Alexandr Vasilievič Suvorov: Rozdiel medzi revíziami

=== Vrchol kariéry ===

==== Ďalšie Rusko-Turecké vojny ====

 

Onedlho bol Suvorov poverený cárskym obľúbencom, generálom [[Grigorij Potemkin|Georgijom Potemkinom]], viesť útok na obrovskú tureckú pevnosť [[Izmail]], postavenú podľa moderných fortifikačných trendov francúzskymi projektantmi. Suvorov k pevnosti prišiel [[13. december|13. decembra]] [[1790]]. Po príchode a prieskume bojiska začal pripravovať svojich vojakov na útok. Okrem iného vojaci cvične útočili na makety vysokých opevnení. Veliteľovi obliehanej pevnosti s 35-tisícovou posádkou Suvorov niekoľko dní pred útokom prezieravo navrhol kapitulovať, ten mu však výsmešne odpovedal, že: „Skôr sa nebesá zrútia na zem, než sa podarí obsadiť Izmail.“ [[22. december|22. decembra]] [[1790]] o 5:30 ráno ruské jednotky, ktoré ani neboli v početnej výhode zaútočili pod rúškom tmy na opevnenia Izmaila. Alexandr Suvrov bol ako vždy medzi svojimi vojakmi v útoku. Už o ôsmej hodine boli všetky opevnenia v rukách útočiacich vojsk. Tvrdé boje ďalej pokračovali v uliciach mesta do 16. hodiny. 26 000 tureckých vojakov padlo, 9 000 bolo zajatých, mnohí z nich na následky zranení neskôr zomreli. Straty Rusov boli nižšie: 4000 padlých a 6000 ranených. Pri krvavých bojoch v uliciach ruské vojská pobili i 10 000 obyvateľov mesta. Pád tejto pevnosti vyvolal v Európe silný ohlas. Veliteľom Izmailu sa stal jeden zo Suvorových generálov, [[Michail Illarionovič Kutuzov|Michail Kutuzov]]. [[9. január]]a [[1792]] sa vojna skončila podpísaním mieru v [[Jassy|Jassách]].

[[Francúzska revolúcia]] v tých rokoch vystrašila väčšinu vtedajších [[Európa|Európskych]] mocností. Vznikla koalícia [[Anglicko|Anglicka]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] a [[Rusko|Ruska]]. [[Napoleon Bonaparte]] v tej dobe úspešne vzdoroval tejto koalícii a obsadil v ťažení v rokoch [[1796]] – [[1797]], prakticky celé [[Taliansko]]. Na naliehanie svojich rakúskych spojncov bol Pavol I. nútený maršala Suvorova opäť menovať hlavným veliteľom ruských vojsk v severnom Taliansku. Jeho hlavnou úlohou bolo zadržať nástup Napoleonovych generálov. Suvorov bol v tej dobe jedným z mála vojvodcov, ktorí pochopili novátorské prvky skrývajúce sa v pozadí úspechov francúzskej armády a hľadal proti nim účinné opatrenia. „Generál Vpred“, ako ho Rakúšania pre jeho obľubu útočnej taktiky, najmä boja na bodáky nazývali, odmietol rakúske vojnové plány zakladajúce sa na zdĺhavom manévrovacom spôsobe boja a sám viedol ruské a rakúske vojská, keď zvíťazili [[27. apríl]]a [[1799]] v [[bitka pri rieke Adda|bitke pri rieke Adda]] nad Francúzmi, zatiaľ čo sa Napoleon venoval svojim dobrodružstvám v [[Egypt]]e. Následne [[29. apríl]]a [[1799]] obsadili [[Miláno]], čo znamenalo likvidáciu všetkých Napoleonovi naklonených štátikov v severnom Taliansku. [[19. jún]]a porazil v trojdennej [[Bitka pri Trebii (1799)|bitke pri Trebii]] francúzskeho generála [[Étienne-Jacques-Joseph-Alexandre MacDonald|Macdonalda]]. Na posledný odpor sa zmohli francúzske a miestne sily [[15. august]]a v [[bitka pri rieke Novi|bitke pri rieke Novi]], ale i tu ich Suvorov vehementne zdolal. V tomto boji padol i francúzsky generál [[Barthélemy Catherine Joubert|Joubert]]. Sardínsky kráľ udelil Suvorovovi titul talianskeho šľachtica. Po sérii víťazstiev mienil Suvorov pokračovať vo svojom postupe až do [[Francúzsko|Francúzska]]. To mu však spojenci nedovolili a vyslali jeho ruské vojská do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde sa mal stretnúť s oddielmi Rimského-Korsakova. Koncom leta, [[31. august]]a [[1799]] sa jeho armáda pohla cez [[Alpy|Alpské]] priesmyky po [[Hannibal Barkas|Hannibalovom]] vzore do Švajčiarska. Medzi tým boli oddiely Korsakova generálom [[André Masséna|Massénom]] porazené pri [[Zürich]]u. Suvorovove vojská cestou prišli o väčšinu [[Kôň (podrod)|koní]], [[delo|diel]] aj trénu. Bez dostatočných zásob a výstroja vojsk, v neznámom horskom teréne, za dažďa, obklopený nepriateľskou presilou sa prebojoval cez Svätogotthardský priesmyk. Horskou cestou, v hlbokom snehu za veľkých útrap prostých vojakov previedol svoje vojsko do Mouttskej doliny, kde sa stretli so zvyškami vojsk Korsakova. Následne sa prebojoval cez viacnásobnú presilu Francúzov a {{m|2407|m}} vysokým horským chrbtom ustúpil do údolia Rýna, do [[Vorarlberg]]u, kde so značne oslabenou armádou prezimoval. Generál [[André Masséna|Masséna]] vtedy vyhlásil, že by obetoval 20 svojich víťazstiev za takýto čin.

 

 

==== Návrat ====