Vincenzo Bellini: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
d wikilinky |
||
Riadok 12:
== Život ==
Vincenzo Belini sa narodil na [[Sicília|Sicílii]] v [[Catania (mesto)|Catanii]] v hudobne založenej rodine a bol takzvané zázračné dieťa. Traduje sa, že ako 18-mesačný spieval áriu Valentina Fioravanti, hudobnú teóriu sa začal učiť ako dvojročný, na klavíri hral v troch rokoch a päťročný už hral aj náročné klavírne skladby. Jeho prvá kompozícia pochádza z čias, keď mal šesť rokov. Či už sú tieto svedectvá pravdivé alebo nie, od detstva bolo jasné, že ho v jeho ďalšom živote čaká hudobná kariéra.
Prvotné hudobné vzdelanie mu poskytol dedo. V roku [[1819]] opustil Cataniu a začal študovať na konzervatóriu v [[Neapol]]e s finančnou podporou mesta Catania. Do roku [[1822]] bol žiakom [[Niccolò Antonio Zingarelli|Nicolò Zingarelliho]] a študoval diela majstrov [[Neapolská operná škola|neapolskej školy]], ale aj [[Joseph Haydn|Josepha Haydna]] a [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wofganga Amadea Mozarta]]. Tu prežil aj veľký ľúbostný román s Maddalenou Fumaroli, keď obaja milenci bojovali s nepriazňou Maddaleninho otca, úradníka magistrátu, ktorý obyčajného čembalistu nepovažoval za vhodného ženícha.
Jeho prvá opera, ''Adelson e Salvini'', bola realizovaná na školskom predstavení v divadle konzervatória. Ďalšia opera, ''Bianca e Gernando'' sa hrala s veľkým úspechom už v divadle Teatro San Carlo. Titulnú rolu spieval tenor Giovanni Battista Rubini, ktorému zveroval úlohy aj v ďalších rokoch. Úspech bol tak veľký, že aj kráľ porušil dvornú etiketu a tlieskal postojačky. Vincenzo získal vzápätí objednávku na novú operu pre [[La Scala|Teatro alla Scala]] v [[Milán]]e. Výsledkom bola opera ''[[Il Pirato]]'' (Pirát), ktorá sa stala trvalou súčasťou svetového repertáru. Pri práci na tejto opere si získal aj priateľstvo básnika a operného libretistu Felice Romani.
Nasledujúce roky strávil Bellini v Miláne, kde dostával stále ďalšie objednávky. Zoznámil sa tu s hudobným vydavateľom Giovannim Ricordim, ktorý ho uviedol do salónov vysokej šľachty. Okamžite prišla výzva, aby skomponoval operu k otvoreniu divadla Teatro Carlo Felice v [[Janov (Taliansko)|Janove]]. Bellini však nenapísal novú operu, ale na túto príležitosť prepracoval svoju staršiu prácu ''Bianca e Gernando'' a uviedol ju pod ľahko pozmeneným názvom ''Bianca e Fernando'' ([[1828]]). V divadelnej lóži tohto divadla stretol Giudittu Turinu, s ktorou potom udržiaval dlhodobý vzťah vďaka ústretovej tolerancii jej manžela.
Riadok 22:
Ďalšia opera ''La straniera'' ([[1828]]) mala u obecenstva ešte väčší úspech než ''Il Pirato'', ale vyvolala polemiku v tlači pre svoj nezvyčajný štýl a [[harmónia|harmónii]]. Ustavičné modulácie do vzdialených tónin sa nepáčili konzervatívnejšie zameraným kritikom a ani sociálny podtext libriet nebol prijímaný jednoznačne. Opera ''Zaira'', ktorú komponoval k otvoreniu divadla Tetro Ducale v [[Parma (Emilia-Romagna)|Parme]], nemala príliš veľký úspech, zato publikum v [[Benátky (mesto)|Benátkach]] bolo nadšené dielom ''I Capuleti e i Montecchi'' (Kapuletovci a Montekovci), ktoré napísal podľa [[William Shakespeare|Shakesparovho]] [[Romeo a Júlia|''Romea a Júlie'']].
Roky [[1831]] až [[1835]] boli plné mimoriadnych úspechov. V tom čase skomponoval svoje vrcholné diela: ''[[La sonnambula]]'' (Námesačná) a ''[[Norma (opera)|Normu]]'', ktoré zahájili víťazné ťaženie všetkými európskymi scénami. Opera ''Beatrice di Tenda'' v roku [[1833]] v Benátkach prepadla a skladateľ, navyše sklamaný rozchodom s Giudittou, odišiel do [[Londýn]]a. Po úspechu opier ''La sonnambula'' a ''Norma'' v divadle Drury Lane prišli ďalšie úspechy v [[Paríž]]i. Udelili mu titul Rytiera čestnej légie. Pre divadlo Théâtre Italien skomponoval operu ''[[I Puritani]]'' (Puritáni). Netušil však, že bude jeho posledná.
Zomrel predčasne [[23. september|23. septembra]] [[1835]] v Puteaux pri [[Paríž]]i vo veku 33 rokov. Príčinou smrti bol, podľa lekárskej správy, akútny zápal slepého čreva komplikovaný abscesom na pečeni. V parížskej Invalidovni sa s ním rozlúčil päťdesiatčlenný zbor. Pochovali ho najprv v Paríži na [[Cimetière du Père-Lachaise|cintoríne Père Lachaise]], neskôr jeho pozostatky previezli na Sicíliu a uložili v katedrále v [[Catania (mesto)|Catanii]]. Partitúry a memorabilie sú uložené v Museu Belliniano.
== Dielo ==
Riadok 32:
* Adelson e Salvini ([[1825]], Teatro del Conservatorio di San Sebastiano, [[Neapol]])
* Bianca e Gernando ([[1826]], Teatro San Carlo, Neapol)
* [[Il pirata]] ([[1827]], Teatro alla Scala, [[Miláno]])
* Bianca e Fernando (revidovaná verse opery Bianca e Gernando, [[1828]], Teatro Carlo Felice, [[Janov]])
* La straniera ([[1829]], Teatro alla Scala, Miláno)
* Zaira (1829, Teatro Ducale, Parma)
* I Capuleti e i Montecchi ([[1830]], Teatro La Fenice, [[Benátky]])
* [[La sonnambula]] ([[1831]], Teatro Carcano, Miláno)
* [[Norma (opera)|Norma]] (1831, Teatro alla Scala, Miláno)
* Beatrice di Tenda ([[1833]], Teatro La Fenice, Benátky)
* [[I puritani]] ([[1835]], Théâtre Italien, [[Paríž]])
=== Iné diela ===
| |||