Laptop: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 193.87.105.114 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Starekolena
Starekolena (diskusia | príspevky)
d Aktualizácia
Riadok 100:
 
=== Použitie ===
Notebooky dnes používame na rovnaké úlohy ako stolné počítače. V súčasnosti sanie cenový rozdielcenové rozdiely medzi stolným počítačom a notebookom stiera,podstatné a týmaj výraznepreto stúpav ajroku záujem2010 sa predalo asi o netretinu viac notebookov ako počítačov<ref>[http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Prieskum: Predaj počítačov na Slovensku v roku 2010], [http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Infoware] 20.10.2011</ref>. Notebooky z funkčného hľadiska majú integrované komponenty s rovnakými funkciami ako stolné počítače, komponenty však nie sú zámenné. Notebook používa vlastné typy vnútorných portov, vonkajšie porty sú rovnaké ako pri „[[Osobný počítač|veľkom osobnom PC]]“. Komponenty v notebookoch sú miniaturizované a optimalizované z hľadiska spotreby energie. Notebookoch používajú na zobrazovanie zabudovaný [[Monitor LCD|LCD displej]], ako optickú mechaniku používajú [[slim DVD]] mechaniku, štandardom pre pamäť je [[SO-DIMM]] modul, procesor je obvykle vo verzii [[mobile CPU|mobile]] s optimalizovanou spotrebou a variabilnou pracovnou frekvenciou, klávesnica je obvykle vo verzii [[slim klávesnica|slim]], ako [[ovládač kurzora]] sa používa [[touchpad]] (v starších modeloch [[trackball]] resp. [[trackpoint]]) s možnosťou pripojenia [[myš (hardvér)|myši]] a externej (veľkej) [[počítačová klávesnica|klávesnice]] cez [[USB]] port.
 
=== Napájanie ===
Riadok 107:
=== Časti ===
Časti notebookov sú menšie, ľahšie alebo inak prispôsobené než zodpovedajúce časti [[osobný počítač|stolných počítačov]]:
* VäčšinaStaršie modernýchnotebooky notebookov používamali [[displej]]e obrazovky s [[aktívnapomerom matica|aktívnoustrán maticou]]4:3 sa rozlíšením 1024 x 768 [[pixel]]ov ([[XGA]]), alebo 1280 x 1024 pixelov,. Väčšina moderných displejov je s uhlopriečkou[[aktívna obrazovkymatica|aktívnou maticou]] uhlopriečkou 15,6" (palcov) alebo viac. Značná časť notebookova má širokouhlý displej 16:9 (wides display)najčastejším rozlíšením 1366 x 768 alebo 1600 x 900 alebo až fullHD 1920 x 1080 pixelov. NiekedyNiektoré sadispleje používaumožňujú ovládanie dotykom (dotykový displej).
* [[Grafická karta]] je ekvivalentompodobná stolovéhoako počítačav stolovom počítači. VäčšinouČasto je integrovaná v [[čipset]]e, a v samostatnom [[GPU]] so zdieľanou pamäťou. Novšie notebooky majú vnútorne vyvedenú zbernicu [[MXM]] (mobile [[PCIE]]), s [[upgrade|upgradovateľnou]] grafickou kartou MXM, alebo má integrovaný grafický čip s vlastnou pamäťou. Výkonovo sú ekvivalentné grafickým kartám v stolných PC, sú však optimalizované pre nízku spotrebu energie. Štandardom je výstup HDMI a D-SUB,. DVIĎalšie avýstupy/vstupy ako DVI, TV out, i-Link slúžia pre pripojenie externých displejov respektíve, televízora alebo kamery.
* V súčasnosti [[Procesor|procesory]]: existujepre širokénotebooky spektrum procesorovhlavne preod firiem Intel alebo AMD. Rada [[Intel_Core#Intel_Core_i|Intel Core i]] (i3,i5,i7) boli uvedená na trh s mikroarchitektúrou Sandy Bridge vo februári 2011 (ako 2 generácia), Ivy Bridge - jún 2012 (3 generácia), Haswell - jún 2013 (4 generácia). Najnovšia rada AMD je A (A10,A8,A6) a Phenom II. Na trhu sú však ešte stále aj notebooky dostupnýchso odstaršími firiemprocesormi Intel ([[Pentium M]] (s technológiou [[Centrino]]), [[Celeron]], [[Intel Core|Intel Core Duo]] a [[Centrino Duo]]) a od [[AMD]] ([[Athlon]], [[Turion 64]], a [[Sempron]] v [[mobile (počítač)|mobile]] verziách). MotorolaNotebooky aApple IBMboli vyvíjajúdo aroku vyrábajú2006 čipyosadzované procesormi PowerPC, prepotom notebookyvšak Apple prešlo na Intel . Vo všeobecnosti sú procesory pre notebooky rovnako (alebo len veľmi mierne menej)podobne výkonné, ako procesory v stolných PC, majú však pohyblivúpremennú pracovnú frekvenciu a spotrebu (podľa požadovaného výkonu). Výkon procesorov notebookov možno nájsť porovnaný na CPUMark<ref>[http://www.cpubenchmark.net/laptop.html CPUMark: Laptops] Porovnanie výkonu procesor, po anglicky</ref>.
* Optická mechanika. Notebooky sú štandardne vybavené mechanikou DVD (DVD RW DL) s napaľovaním. Je však vo verzii slim.
* Disketová jednotka. Dnešné notebooky už nedisponujú disketovými jednotkami, je však možné pripojiť externú FDD cez USB port.
Riadok 117:
* Ovládač kurzora je typu touchpad, alebo je použitý dotykový displej. Je možné pripojiť externý ovládač kurzora (myš, tablet atď.) pomocou portu USB.
* Zvuková karta je integrovaná, vrátane zabudovaných stereo reproduktorov a integrovaným mikrofónom. Niektoré notebooky majú zabudovaný hudobný systém s rozložením reproduktorov 5.1. Notebook má výstup pre slúchadlá a vstup pre externý mikrofón.
* Notebooky sú štandardne vybavené niekoľkými USB portami (2-8). Legacy porty (zastarané porty – LPT, COM, PS/2, [[gameport]] a pod.) sa väčšinou pre úsporu miesta už nepoužívajú. Bežný je sieťový port (LAN TPRJ45), niekedy je použitý aj FireWire port. Novšie majú HDMI.
* Notebooky bývajú vybavené slotom na čítanie SD kariet alebo slotom [[PC-Card]] staršie ozn. [[PCMCIA]], pre rozšíriteľné moduly (modem, sieťová karta, DV karta, SCSI, WiFi atď.)
* K bežnej výbave notebookov patrí bezdrôtové pripojenie typu WiFi a Bluetooth. Anténa je integrovaná v displeji. Infračervené pripojenie (IrDA) má čoraz menej nových modelov notebookov. Je však možné pripojiť USB IrDA.
* V čoraz menšej miere sa používa konektor pre pripojenie dokovacej stanice (docking station). Ide o akúsi podložku s prepájacím konektorom, do ktorej sa notebook vloží. Rozšírenie USB portov a množstvo externých zariadení pripojiteľných cez USB spôsobuje nezáujem užívateľov o toto zariadenie. Dokovacia stanica má za úlohu rozšíriť notebook po vložení o ďalšie zariadenia, ktoré je zbytočne nosiť so sebou.
 
=== Výkon ===
Stolové počítače prekonávajú notebooky vo výkone, pretože nie sú obmedzované rozmermi ani spotrebou energie. V minulosti sa nové technológie vyvíjali pre stolové počítače a do notebookov sa miniaturizovali a optimalizovala sa spotreba energie, čo trvá nejaký čas. V posledných rokoch sa rozdiel vo výkone v cenových kategóriách stredného prúdu vyrovnal a notebooky dosiahli predaje stolových počítačov. Pre kancelárske aplikácie poskytujú dostatočný výkon oba typy systémov. Pre špecializované grafické alebo výpočtovo náročné operácie poskytujú dostatočný výkon len stolové počítače. Tak ako nemá zmysel prevádzkovať server na notebooku, nemá zmysel prenášať so sebou stolový počítač.
Výkon notebookov bol nižší ako výkon stolových počítačov za rovnakú cenu. Stolové počítače prekonávajú notebooky, pretože nové technológie (grafické karty, veľké pevné disky atď.) spotrebovávajú viac energie, ktorej je v notebooku stále nedostatok. Prenos nových technológií do notebookov trvá nejaký čas kvôli miniaturizácii i potrebe obvodov s nízkou spotrebou energie. Zatiaľ čo výkon stolných počítačov prekonáva výkon notebookov, v oblasti stredného prúdu a kancelárskych aplikácií poskytujú dostatočný výkon oba typy systémov. V posledných rokoch sa rozdiel vo výkone vyrovnal a notebooky dosiahli predaje stolových počítačov.
 
==== Zvyšovanie výkonu (upgrade) ====
[[Upgrade|Zvyšovanie výkonu]] je silne obmedzené – obvykle je možné rozšíriť RAM (doložením ďalšieho modulu, alebo výmenou starého) a vymeniť [[pevný disk]]. V niektorých modeloch je možný upgrade grafickej karty ([[MXM]], [[Axiom]]) a (teoreticky) procesora. Teoreticky, pretože počas životnosti notebooku sa vystrieda viacero generácií (soketov) procesorov a keď príde na upgrade, tak sa už daný typ CPU nevyrába. Viacero notebookov obsahuje [[MiniPCI]] slot, ale ten obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto. Notebooky sa len zložito opravujú. Náhradné diely na notebooky (napr. displej, matičná doska) stoja takmer toľko, ako celý nový notebook. Odporúča sa preto predĺžiť záruku na 3 roky (niektorý výrobcovia poskytujú za úplatu) a po záruke už notebook neopravovať, ale vymeniť. Cenový vývoj (neustály pokles ceny) tomuto dáva za pravdu.
Notebook stál viac ako stolový počítač s podobnou konfiguráciou. Výkon bol obvykle nižší ako v prípade porovnateľného stolového počítača, a to kvôli kompromisom nutným na udržanie nízkej hmotnosti a spotreby.
 
[[Upgrade|Zvyšovanie výkonu]] je silne obmedzené – obvykle je možné rozšíriť RAM (doložením ďalšieho modulu, alebo výmenou starého) a vymeniť [[pevný disk]]. V niektorých modeloch je možný upgrade grafickej karty ([[MXM]], [[Axiom]]) a (teoreticky) procesora. Teoreticky, pretože počas životnosti notebooku sa vystrieda viacero generácií (soketov) procesorov a keď príde na upgrade, tak sa už daný typ CPU nevyrába. Viacero notebookov obsahuje [[MiniPCI]] slot, ale obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto. Notebooky sa len zložito opravujú. Náhradné diely na notebooky (napr. displej, matičná doska) stoja takmer toľko, ako celý nový notebook. Odporúča sa preto predĺžiť záruku na 3 roky (niektorý výrobcovia poskytujú za úplatu) a po záruke už notebook neopravovať, ale vymeniť. Cenový vývoj (neustály pokles ceny) tomuto dáva za pravdu.
 
=== Internet ===
Notebooky nie sú štandardne – podobne ako stolné počítače – vybavené pripojením na internet. Sú vybavené portami a sieťovými pripojeniami, ale internetové pripojenie samotné si je nutné dokúpiť. Pre notebook používaný v domácom (firemnom) prostredí je najvhodnejšiemožné pripojeniepripojiť do domácej siete, resp.prostredníctvom internetovému [[router]]u pomocou WiFi (pripojenie k AP), sieťovým káblom (TP), alebo bluetooth pripojením. Mimo budovy je sa možné pripojiť na miestach pokrytých WiFi signálom s internetovým pripojením – [[hotspot]]. V niektorých mestách sú miesta s verejne dostupným pripojením (zdarma, určené hlavne pre turistov a návštevníkov mesta), alebo takéto pripojenie poskytujú prevádzkovatelia internetových kaviarní. Vyslovene mobilné pripojenie je možné dosiahnuť len využitím GSM siete (ako mobilný telefón). Je však potrebné mať GSM modem (externý na USB, alebo ako PC karta (PCMCIA karta)), s predplatenou službou, ktorú poskytuje mobilný operátor (T-Mobile, Orange, O<sub>2</sub>).
 
== História ==
Řádek 137 ⟶ 135:
 
=== Prenosné počítače (1976 - 1984) ===
Predtým ako boli laptopy technicky realizovateľné, boli navrhnuté podobné koncepty, z ktorých treba spomenúť [[Dynabook]] od Alana Kaya, vyvinutý v [[Xerox PARC]] na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. [[Dynabook]] poslúžil ako vzor pre prvý prenosný prototyp osobného počítača [[Xerox NoteTaker]] z ktorého v [[Xerox PARC]] v Palo Alto, Kalifornia, v roku 1976 bolo vyrobených 10 kusov.
 
Prvý komerčne dostupný prenosný počítač bol [[Osborne 1]] v roku [[1981]], ktorý používal [[operačný systém]] [[CP/M]]. Hoci bol veľký a ťažký v porovnaní s dnešnými notebookmi a mal maličký CRT monitor, mal takmer revolučný vplyv na obchod, pretože profesionáli po prvýkrát boli schopní zobrať svoj počítač a údaje so sebou. Tento a iné "batožinové" počítače boli inšpirované pravdepodobne prvým prenosným počítačom [[Xerox NoteTaker]]. Osborne mal veľkosť asi ako prenosný [[šijací stroj]], ale nebolo možné používať ho na batérie.
 
Ďalšie sériovo vyrábané prenosné počítače boli v tom období riadené operačným systémom CP/M. Počítače boli napájané zo siete a mali CRT: 1985 - Bondell2, Epson PX-4, PX-8 (Ženeva), NEC PC-8401, NEC PC-8500.
CP/M. Počítače boli napájané zo siete a mali CRT: 1985 - Bondell2, Epson PX-4, PX-8 (Ženeva), NEC PC-8401, NEC PC-8500.
 
V tomto zmysle bol aj počítač Sinclair ZX80 (1980), ktorého sa predalo 50 000 kusov prenosným počítačom. ZX80 stál menej ako 100 libier (£ 99.95) alebo 200 dolárov aj keď je pravda, že to (spolu s ZX Spectrum (1982)) boli menej výkonné počítače a kupovali si ich väčšinou počítačoví fanúšikovia. Prvým skutočne prenosným počítačom od Sinclaira s rozmerom A4 napájaným z batérií bol až Cambridge Z88 z roku 1988.
 
V tomto období sa [[IBM Personal Computer|IBM PC]] stal štandardnou platformou stolových počítačov a preto mal veľký význam [[Compaq Portable]], prvý produkt firmy [[Compaq]] uvedený na trh v januári [[1983]]. Hoci nebol prenosnejší než počítače Osborne, a takisto vyžadoval napájanie z elektrickej siete, používal [[operačný systém]] [[MS-DOS]] a bol to prvý skutočný [[IBM PC klon]]. (Neskorší Portable Computer od IBM, ktorý prišiel v roku [[1984]], bol oveľa menej IBM-kompatibilný než Compaq.)
 
V období medzi 1983 a 1984 vzniklo viacero prenosných počítačov (Epson HX-20, GRiD Compass, Dulmont Magnum/Kookaburra) napájaných aj z batérií. Najúspešnejší bo TRS-80 Model 100 z roku 1983, ktorý mal LCD obrazovku. Vyrábala ho firma Kyocera a v Japonsku sa predával ako Kyotronic 85. Hoci sa na začiatku predával v Japonsku len pomaly, bol rýchlo licencovaný firmami Tandy Corporation, Olivetti a NEC, ktoré videli jeho potenciál a predávali ho pod značkami Olivetti M-10, NEC PC-8201, a Radio Shack TRS-80 Model 100 line alebo Tandy 100<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Najúspešnejší bo TRS-80 Model 100 z roku 1983, ktorý mal LCD obrazovku. Vyrábala ho firma Kyocera a v Japonsku sa predával ako Kyotronic 85. Hoci sa na začiatku predával v Japonsku len pomaly, bol rýchlo licencovaný firmami Tandy Corporation, Olivetti a NEC, ktoré videli jeho potenciál a predávali ho pod značkami Olivetti M-10, NEC PC-8201, a Radio Shack TRS-80 Model 100 line alebo Tandy 100<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 163 ⟶ 159:
}}</ref>. Stroje fungovali na štandardné [[AA batérie]]. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpretera [[BASIC]]u, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma [[Microsoft]], pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným [[Bill Gates|Billom Gatesom]]. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 1,5 kg; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x {{cm|4.5|m}}. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor. Celkovo sa predalo 6 miliónov kusov.
 
V 1984 firma Commodore vyrobila prvý farebný prenosný počítač. Išlo o Commodore SX-64, tiež známy ako Executive 64 alebo v Európe ako VIP-64. Bola to prenosná - "kufríková" verzia populárnej Commodore 64. S CRT obrazovkou 5 palcov (127 mm) a cenu $995 sa však zle predávala.
 
=== Laptop (1979 - 1988) ===