Ján Andrej Segner: Rozdiel medzi revíziami

 

== Životopis ==

 

Od roku [[1714]] študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie na [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]]. V roku 1725 začal študovať [[medicína|medicínu]], [[filozofia|filozofiu]] a matematiku na univerzite v [[Jena|Jene]]. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rôzne menšie práce. Ako promovaný doktor pracoval od roku [[1730]] opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr [[1732]] vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra a od roku [[1733]] viedol ako [[súkromný docent]] prednášky z matematiky a medicíny. V roku [[1735]] reflektoval na ponuku prísť do [[Göttingen|Göttingenu]], kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z [[chémia|chémie]], je zodpovedný aj za stavbu [[Sternwarte Göttingen|Univerzitnej hvezdárne]] v Göttingene. V roku [[1754]] bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu ako nástupca filozofa a matematika [[Christian Wolff|Christiana Wolffa]]. Tu nechal zriadiť [[Hallská hvezdáreň|Hallskú hvezdáreň]]. K jeho študentom, ktorí u neho v Halle promovali, patrili [[Christian Garve]] [[1766]] a [[August Niemeyer]] [[1777]]. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]] v [[Berlín|Berlíne]], [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]] v [[Londýn|Londýne]] a [[Ruská akadémia vied|Ruskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Zaoberal sa i astronómiou, princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku.

 

V Halle je po ňom pomenovaná ulica a škola a [[kráter]] na [[Mesiac]]i.

 

==Iné projekty==