Termonukleárna zbraň: Rozdiel medzi revíziami

'''Termonukleárne zbrane''' alebo '''termojadrové zbrane''' alebo '''termonukleárne roznecovače''' sú [[jadrové zbrane|atómové roznecovačenálože]] sktoré hlavnú časť uvoľnenej jadrovýmenergie materiálomprodukujú naprostredníctvom [[jadrová syntéza|jadrovú syntézu]].

Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - [[deutérium]] a [[trícium|trítium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako "rozbuška." Atómový- výbuchposkytuje štiepnejenegiu náložena vytvorívytvorenie počiatočnúpodmienok - teplotu niekoľko miliónov stupňov Celsia a dostatočný tlak a1000 TPa následnepre rozbehnezapálenie [[jadrová fúzia|jadrovújadrovej fúziufúzie]]. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton) [[Trinitrotoluén|TNT]], pri ktorom bomba ničí domy v okruhu {{km|20|m}} a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti {{km|100|m}}. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom 1 gigatony [[Trinitrotoluén|TNT]] pri hmotnosti menej ako 250 ton. Teoretická hranica pomeru výkon-hmotnosť je asi 6 megaton na tonu hmotnosti, reálne sa dá údajne dosiahnuť pomer 5,2-5,5 Mt/t, ale pri praktickej aplikácii sa dosahuje maximálne 3-4Mt/t. Spodná hranica výkonu je limitovaná výkonom štiepnej nálože.

Naopak, pokiaľ je zamorenie terénu nežiadúce, dá sa plášť či obal nálože zhotoviť z materiálu, ktorý silne pohlcuje neutróny a rádioaktívne izotopy nevytvára - napríklad bór. Táto možnosť ale nemá praktický význam - vonkajší plášť nálože ma totiž odrážať roentgenové žiarenie späť do vnútra nálože (pozri popis funkcie) - a bór ho odráža slabo.

Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky [[kilotona|kiloton]] alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov [[žiarenie|žiarenia]], hlavne [[neutrón]]ov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je myslenévždy relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní [[výkon]]u klesá rýchlejšie ako dosah prenikavej radiácie a neutrónov. Tiež rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože, a teda aj malú celkovú hmotnosť, menšie. <br />

Princip spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kuželovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa urán [[Urán (prvok)|²³⁸U]], nálož je potom "trojstupňová") ktorá má ešte v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu, alebo častejšie - z plutónia. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad [[wolfrám]]u a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre [[röntgenové žiarenie]] a neutróny (napríklad polystyrénová alebo polyetylénová pena plnená vodíkom). Celá zostava je uzatvorená v obale, ktorý má vysokú odrazivosť pre neutróny a röntgenové žiarenie - napríklad z karbidu wolfrámu (nie je to nevyhnutné, ale zvyšuje to efektívnosť a celkový výkon nálože).