Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

 

V roku [[1519]] sa stal cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]], za ktorého panovania sa habsburská ríša povzniesla na najväčšiu svetovú mocnosť. Zahraničnopoliticky sa zaplietol do dlhotrvajúceho konfliktu s [[Osmanská ríša|Osmanmi]] a s [[Francúzsko]]m, podporovaným [[pápež]]om. Tým bolo oslabené Karlovo postavenie v ríši, ktorý sa tak nemohol účinne postaviť šíreniu reformácie. Luther, ukrývajúci sa na hrade [[Wartburg]], zatiaľ do nemčiny preložil Bibliu, čo spolu s [[Gutenberg]]ovým vynálezom kníhtlače v polovici 15. storočia položilo základy zrodu moderného Nemecka.

 

Cisárov brat, [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], chcel skoncovať s toleranciou [[luteráni|luteránov]], proti čomu ale protestovali [[evanjelici|evanjelické]] kniežatá. Od tohto okamihu sa preto pre nich užíval názov protestanti. V roku [[1524]] vypukla vo [[Švábsko|Švábsku]], [[Fransko|Fransku]] a [[Durínsko|Durínsku]] sedliacka vojna, podporovaná kázaniami reformovaných duchovných a namierené proti vládnucim kniežatám a vrchnosti. Toto povstanie, v ktorom sa angažoval aj teológ [[Thomas Müntzer]], bolo však ríšskymi kniežatami čoskoro potlačené.