Jozef Miloslav Hurban: Rozdiel medzi revíziami

'''Jozef Ľudovít Miloslav Hurban''' (pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) (* [[19. marec]] [[1817]], [[Beckov (obec)|Beckov]] – † [[21. február]] [[1888]], [[Hlboké]]) bol prvý predseda [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]], [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[novinár]], [[politik]] a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, [[evanjelický kňaz]] a vedúca osobnosť [[Slovenské povstanie|slovenského povstania]] [[1848]] – [[1849]]. Pôvodne bol stúpenec [[Ján Kollár|Jána Kollára]], neskôr [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[3730 Hurban|(3730) Hurban]].

Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej, krstený ako Jozef Ľudovít. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch [[1826]] – [[1830]] navštevoval mestskú školu v [[Trenčín]]e, potom v rokoch [[1830]] – [[1840]] evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]]. Tu sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]], ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Vysvätený za kňaza bol v roku [[1840]]. Chcel pokračovať v štúdiu v [[Nemecko|Nemecku]], no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, kým si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]], od roku [[1843]] bol farárom v [[Hlboké|Hlbokom]]. V roku [[1860]] dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c. Od roku [[1866]] bol po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] istý čas [[superintendent]]om slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal 4 dcéry a 5 synov (medzi nimi bol i spisovateľ [[Svetozár Hurban-Vajanský]]).