Stanislava Reparová: Rozdiel medzi revíziami

Od roku 2001 žije v [[Ľubľana|Ľubľane]] v Slovinsku, kde pracuje pre vydavateľstvo a časopis Apokalipsa – vedie knižnú edíciu Fraktal (od r. 2003 37 publikácií), rediguje špeciálne čísla s rodovou problematikou, organizuje medzinárodné literárne festivaly a filozofické sympóziá a i. – venujea voľne sa venuje vedeckému výskumu (semiotika kultúry, literárna hermeneutika, feministické teórie + slovakistika, slovenistika a literárna komparativistika) a externe prednáša literárnu vedu na Univerzite v Novej Gorici. Spolu s manželom Primožom založila a koordinuje medzinárodný projekt Časopis v časopise, ktorý dnes združuje 18 literárnych časopisov z 13 krajín najmä strednej a juhovýchodnej Európy, ale tiež Rakúska, Talianska a Veľkej Británie; do r. 2010 externá redaktorka mesačníka Romboid, ktorý vydáva Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, v neposlednom rade aktívna sprostredkovateľka slovensko-slovinskej, ale aj česko-slovinskej kultúrnej výmeny. V rokoch 2007 - 2008 bola zamestnaná na Mierovom inštitúte/Piece Institute Ľubľana, kde sa venovala výskumu rodových politík v rámci medzinárodného projektu financovaného Európskou úniou: Quality in Gender + Equality Policies. V rokoch 2010-2011 prednášala na Univerzite v Novej Gorici (metodológia literárnej vedy, literárna hermeneutika, feministická literárna veda), kde sa r. 2009 habilitovala za docentku literatúry. V súčasnosti opäť žije na voľnej nohe so statusom "samozamestnanej v kultúre" (MK RS).

Je spoluzakladateľka a členka Obce spisovateľov Slovenska, jedna zo zakladajúcich členov a členiek slovenského centra PEN, z ktorého v r. 1996 protestne vystúpila, a (latentná) členka Slovenskej literárnovednej spoločnosti. V r. 2012 sa stala členkou Društva slovenskih pisateljev (Spolku slovinských spisovateľov), v r. 2013 ju prijali do Slovinského centra PEN; je spoluzakladateľkou jeho ženského odboru MIRA (2013). Píše v slovenčine aj slovinčine; jej autorské preklady vlastných textov zo slovenčiny do slovinčiny súa vice versa možno považovať za praktickýmpraktický príspevkompríspevok k prieskumupreskúmavaniu „hraníc“ medzi originálom a textom prekladu.

Knižne dosiaľ publikovala 57 básnických zbierok:, ''Tichožitia''4 (Pustéknihy Úľanyprózy 2011),a ''Dotakniti3 seliterárnovedné praznemonografie. sredine''Ďalšie (Ľubľana4 2010),vedecké ''Nahámonografie v– tŕní''expertízy (decembersú 2006),publikované ''Nana hraniciwebových jazyka''stránkach objednávateľov (1997MK – bibliofíliaRS, 2000QUING). aPoéziu ''Zopublikovala spoločnej zimy'' (1994,tiež v slovinčine 2006); ďalej 4 knihy prózy:zborníkoch ''Slovenka na kvadrátKruh'' (Bratislava1987) 2011, Ľubľana 2009),a ''AnjelskéDruhý utópiedych'' (2001 – bibliofília1985), výberako aj v slovinčinemnohých 2003)inojazyčných aantológiách. ''Krutokradma''Na (1997); a 3 literárnovedné monografie: ''Úzkosťjeseň dokoránr. Nové2013 čítaniebola poéziev Vieryslovinskej Prokešovej''premiére (2012)Cankarov dom, ''OhniskoEx reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu'' (2007Ponto) a ''Milav Haugováslovenskej (Alfa)''premiére (2002).A4 Ďalšie-- 4nultý vedecképriestor) monografieuvedená –jej expertízymonodráma sú publikované''Slovenka na webových stránkach objednávateľov. Poéziu publikovala tiež v zborníkochkvadrát ''Kruh'' (1987)réžia aNick ''DruhýUpper, dych''účinkuje (1985Lucia Siposová), akoktorá ajvznikla vna mnohýchzáklade inojazyčnýchrovnomennej antológiáchprózy. JejAutorkine básne, prózy, eseje a články sú preložené do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, taliančiny, nemčiny, poľštiny, maďarčiny, chorvátčiny – srbčiny – čiernohorčiny, macedónčiny, ruštiny, fínčiny, lužickej srbčiny a slovinčiny.

Prekladá zo slovinčiny do slovenčiny a vice versa, z češtiny do slovinčiny, a príležitostne tiež z angličtiny a poľštiny do slovenčiny a slovinčiny;, edičnedoposiaľ jej vyšlo 16 knižných prekladov. Edične pripravila viacero publikácií, zborníkov a antológií, medzi iným napríklad antológiu ''Sto let slovaške književnosti / One Hundred Years of Slovak Literature'' (2000), ktorá vyšla v slovinčine a angličtine, antológiu ''Antología de la Poesía Eslovaca Contemporánea'' (2008), ktorá vyšla v španielčine, antológiu vyšehradského haiku ''Razsipane jagode'' (2011), ktorá vyšla v originálnych jazykoch a preklade do slovinčiny; edične sa podieľala aj na publikácii ''A Megaphone'' (2011) z oblasti feministických štúdií, ktorá vyšla v USA, atď.

* ''Slovenka na kvadrat'' (Ľubľana : KUD Apokalipsa, 2009; 2. dopl. vydanie 2013) ISBN 978-961-6644-46-4, ISBN 978-961-9894-20-3.

* ''BeloIz lebdenjejezika medv namajezik. Antologija literarnihsodobne branjmanjšinske vin Trstu.priseljenske /književnosti Bianco levitare tra noiv due. Antologia di letture poetiche a TriesteSloveniji. ''Ľubľana (Slovinsko) : KUD Apokalipsa - GruppoDruštvo 85slovenskih Triestepisateljev, 20112014.

* Rebro, Derek: ''Ženy píšu Poéziu, muži tiež.'' Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011, s. 69-94.

* Žitnik Serafin, Janja: ''Večkulturna Slovenija. Položaj migrantske književnosti in kulture v slovenskem prostoru.'' Ljubljana : Založba ZRC, ZRC SAZU, 2008.

* Rédey, Zoltán: Lyrika Mily Haugovej po roku 2000 a básnická zbierka Stanislavy Chrobákovej. V: Zoltán Rédey: ''Súčasná slovenská poézia v kontexte civilizačno-kultúrnych premien.'' Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, 2005, s. 89-102.

* Halvoník, Alexander: ''Situačný náčrt vývinových tendencií v slovenskej próze posledného polstoročia.'' Zrkadlenie/Zrcadlení – česko-slovenská revue, jeseň 2005.

* ''Chaotické a mnohoraké jazyky bytia. ''S HOSŤOM / Stanislava Chrobáková-Repar. Slovo - spoločensko-politický týždenník, 2004, č. 29; online: http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=11708&cislo=29/2004