Rudolf Otto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
→‎Diela: posvätno
Mz (diskusia | príspevky)
Riadok 26:
Podtitul Ottovej knihy znie „''O iracionálnom v idei božského a jeho vzťahu k tomu, čo je racionálne''“ a je vyjadrením istej polarity v idei božského. Podľa Otta nie sú scholastické teologické systémy využívajúce racionálny pojmový aparát jediným a úplným vyjadrením tejto idey. Tá má podľa neho aj svoju racionálne neuchopiteľnú stránku, ktorú nie je možné pojmovo zachytiť, je možné na ňu iba odkázať tzv. ''poukazmi'' (nem. Deut-Begriffe). Tento iracionálny moment posvätna Otto nazval ''numinózno'' (z lat. [[numen]] – božstvo konkrétneho miesta alebo objektu v rímskom náboženstve; presnejšie neurčená nadprirodzená bytosť).
 
Numinózno podľa Otta na človeka pôsobí odlišnými momentmi, ktoré nazýva [[mysterium tremendum]] a [[mysterium fascinans]]. Božstvo sa zjavuje ako nesmierna silatajomstvo, ako čosi absolútne odlišné (''Ganz Andere'', lat. [[totaliter aliter]]), čo v človeku vyvoláva obavu a bázeň, zároveň ho však priťahuje. Posvätno sa človeku javí ako ''energicum'' (plné sily), ''majestas'' (vznešenosť), vzbudzuje v ňom údiv (''mirum'').
 
Otto sa snaží posvätno zapracovať do [[Kant]]ovho filozofického systému. Tvrdí, že v každom človeku je akýsi "zmysel pre numinózno" (''sensus numinis''), že posvätno je [[a priori|apriórnou]] kategóriou [[sui generis]]. Inými slovami, zmysel pre posvätno je nám daný predskúsenostne, je súčasťou našej vnútornej výbavy, pomocou ktorej vnímame svet okolo seba. Musí však byť "aktualizovaný" nejakým vonkajším podnetom. Posvätno nie je výlučne iracionálnou kategóriou, ale zahŕňa aj racionálne symbolické a etické prvky, ktoré jeho iracionálnu časť (numinózno) schematizujú a takto produkujú rozličné kultúrne podmienené náboženské formy.
 
==Diela==