Prezident Ruskej federácie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Human. (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Standard of the President of the Russian Federation.jpg|náhľad|Štandarda prezidenta [[Ruská federácia|Ruskej federácie]]]]
[[Súbor:Vladimir Putin - 2006.jpg|náhľad|Úradujúci prezident Ruskej federácie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]]]]
'''Prezident Ruskej federácie''' ({{V jazyku|rus|''Президент Российской Федерации''}}, Prezident Rossijskoj federacii) je [[Hlava štátu|hlavou]], najvyšším štátnym predstaviteľom [[Ruská federácia|Ruskej federácie]]. Ruský prezident (vnie porovnaníje napr.členom soruskej [[Prezidentvlády, Slovenskejale republiky|slovenskýmaj prezidentom]])tak je pomerne vplyvným prvkom politického systému z hľadiska zverených právomocí. Sú mu zverené viaceré kompetencie [[výkonná moc|výkonnej moci]], určuje základné smerovanie vnútornej i zahraničnej politiky Ruskej federácie. Prezident vykonáva okrem iných aj významnú koordinačnú funkciu v ústavnom systéme (na úrovni vzťahov federálnych orgánov, vzťahov medzi federálnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých [[Subjekt Federácie|subjektov Federácie]]), má právo rozpustiť parlament ([[Štátna duma Ruskej federácie|Štátnu dumu]]). Prezident je taktiež ochrancom [[Ústava Ruskej federácie|Ústavy Ruskej federácie]], garantom [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske práva|občianskych práv]] a najvyšším veliteľom ozbrojených síl<ref name="prezid">[http://www.gov.ru/main/konst/konst14.html Ústava Ruskej federácie, kapitola 4 „Prezident Ruskej federácie“]</ref>.
 
Prezident Ruskej federácie je volený v priamej voľbe všetkými občanmi štátu na šesťročné funkčné obdobie. Rovnaká osoba môže post prezidenta zastávať najviac dve funkčné obdobia po sebe.
Riadok 18:
Konflikty a boj o moc medzi prezidentom a orgánmi zákonodarnej moci vyústili do ústavnej krízy v rokoch [[1992]] – [[1993]]. Na jeseň [[1993]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] rozpustil obe komory parlamentu (Zjazd ľudových poslancov i Najvyšší soviet) a vyhlásil nové parlamentné voľby a referendum o novej ústave.
 
[[12. december|12. decembra]] [[1993]] bola vďaka úspešnému referendu prijatá nová [[Ústava Ruskej federácie]], ktorá vstúpila do platnosti [[25. december|25. decembra]] [[1993]]. Podľa nej sa oficiálnou [[Hlava štátu|hlavou štátu]] stal Prezident Ruskej federácie s nebývalými, široko koncipovanými právomocami na úkor parlamentu. Prezident bol oprávnený menovať premiéra, vydávať dekréty (výnosy) bez schválenia Federálneho zhromaždenia, vetovať uznesenia Federálneho zhromaždenia a prípadne ho rozpustiť.<ref>{{Citácia knihy
<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = kol. autorov
| meno =
Řádek 31 ⟶ 30:
| strany = 482
| jazyk = v češtine
}}</ref>. Bol zachovaný spôsob voľby prezidenta celoštátnym hlasovaním všetkých občanov, ale funkčné obdobie bolo skrátené na 4 roky.
 
K predĺženiu funkčného obdobia na súčasných šesť rokov došlo úpravou v roku [[2008]], pričom toto ustanovenie vstúpilo do platnosti od prezidentských volieb v roku [[2012]].
Řádek 132 ⟶ 131:
 
=== Návrh kandidátov ===
O post prezidenta Ruskej federácie sa môže uchádzať [[občan]] Ruskej federácie vo veku minimálne 35 rokov, žijúci nepretržite aspoň 10 rokov na území Ruskej federácie. Rovnaká osoba môže funkciu prezidenta zastávať maximálne dve funkčné obdobia za sebou.
 
Kandidáti na post prezidenta môžu byť navrhnutí dvoma spôsobmi: