedky červenej armády gen. [[Filipp Ivanovič Golikov|Golikov]]. V tomto ho podporovali aj nemecké dezinformácie, ktoré napr. tvrdili, že nemecké jednotky sa presunuli do Poľska aby boli mimo dosahu britského letectva. Rovnako tvrdili, že sa jedná o krycí manéver pred [[Operácia Seelöwe|útokom na Britské ostrovy]].