Wales: Rozdiel medzi revíziami

| Motto = "Cymru am byth" ([[WelštinaWaleština|Walesky]])<br>"Wales for ever"

| Úradné jazyky = [[WelštinaWaleština]], [[Angličtina]]

Nachádza sa v juhozápadnej časti [[ostrov]]a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na ostrove [[Anglesey]].<ref name="Stats 1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/geography/beginner-s-guide/administrative/the-countries-of-the-uk/index.html|titul=The Countries of the UK|vydavateľ=statistics.gov.uk |dátum prístupu=2008-10-10}}</ref> Susedí na [[východ]]e s [[Anglicko]]m. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je [[Cardiff]]. Populácia Walesu je približne 3 [[milión]]y a je oficiálne [[bilingválnosť|bilingválna]]. [[Waleština|Walesky]] hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.byig-wlb.org.uk/English/welshlanguage/Pages/WhoaretheWelshspeakersWheredotheylive.aspx |titul=Welsh Language Board - Number of speakers |vydavateľ=Byig-wlb.org.uk }} {{eng icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.britannia.com/celtic/wales/language.html |titul=Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide |publisher=Britannia}} {{eng icon}}</ref>

Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{citeCitácia webelektronického dokumentu|titletitul=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|publishervydavateľ=Channel 4 - News|datedátum vydania=30. október 2007|workvydavateľ=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.