|
<!-- Traja domorodí misionári, ktorí s Darwinom odišli do Európy, sa za dva roky pobytu "scivilizovali". Napriek tomu považoval ich druhov v Ohňovej zemi za divochov. Keď ich znova po roku navštívil, zistil, že misionári sa vrátili späť k pôvodnému spôsobu života a nechceli sa vrátiť späť do Európy. Táto skúsenosť, jeho odpor k otroctvu, ktoré videl všade v Južnej Amerike, a iné problémy (napríklad vplyv Európskeho osídlenia na domorodé obyvateľstvo na Novom Zélande a v Austrálii), ho presvedčili o tom, že neexistuje žiadne morálne ospravedlnenie zlého zaobchádzania s inými, založeného na ponímaní [[rasa|rasy]]. Bol presvedčený, že ľudskosť nie je až tak neprítomná u zvierat, ako tomu verili jeho kňazskí priatelia. ''Tento odstavec je tu tak nejako bez súvisu s textom a obsahovo nejasný, dávam zatiaľ mimo hlavný text'' --~~~~--><!--
{{Infobox Osobnosť
Choroba prinútila Darwina urobiť si prestávku od namáhavej práce. Navštívil Škótsko, strávil [[28. jún]] návštevou [[Edinburgh]]u, deň korunácie [[Kráľovná Viktória|kráľovnej Viktórie]] v Londýne. V [[Glen Roy]] pri slávnom počasí rozlúštil hlavolam „ciest“, ktoré identifikoval ako vyzdvihnuté pláže. --><!-- Obdobie pobytu doma vrcholilo objavom „Macaw Cottage“ na Gower Street v Londýne, a Darwin do nej presťahoval svoje „múzeum“ počas Vianoc. Vykazoval známky stresu a Emma mu napísala urgujúc ho, aby si odpočinul a takmer jasnovidecky poznamenala „Tak už viac nebuď chorý, môj drahý Charley, kým nebudem môcť byť s tebou, aby som sa o teba starala“. --><!--
|Meno = Charles Robert Darwin
V závere svojej biografie jeho starého otca Darwin porozprával o tom, ako po smrti [[Erasmus Darwin|Erasma Darwina]] v roku [[1802]] obiehali nepravdivé príbehy, že na smrteľnej posteli volal Ježiša, píšuc „Taký bol stav kresťanského cítenia v tejto krajine v danej dobe… aspoň môžeme dúfať, že nič také už dnes neprevažuje“. Napriek tejto nádeji bola v roku [[1915]] zverejnená „[[Lady Hope Story]]“ tvrdiaca jeho konverziu na smrteľnej posteli a stala sa legendou, hoci tieto tvrdenia Darwinove deti odmietali. -->* [[Evolúcia]]
|Portrét = Charles Darwin aged 51.jpg
|Veľkosť obrázka =230px
|Popis = britský prírodovedec
|Dátum narodenia = [[12. február]] [[1809]]
|Miesto narodenia = [[Shrewsbury]], [[Spojené kráľovstvo]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1882|4|19|1809|2|12}}
|Miesto úmrtia = [[Londýn|Downe]], [[Spojené kráľovstvo]]
|}}
'''Charles Robert Darwin''' (* [[12. február]] [[1809]], [[Shrewsbury]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[19. apríl]] [[1882]], [[Londýn|Downe]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie [[Biologická evolúcia|evolúcie]] [[prirodzený výber|prirodzeným výberom]].
Darwinov záujem o prírodné vedy sa rozvinul počas štúdia [[medicína|medicíny]] (ktoré nedokončil) a neskôr [[teológia|teológie]] na univerzite v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]].<ref name="medien">''Bild der Wissenschaft: Dear Mister Darwin!'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 20</ref> Päť rokov na lodi [[HMS Beagle|Beagle]] ([[1831]] – [[1836]])<ref name="medien"/> a jeho popis tejto cesty z neho urobilo známeho [[geológ]]a a populárneho autora. Vlastné [[biológia|biologické]] pozorovania ho inšpirovali k štúdiu transmutácie druhov (premena jedného druhu na iný) a tak v roku [[1838]] rozvinul svoju teóriu prirodzeného výberu. Keďže si plne uvedomoval, že reakcie na tak „kacírsku“ myšlienku budú mimoriadne negatívne, zveril sa so svojou prácou iba najbližším spolupracovníkom, a ďalej pracoval na zhromažďovaní dôkazov na podporu svojej teórie. V roku [[1858]] ho však informácia, že [[Alfred Russel Wallace]] vypracoval podobnú teóriu, prinútila svoje myšlienky predčasne zverejniť. Jeho kniha ''[[O pôvode druhov]]'' (orig.názov: ''„On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life“''), ktorá vyšla 24. novembra [[1859]]<ref name="medien"/> a ktorá vyvolala debaty na celom svete, dokazovala, že evolúcia zo spoločného predka je základným vedeckým vysvetlením pestrosti prírody.
Stal sa členom Kráľovskej spoločnosti; pokračoval vo svojich výskumoch a napísal sériu kníh o rastlinách a zvieratách, kde zahrnul už aj človeka – predovšetkým ''[[The Descent of Man and Selection in Relation to Sex]]'' (''Pôvod človeka a pohlavný výber'', [[1871]]) a ''[[The Expression of the Emotions in Man and Animals]]'' (''Prejavy emócií u človeka a zvierat'', [[1872]]). Jeho posledná kniha bola ''Tvorba rastlinnej vrstvy zeme činnosťou dážďoviek a pozorovanie ich života'' ([[1881]]).
Hlbokým prejavom uznania Charlesovi Darwinovi je i miesto jeho posledného odpočinku: je pochovaný vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], blízko [[John Herschel|Johna Herschela]] a [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]].
== Biografia ==
=== Mladosť ===
[[Súbor:Charles Darwin 1816.jpg|thumb|Charles Darwin ako sedemročný v roku [[1816]].]]
Charles Darwin sa narodil v Shrewsbury v Shropshire v Anglicku v rodinnom sídle Mount House. Bol piatym zo šiestich detí Roberta a Susannah Darwinových, a vnukom [[Erasmus Darwin|Erazma Darwina]] z otcovej, a [[Josiah Wedgwood|Josiaha Wegwooda]] z matkinej strany. Obidve rodiny patrili medzi prominentov, ktorí sponzorovali [[Unitariánska cirkev|Unitariánsku cirkev]].
Jeho matka zomrela, keď mal iba osem rokov. O rok neskôr nastúpil na školu v Shrewsbury. Po jej dokončení šiel Darwin v roku [[1825]] na [[Univerzita v Edinburgu|Univerzitu v Edinburghu]] študovať medicínu.
V [[Edinburgh]]u ho k zanedbávaniu medicínskych štúdií viedlo znechutenie z hodín anatómie profesora [[Alexander Munro III|Alexandra Munroa III]] a jeho odpor k brutalite [[chirurgia|chirurgie]], ale v druhom ročníku sa stal aktívnym v Student societies for naturalists. V Pilíniovej spoločnosti sa stal horlivým študentom [[Robert Edmund Grant|Roberta Edmunda Granta]], po ňom získal nadšenie pre teórie [[Jean-Baptiste Lamarck|Jeana-Baptistu Lamarcka]] a Charlesovho starého otca Erazma o evolúcii pomocou získaných znakov. Pridal sa ku Grantovi ako priekopníkovi výskumu životného cyklu morských zvierat na pobrežiach [[Firth of Forth]], kde Grant našiel dôkazy ''homológie'', radikálnej teórie, že všetky zvieratá majú podobné orgány odlišujúce sa iba zložitosťou. V marci [[1827]] Darwin prezentoval Pilíniovej spoločnosti svoj objav, že čierne spóry, ktoré sa v priebehu histórie často vyskytovali, boli vajíčkami pijavice. Darwin tiež navštevoval kurz prírodnej histórie [[Robert Jameson|Roberta Jamesona]], kde sa učil o [[stratigrafia|stratigrafickej]] [[geológia|geológii]] a dostal sa i k zbierkam Múzea Edinburghskej univerzity, vtedy jedného z najväčších v Európe. V ''Wernerian Natural History Association'' Roberta Jamesona Charles videl, ako [[John James Audubon]] demonštruje svoj spôsob použitia drôtov na pridržanie vtákov, aby ich mohol kresliť v prirodzených polohách.
Jeho otec – nešťastný, že jeho mladší syn nemá záujem o lekárske povolanie – ho v roku [[1827]] prihlásil na [[Christ's College]] v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] na ''Artium Baccalaurens'', aby sa stal kresťanským duchovným. Bol to rozumný krok v dobe, kedy život [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskeho]] kňaza poskytoval pohodlný príjem a mnohí anglickí prírodovedci boli duchovnými, ktorí objavovanie zázračných Božích stvorení považovali za svoju povinnosť.
V Cambridge Darwin preferoval jazdectvo a streľbu pred štúdiom, a spolu so svojím bratancom Williamom Darwinom Foxom sa ponorili do – v tom čase módneho – (súťažného) zbierania chrobákov. Fox ho predstavil reverendovi [[John Stevens Henslow|Johnovi Stevensovi Henslowovi]], profesorovi botaniky, ktorý mu radil pri ich zbieraní. Charles sa následne zapísal na Henslowov kurz prírodnej histórie. Henslowove stretnutia navštevovalo 78 ľudí vrátane reverenda [[William Whewell|Williama Whewella]] a Charles sa stal obľúbeným žiakom, známym ako „ten, čo kráča s Henslowom“. Keď sa priblížil čas skúšok, Charles sa zameral na štúdium a obzvlášť ho nadchli texty od [[William Paley|Williama Paleyho]], ktoré obsahovali [[argument Božského zámeru]] v prírode. Od Henslowa dostal doučovanie v matematike a teológii, v ktorej na skúškach v januári [[1831]] vynikal. Zvládol i klasiku – matematikou a fyzikou – a skončil ako desiaty zo 178 absolventov.
Hoci získal titul, požiadavky na ubytovanie držali Darwina v Cambridgi do júna a podľa Henslowovho príkladu sa neponáhľal vstúpiť do svätého rádu. Inšpirovaný ''Osobným rozprávaním'' [[Alexander von Humboldt|Alexandra von Humboldta]] chcel študovať prírodnú históriu v [[trópy|trópoch]] a po [[promócia|promócii]] plánoval navštíviť so spolužiakmi [[Madeira|Madeiru]]. Poznajúc význam vedomostí o geológii, Henslow predstavil Darwina [[geológia|geológovi]] reverendovi [[Adam Sedgwick|Adamovi Sedgwickovi]], ktorý začal navštevovať jeho kurz. Počas leta s ním pracoval na mapovaní [[Wales]]u.
Keď Darwin robil vlastný prieskum geologických vrstiev vo [[Wales]]e, dostal správu, že spoločník, s ktorým zamýšľal cestovať, zomrel. To prekazilo jeho plány navštíviť Madeiru, ale po návrate domov dostal druhý list. Henslow ho odporučil na miesto sprievodcu [[Robert FitzRoy|Roberta FitzRoya]], kapitána [[HMS Beagle|HMS ''Beagle'']], ktorý odchádzal v decembri na dvojročnú expedíciu. Na nej chcel zmapovať pobrežie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], čo bola pre Darwina ako naturalistu veľká príležitosť. Jeho otec mal voči ceste námietky, myslel si, že je to strata času, ale [[Josiah Wedgwood II|Josiah Wedgwood]] ho nakoniec presvedčil, aby syna pustil i zaplatil za výpravu, ktorá sa nakoniec pretiahla na päť rokov.
=== Cesta na Beagle ===
Darwinova práca počas expedície ''Beagle'' mu umožnila študovať v prvom rade geológiu, [[fosília|fosílie]] a množstvo živých organizmov, ako aj stretnúť sa s domorodými obyvateľmi. Metodicky zbieral veľké množstvo exemplárov, z ktorých mnohé veda dovtedy nepoznala. To mu zabezpečilo reputáciu naturalistu a postavenie jedného z predchodcov ekológie. Detailné poznámky získané počas cesty tvorili základ jeho neskoršej práce a poskytovali aj sociálny, politický a antropologický pohľad na oblasti, ktoré navštívil.
Po prečítaní ''Princípov geológie'' od [[Charles Lyell|Charlesa Lyella]], Darwin napísal domov, že „videl formovanie hornín akoby očami Lyella“. Stupňovité pláne lastúrnikov a mušlí v [[Patagónia|Patagónii]] považoval za vyzdvihnuté pláže. V [[Čile]] zažil zemetrasenie, ktoré zdvihlo zem, potom vysoko v [[Andy|Andách]] videl morské mušle. Teoretizoval, že [[Koralovce|koralové]] [[atol]]y sa tvorili na potápajúcich sa vulkanických horách, čo bolo neskôr potvrdené prieskumom na [[Kokosové ostrovy|Kokosových ostrovoch]].
<!-- Traja domorodí misionári, ktorí s Darwinom odišli do Európy, sa za dva roky pobytu "scivilizovali". Napriek tomu považoval ich druhov v Ohňovej zemi za divochov. Keď ich znova po roku navštívil, zistil, že misionári sa vrátili späť k pôvodnému spôsobu života a nechceli sa vrátiť späť do Európy. Táto skúsenosť, jeho odpor k otroctvu, ktoré videl všade v Južnej Amerike, a iné problémy (napríklad vplyv Európskeho osídlenia na domorodé obyvateľstvo na Novom Zélande a v Austrálii), ho presvedčili o tom, že neexistuje žiadne morálne ospravedlnenie zlého zaobchádzania s inými, založeného na ponímaní [[rasa|rasy]]. Bol presvedčený, že ľudskosť nie je až tak neprítomná u zvierat, ako tomu verili jeho kňazskí priatelia. ''Tento odstavec je tu tak nejako bez súvisu s textom a obsahovo nejasný, dávam zatiaľ mimo hlavný text'' --~~~~-->
Počas plavby postihla Darwina morská choroba. V októbri [[1833]] dostal v Argentíne horúčku a v júli [[1834]], počas návratu z Ánd do [[Valparaíso|Valparaísa]], ochorel a strávil mesiac na lôžku. Od roku [[1834]] opakovane trpel bolesťami [[žalúdok|žalúdka]], zvracaním, vysokými horúčkami, búšením srdca, triaškami a inými symptómami. Tieto príznaky ho postihli hlavne v čase, keď bol vystavený stresu. Počas Darwinovho života boli príčiny jeho choroby neznáme a pokusy o liečbu neboli úspešné. Nedávne výskumy podnietili hypotézu, že trpel [[Chagasova choroba|Chagasovou chorobou]], spôsobenou uštipnutím hmyzu z Južnej Ameriky. Iné možné príčiny zahŕňajú psychobiologické problémy a [[Méniérova choroba|Ménièrovu chorobu]].
Objavil fosílie gigantických juhoamerických druhov [[Megatherium]] a [[Armadillo]] vo vrstvách, ktoré nevykazovali známky katastrofy či zmeny klímy, a neskôr zistil, že tieto boli príbuzné tvorom ešte stále žijúcim v tejto oblasti. Všimol si, že napríklad [[Argentína|argentínsky]] vták [[nandu]] na rozličných [[Galapágy|ostrovoch Galapág]] tvorí odlišné druhy v geograficky blízkych teritóriách. Po návrate zistil, že sa to týka aj galapágskych korytnačiek a [[pinka|piniek]]. Austrálske [[vačkovce]] a [[vtákopysk divný]] ho viedli k úvahám, či by „neveriaci mohol zvolať 'Tu iste pracovali dvaja odlišní Stvoritelia!'“. V prvom vydaní knihy ''[[The Voyage of the Beagle|Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle]]'' hľadel na rozdelenie druhov v svetle myšlienok [[Charles Lyell|Charlesa Lyella]] o ''„centrách stvorenia“'', ale v neskorších vydaniach naznačil, že použije faunu galapágskych ostrovov ako dôkaz evolúcie: "človek by si mohol ľahko predstaviť, že z pôvodného vtáctva tohto polostrova bol jeden druh odobratý a modifikovaný."
=== Návrat k sláve a vede, pôvod teórie ===
Kým bol Darwin stále na cestách, profesor Henslow starostlivo pestoval reputáciu svojho bývalého žiaka tým, že umožňoval vybraným naturalistom prístup k fosílnym exemplárom, a dokonca nechal Darwinove geologické zápisky súkromne vytlačiť. Keď sa Beagle [[2. október|2. októbra]] [[1836]] vrátil, Darwin bol už vo vedeckých kruhoch vyhľadávanou osobnosťou. Po návšteve svojho rodiska v Shrewsbury, vyzdvihol jeho otec peniaze z investícií, aby Charlesovi umožnil pokryť náklady. Po konzultácii s Henslowom v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridgei]], ktorý pracoval s rastlinami, Darwin obchádzal [[Londýn]]ske inštitúcie, aby našiel najlepších naturalistov, ktorí by napísali vedecké články o jeho zbierkach. Vedomý si rizík [[radikalizmus|radikalizmu]] zamietol Charles vtedy kontroverznú ponuku [[Robert Edmund Grant|Roberta Edmunda Granta]] katalogizovať [[bezstavovce]].
Horlivý [[Charles Lyell]] sa stretol s Darwinom [[29. október|29. októbra]] [[1836]] a predstavil ho [[Richard Owen|Richardovi Owenovi]], sľubnému anatómovi, ktorý sa zaviazal preskúmať jeho fosílne kostrové nálezy. Owenove prekvapujúce odhalenia obrovských vyhynutých hlodavcov a leňochodov upevnili Darwinove postavenie ako vedca. S Lyellovou nadšenou podporou predčítal Darwin [[4. január]]a [[1837]] svoju prvú publikáciu pred [[Londýnska geologická spoločnosť|Londýnskou geologickou spoločnosťou]], kde preukázal, že Čile a juhoamerická pevnina pomaly stúpajú. V ten istý deň Darwin pred spoločnosťou prezentoval svoje exempláre cicavcov a vtákov. <!-- Cicavcov sa schopne ujal [[George Robert Waterhouse|George R. Waterhouse]] a kým sa vtáky zdali skôr nedomyslenými, ich odhad ornitológom [[John Gould|Johnom Gouldom]] prekvapujúco ukázal, že to, čo Darwin považoval za orieškov, drozdov a mierne sa odlišujúcich pinky z Galápag, boli všetko odlišné druhy piniek. Zo zbierok iných, vrátane FitzRoyovej, bol Darwin schopný lokalizovať pinky na jednotlivé ostrovy. -->
Počas pobytu v Londýne chodil Darwin so svojím voľnomyšlienkárskym bratom [[Erasmus Alvey Darwin|Erazmom]] na obedy do spoločnosti, kde stretával inšpirujúcich mysliteľov, ktorí si mysleli, že Boh predurčil život skôr prírodnými zákonmi ako zázrakmi. Vedecké kruhy boli plné myšlienok o transmutácii druhov. Darwin svojich priateľov rešpektoval, aj keď jeho myšlienky prekračovali ich presvedčenie, že prírodná história musí rešpektovať náboženstvo a sociálny poriadok.
[[17. február]]a [[1837]] Lyell použil svoju funkciu prezidenta Geografickej spoločnosti, aby predstavil Owenove nálezy založené na Darwinovych fosíliách, ktoré indukovali, že vyhynuté druhy boli v rámci rovnakej lokality príbuzné súčasným druhom. Pri rovnakej príležitosti bol Darwin zvolený do snemu spoločnosti. <!-- Už predtým ho FitzRoy vyzval, aby prispel svojím ''Denníkom'', založeným na poznámkach z cesty, do časti prírodnej histórie kapitánovho záznamu o ceste Beagle. Tiež sa pustil do písania knihy o juhoamerickej geológii, kým v rovnakom čase špekuloval o transmutácii vo svojom ''Červenom zápisníku'', ktorý začal písať na Beagle.
Darwin sa pustil do sumarizácie expertných správ o svojej zbierke, ktoré publikoval ako viaczväzkové dielo ''Zoológia výpravy H.M.S. Beagle''. Jeho žiadosť o sponzorský finančný grant £1,000 bola úspešná, i vďaka Henslowovým kontaktom s [[Thomas Spring Rice]]om. Darwin dokončil písanie svojho ''Denníka'' okolo [[20. jún]]a, keď kráľ [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Viliam IV]] zomrel a začala sa Viktoriánska éra. V strede júla začal písať tajný denník o transmutácii, tzv. ''Zápisník „B“'', kde je na titulnej stránke uvedené ''[[Zoönomia]]''. Rozvinul svoju hypotézu, že ak má každý z galapágskych ostrovov vlastný druh korytnačky, každá z nich pochádza z jediného druhu korytnačky a každá sa len prispôsobila životu na jednotlivých ostrovoch rozličným spôsobom.
Pod tlakom organizácie jeho ''Zoológie'' a opravovania komentárov k jeho ''Denníku'',ktorého úvod musel byť revidovaný potom, ako sa FitzRoy sťažoval, že bol „udivený úplným vynechaním akejkoľvek zmienky o dôstojníkoch“ a ich pomoci,-->Tento náročný pracovný program zanechal stopy na Darwinovom zdraví. [[20. september|20. septembra]] utrpel [[srdcová arytmia|srdcovú arytmiu]] a na mesiac odišiel na odpočinok na vidiek. <!-- V Maer, dome Wedgwoodovcov, sa stretol so svojimi príbuznými. Jeho strýko [[Josiah Wedgwood II|Jos]] mu ukázal oblasť, kde sa pod pôdou stratil popol, čo podľa Josa mohlo byť spôsobené aktivitou červov. [[1. november|1. novembra]] prišiel Darwin s prejavom o úlohe červov do Geologickej spoločnosti. Vyhol sa preberaniu oficiálnych miest, čo by zabralo drahocenný čas, ale -->
V marci [[1838]] sa stal sekretárom Geologickej spoločnosti.
<!--
Choroba prinútila Darwina urobiť si prestávku od namáhavej práce. Navštívil Škótsko, strávil [[28. jún]] návštevou [[Edinburgh]]u, deň korunácie [[Kráľovná Viktória|kráľovnej Viktórie]] v Londýne. V [[Glen Roy]] pri slávnom počasí rozlúštil hlavolam „ciest“, ktoré identifikoval ako vyzdvihnuté pláže. -->
[[Súbor:Emma Darwin.jpg|thumb|Emma Darwinová, Charlesova manželka]]
Plne zotavený sa vrátil domov do Shrewsbury, <!-- a zvažoval svoju kariéru a budúcnosť, pričom si nakreslil zoznam so stĺpcami označenými ''„Marry“'' a ''„Nie Marry“''. Keďže skôr ochorel, šiel [[29. júla]] navštíviť svoju sesternicu Emmu. Napriek radám svojho otca jej začal dvoriť, a povedal jej o svojich myšlienkach ohľadne transmutácie. --> no na jeseň už pokračoval v práci v Londýne. Trápili ho však opakované záchvaty choroby a koncom roka sa znovu vrátil domov.<!-- a [[11. november|11. novembra]] sa vrátil a dvoril sa Emme. Znova diskutoval o svojich myšlienkach a ona mu následne napísala prosiac ho, aby si prečítal evanjelium sv. Jána ''„rozlúčkový príhovor nášho Spasiteľa jeho prívržencom“'', časť o sledovaní ''Cesty'' kde sa tiež nachádza ''„Ak vo mňa človek neverí...zhorí“''. Jeho vrúcna odpoveď zmiernila starosti jej srdca, ale napätie ostalo. -->
Darwin zvážil [[Malthus]]ov argument, že ľudská populácia sa nadmieru rozmnoží a bude musieť bojovať o prežitie, vo vzťahu k svojim objavom o druhoch v rámci lokality, skorším výskumom o krížení zvierat a myšlienkam o prírodných „zákonoch harmónie“. Koncom novembra [[1838]] prirovnal chovateľov vyberajúcich pri šľachtení žiadúce znaky k Malthusovej Prírode vyberajúcej z „náhodných“ variant tak, aby „každá časť novo získanej štruktúry bola plne funkčná a dokonalá“, čím vymyslel „najkrajšiu časť“ teórie o pôvode druhov.
<!-- Obdobie pobytu doma vrcholilo objavom „Macaw Cottage“ na Gower Street v Londýne, a Darwin do nej presťahoval svoje „múzeum“ počas Vianoc. Vykazoval známky stresu a Emma mu napísala urgujúc ho, aby si odpočinul a takmer jasnovidecky poznamenala „Tak už viac nebuď chorý, môj drahý Charley, kým nebudem môcť byť s tebou, aby som sa o teba starala“. -->
[[24. január]]a [[1839]] bol poctený zvolením za Priateľa [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]] a predstavil svoj dokument o cestách Glen Roy.
=== Manželstvo a deti ===
[[Súbor:Charles and William Darwin.jpg|thumb|Charles Darwin a jeho syn [[William Erasmus Darwin|William]] v roku 1842.]]
[[29. január]]a [[1839]] sa Darwin oženil so svojou sesternicou Emmou Wedgwoodovou v Maer s anglikánskou ceremóniou prispôsobenou tak, aby vyhovovala aj unitariánom.
Po kratšom pobyte na Gower Street v [[Londýn]]e sa pár [[17. september|17. septembra]] [[1842]] presťahoval do mestečka Downe v grófstve [[Kent (grófstvo)|Kent]] (dnes funguje ako múzeum). Darwinovci mali desať detí, z ktorých tri predčasne zomreli. Mnohé z nich a ich vnukov sa neskôr sami stali významnými osobnosťami:
* [[William Darwin|William]] (* [[27. december]] [[1839]] – † [[8. september]] [[1914]])
* Anne (* [[2. marec]] [[1841]] – † [[22. apríl]] [[1851]])
* Mary (* [[23. september]] [[1842]] – † [[16. október]] [[1842]])
* [[Henrietta Darwinová|Henrietta "Etty"]] (* [[25. september]] [[1843]] – † [[1929]])
* [[George Howard Darwin]] (* [[9. júl]] [[1845]] – † [[7. december]] [[1912]])
* Elizabeth (* [[8. júl]] [[1847]] – † [[1926]])
* [[Francis Darwin]] (* [[16. august]] [[1848]] – † [[19. september]] [[1925]])
* [[Leonard Darwin]] (* [[15. január]] [[1850]] – † [[26. marec]] [[1943]])
* [[Horace Darwin]] (* [[13. máj]] [[1851]] – † [[29. september]] [[1928]])
* Charles (* [[6. december]] [[1856]] – † [[28. jún]] [[1858]])
=== Rodina, práca a vývin teórie ===
[[Súbor:Charles Darwin.jpg|frame|Charles Robert Darwin v roku 1854, päť rokov pred zverejnením ''[[O pôvode druhov]]''.]]
Darwin sa usadil, mal súkromný príjem, bol významným geológom vo vedeckej elite naturalistov s množstvom práce, spisujúci svoje objavy a teórie a dozerajúci na viaczväzkovú ''Zoologiu'' opisujúcu jeho zbierky. Bol presvedčený o pravdivosti svojej [[Teória evolúcie (biológia)|teórie evolúcie]], ale bol si tiež vedomý toho, že <!-- [[transmutácia druhov|transmutácia]] bola spojená s radikálnymi demokratickými agitátormi snažiacimi sa spôsobiť spoločenský prevrat a publikácia by ju mohla zruinovať. Podujal sa na rozsiahle experimenty s rastlinami a konzultácie s [[Chov zvierat|chovateľmi zvierat]], vrátane chovateľov holubov a prasiat, v snahe odhaliť medzery v hypotéze. Pomaly postupoval v dôkladnom výskume až kým nemal dostatok dôkazov, keďže vedel, že --> po predstavení jeho teórie sa zdvihne veľká opozícia.
FitzRoyova správa bola nakoniec publikovaná v máji [[1839]]. Darwinov ''Denník a poznámky'' bol veľkým úspechom a chválil ho dokonca aj [[Alexander von Humboldt]], jeden z Darwinovych hrdinov a modelov vedeckého priekopníka. V tom istom roku bol zverejnený [[bestseller]] dnes známy ako ''[[Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle]]'', ktorý urobil z Darwina populárneho autora.
V decembri [[1839]], ako postupovalo prvé Emmine tehotenstvo, sa Charles cítil zle. Po zvyšok života trpel obdobiami bolesti žalúdka, vracaním, ťažkým podráždením a inými symptómami, ktoré často obmedzili jeho pracovnú dobu na niekoľko minút denne alebo ho nútili prestať pracovať, aby sa zotavil.
Darwin sa pokúšal vysvetliť svoju teóriu blízkym priateľom, ale tí o ňu nejavili veľký záujem a neboli schopní pochopiť myšlienku výberu bez nadprirodzeného vyberateľa. V roku [[1842]], kedy sa rodina presťahovala do [[Down House]], aby unikla pred tlakmi Londýna, Darwin sformuloval krátky „Náčrt“ svojej teórie a do roku [[1844]] napísal 240-stránkovú „Esej“, ktorá bola rozšírenou verziou jeho raných myšlienok o prirodzenom výbere.
Darwin dokončil svoju tretiu ''geologickú'' knihu v roku [[1846]] a za asistencie svojho priateľa, mladého botanika [[Joseph Dalton Hooker|Josepha Daltona Hookera]], začal rozsiahle štúdie [[škľabka|škľabiek]].<!-- V roku [[1847]] si Hooker prečítal „Essay“ a poslal Darwinovi poznámky s pokojnou kritickou odpoveďou, ktorú potreboval. -->
Pri pokusoch vysporiadať sa so svojou chorobou šiel Darwin v roku [[1849]] na dva mesiace vodnej liečby do kúpeľov v [[Malvern]]e, ktorá bola na jeho prekvapenie úspešná. Pokračoval vo svojej práci so škľabkami a našiel „homológie“ dramaticky ukazujúce, ako sa mohli orgány zmeniť aby sa adaptovali na nové funkcie, čo podporovalo jeho teóriu. Krátko nato ochorela jeho dcéra Annie, čo znova vzbudilo jeho obavy, že jeho choroba môže byť dedičná. Po dlhej sérii komplikácií zomrela a Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha. Podporoval miestnu [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánsku cirkev]], ale prestal ju navštevovať<!-- a Emma brala deti do kostola, ale udržiavala si svoju [[Unitarián]]sku vieru -->.
[[Thomas Henry Huxley]] sa stal jeho priateľom a spojencom. Darwin dokončil svoju prácu o škľabkách (''Cirripedia'') v roku [[1854]] a konečne obrátil svoju pozornosť na teóriu druhov.
=== Ohlásenie a publikácia teórie ===
Na jar [[1856]] si Lyell prečítal prácu od [[Alfred Russel Wallace|Alfreda Russela Wallacea]], naturalistu pracujúceho na [[Borneo|Borneu]], a urgoval Darwina, aby svoju teóriu publikoval, ak si chce zachovať prvenstvo. Darwin napriek chorobe ďalej pokračoval v zbieraní dôkazov, získaval exempláre a informácie od ostatných vrátane Wallacea a [[Asa Gray]]a.
Počas Darwinovej práce na rukopise ''Prirodzený výber'' v decembri [[1857]], mu Wallace napísal list, v ktorom sa ho pýtal, či sa pustí aj do pôvodu človeka. Zohľadňujúc Lyellove obavy odpovedal: „Myslím, že sa tejto téme vyhnem, keďže je taká obkolesená predsudkami, hoci plne pripúšťam, že je to pre prírodovedca najvyšší a najzaujímavejší problém“. Povzbudzoval Wallaceove teoretizovanie, tvrdiac, že „bez špekulácie neexistuje dobré a originálne pozorovanie“ a dodávajúc: „Ja zachádzam oveľa ďalej ako Vy“.
<br />18. júna [[1858]] dostal od Wallacea list opisujúci mechanizmus evolúcie so žiadosťou o zaslanie Lyellovi. Darwin tak urobil, šokovaný tým, že bol dopredu varovaný a Wallace nežiadal pre seba prvenstvo.<!-- , ponúkajúc jeho zaslanie do ktoréhokoľvek časopisu, ktorý si Wallace vyberie. --> Dal veci do rúk Lyellovi a Hookerovi, ktorí súhlasili so spoločnou prezentáciou v [[Linnean Society of London]] 1. júla v práci ''[[On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection]]''.
Prvé ohlásenie teórie získalo málo bezprostrednej pozornosti. Bola stručne spomenutá v niekoľkých malých komentároch, ale neviedla k ďalšiemu rozboru a väčšine ľudí sa zatiaľ nezdala plne odlišná od iných variácií evolučného myslenia. Počas ďalších trinástich mesiacov Darwin pracoval na vytvorení toho, čo bolo pôvodne náčrtom (abstract) jeho „Veľkej knihy o druhoch“.
Keď od svojich vedeckých priateľov dostal okamžité povzbudenie, Darwin dielo konečne dokončil a Lyell zariadil jej publikovanie [[John Murray (vydavateľstvo)|Johnom Murrayom]]. Dohodli sa na názve ''[[O pôvode druhov|O pôvode druhov pomocou prirodzeného výberu]]'' a keď sa kniha začala [[22. november|22. novembra]] [[1859]] predávať, zásoba 1,250 kópií bola dopredu rezervovaná.
V tej dobe znamenal [[evolucionizmus]] stvorenie bez Božského zásahu a Darwin sa použitiu slov „evolúcia“ a „vyvinúť sa“ (evolve) vyhýbal<!-- ; knihu však uzavrel slovami „nekonečné formy najkrajšie a najpodivnejšie sa vyvinuli a vyvíjajú“ -->. Kniha iba hmlisto spomenula fakt, že človek sa tiež vyvinul ako iné organizmy spomínané v knihe. Darwin zámerne napísal, že „pôvod a história človeka bude objasnená“.
=== Reakcia ===
[[Súbor:Darwin ape.jpg|thumb|right|Karikatúra Darwina ako opice v časopise Hornet.]]
Kritici sa poponáhľali vypichnúť neuvedené implikácie o „ľuďoch z opíc“, hoci [[The Times]] publikovali pochvalnú kritiku od Huxleyho, ktorá zahŕňala narážky na [[Richard Owen|Richarda Owena]], vodcu vedeckého hnutia, ktoré sa snažil Huxley zvrhnúť. Owen sa spočiatku zdal byť neutrálny, ale jeho kritika knihu nakoniec odsúdila, čo viedlo Darwina k pocitu, že ho závistlivý Owen neznáša. Vedecká rada [[Church of England]] sa postavila proti knihe a Darwinovi starí učitelia z Cambridge [[Adam Sedgwick|Sedgwick]] a [[John Stevens Henslow|Henslow]] nad ním vyjadrili svoje sklamanie. Potom niekoľko liberálnych anglikánskych teológov vrátane reverenda [[Harry Baden-Powell|Harrya Baden-Powella]] vytvorili manifest nazvaný ''Eseje a kritiky'', ktoré podporovali ''Pôvod'' a vyhlasovali, že zázraky sú neracionálne, čím odchýlili pozornosť od Darwina.
Najznámejšia konfrontácia sa uskutočnila na stretnutí [[British Association for the Advancement of Science|Britskej asociácie pre vedecký pokrok]] v [[Oxford]]e. Profesor [[John William Draper]] viedol nudnú reč o Darwinovi a sociálnom pokroku, potom Samuel Wilberforce, oxfordský [[biskup]], dôvodil proti Darwinovi. V nasledujúcej debate sa [[Thomas Henry Huxley|Thomas Huxley]] ustanovil za "Darwinovho bulldoga" – najtvrdšieho obrancu evolučnej teórie na Viktoriánskej scéne. Keď sa ho Wilberforce spýtal, či pochádza z opíc z matkinej či otcovej strany, Huxley, rozpoznajúc svoju príležitosť, pre seba utrúsil "Pán ho zveril do mojich rúk", a odpovedal, že "by radšej pochádzal z opice ako z kultivovaného človeka, ktorý využíva dary kultúry a vyjadrovania v prospech predsudkov a nepravdy" (existuje niekoľko alternatívnych verzií tohto citátu, pozri [http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html Wilberforce and Huxley: A Legendary Encounter]). Príbeh sa rozniesol po krajine v skrátenej podobe: Huxley povedal, že by bol radšej opicou ako biskupom.
Mnohým sa tak Darwinow pohľad na prírodu stotožnil s názorom, že rozdiel medzi človekom a zvieraťom neexistuje.
Darwin osobne svoje teórie neobhajoval verejne, hoci prebiehajúce debaty so zaujatím sledoval. Neustále bol chorý a zhromažďoval podporu za pomoci listov a korešpondencie. Jadro kruhu vedeckých priateľov – Huxley, [[Charles Lyell]], [[Joseph Dalton Hooker]] a [[Asa Gray]] – aktívne posúvalo jeho prácu do popredia vedeckej a verejnej scény a obhajovali ho proti mnohým kritikom. Čo Darwin neočakával bolo, že jeho teória sa stala nielen kľúčovou kontroverziou doby, ale rezonovala aj rôznymi dobovými hnutiami, čím sa stala kľúčovým prvkom ľudovej kultúry tohto (a neskoršieho) obdobia. Ako sa pozornosť a kontroverzia stupňovala, kniha bol preložená do množstva jazykov a prešla sériou nových (nezmenených) vydaní čím sa stala základným vedeckým dokumentom prístupným zvedavej strednej triede. Tak sa stala najkontroverznejšou a najdiskutovanejšou vedeckou knihou, ktorá kedy bola napísaná.
=== ''Orchidee, Variácia, Pôvod človeka'' a ''Červy'' ===
[[Súbor:Charles Darwin 1880.jpg|thumb|Klasický obraz Darwina ako starého muža]]
Kým choroba Darwina ďalej kvárila a jeho sláva rástla, pokračoval vo svojom úsilí skúmať a písať o problémoch súvisiacich s jeho teóriou. Uskutočňoval prevažne experimenty na semenných rastlinách a kostiach domácich zvierat, no ochorenie v prímorskom letovisku sa stalo impulzom, aby sa zahĺbil do inovatívneho štúdia [[orchidea|orchideí]]. Kvety týchto rastlín riadia opeľovanie hmyzom, čím zabezpečujú krížové oplodnenie a ich homologické časti slúžia pri rôznych druhoch na rôzne účely. Počas pobytu na lôžku sa v jeho izbe uskutočnilo množstvo experimentov na plazivých rastlinách.
Navštívil ho reverend [[Ernst Haeckel]], ktorý šíril slovo ''Darwinizmu'' v [[Nemecko|Nemecku]] a priniesol správy, že študenti v Cambridge prijímajú jeho myšlienky. Huxley prostredníctvom svojich lekcií pre pracujúcich rozširoval jeho publikum. Wallace ho síce naďalej podporoval, no stále viac sa obracal sa k [[spiritualizmus|spiritualizmu]].
Jeho nové dielo ''Variácia'' narástlo na dva obrovské zväzky, čo ho nútilo vynechať z neho tému človeka a [[sexuálny výber|sexuálneho výberu]]. Po vydaní bol po nej obrovský dopyt.
Nové fosílne dôkazy potvrdili starovekosť človeka, ale mnohí autori sa nedokázali s evolúciou človeka plne vysporiadať. Darwinovi oponenti tvrdili, že krása vtáctva demonštruje nadprirodzený vplyv. Tieto dve témy boli rozobrané v prácach ''[[The Descent of Man and Selection in Relation to Sex]]'' (''Pôvod človeka a pohlavný výber'', [[1871]]) a ''[[The Expression of the Emotions in Man and Animals]]'' (''Prejavy emócií u človeka a pohlavný výber'', [[1872]]). Darwin predložil praktické vysvetlenia rozdielov medzi mužmi a ženami a medzi rozličnými rasami a kultúrami. Tiež rozvinul svoje myšlienky o tom, že ľudská myseľ a kultúry sa vyvinuli prirodzeným a sexuálnym výberom, prístup, ktorý stále pretrváva v [[evolučná psychológia|evolučnej psychológii]].
Jeho práca na rastlinách vyústila do série kníh, neskôr sa vrátil k otázke vplyvu červov na vrstvy pôdy.
=== Smrť ===
Darwin zomrel v Downe, v grófstve [[Kent (grófstvo)|Kent]], [[19. apríl]]a [[1882]]. I keď predpokladal, že ho pochovajú na cintoríne sv. Márie v Downe, na žiadosť Darwinových kolegov [[prezident]] Kráľovskej spoločnosti [[William Spottiswoode]] zariadil pre Darwina štátny pohreb. Pochovaný bol vo [[Westminster Abbey]] neďaleko hrobu [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]].
== Pohľady na náboženstvo ==
Charles Darwin pochádzal z [[nonkonformizmus|nonkonformistického]] pozadia, ale navštevoval anglikánsku školu. Na univerzite študoval anglikánsku teológiu s cieľom stať sa duchovným, predtým ako sa pridal k výprave na lodi Beagle. Neskôr spomínal, že „počas pobytu na palube Beagle… Som bol dosť [[ortodoxnosť|ortodoxný]]… Ale postupne som začal vidieť, že [[Starý zákon]]… už nebol dôveryhodný viac, ako… viera akéhokoľvek barbara.“
Po návrate rozvinul svoju teóriu [[prirodzený výber|prirodzeného výberu]] pri plnom vedomí, že bola v konflikte s [[Teleológia|teleologickým]] argumentom v ''Natural Theology'' [[William Paley|Williama Paleyho]]. Darwin zvážil kresťanský zmysel smrteľnosti a dospel k názoru, že náboženský inštinkt sa vyvinul so spoločnosťou. So smrťou svojej dcéry Annie Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha a [[kresťanstvo]] sa mu videlo zbytočné. Pokračoval v podpore miestnej cirkvi a pomáhal s prácou vo farnosti, ale v nedeľu sa išiel prejsť, kým jeho rodina išla do [[kostol]]a.
V neskoršom živote sa Darwina často pýtali na jeho náboženské názory. Zachádzal až tak ďaleko, že povedal, že „neverí v Bibliu ako božie slovo“. Vždy však nástojil na tom, že bol [[agnosticizmus|agnostik]] a „nikdy nebol [[ateizmus|ateista]]“.
<!--
V závere svojej biografie jeho starého otca Darwin porozprával o tom, ako po smrti [[Erasmus Darwin|Erasma Darwina]] v roku [[1802]] obiehali nepravdivé príbehy, že na smrteľnej posteli volal Ježiša, píšuc „Taký bol stav kresťanského cítenia v tejto krajine v danej dobe… aspoň môžeme dúfať, že nič také už dnes neprevažuje“. Napriek tejto nádeji bola v roku [[1915]] zverejnená „[[Lady Hope Story]]“ tvrdiaca jeho konverziu na smrteľnej posteli a stala sa legendou, hoci tieto tvrdenia Darwinove deti odmietali. -->
== Posolstvo ==
Teória evolúcie Charlesa Darwina založená na prirodzenom výbere zmenila myslenie v nespočetných oblastiach vedy od [[biológia|biológie]] po [[antropológia|antropológiu]]. Jeho práca stanovila, že „evolúcia“ sa stala: nie nutne, že bola prirodzeným či sexuálnym výberom (toto konkrétne poznanie nebolo plne štandardné až do znovuobjavenia práce [[Gregor Mendel|Gregora Mendela]] na začiatku 20. storočia<!-- a vytvorenia [[moderná syntéza|modernej syntézy]] -->).
Jeho práca bola v čase, keď ju publikoval, extrémne kontroverzná, a mnohí v jeho dobe ju nebrali vážne. Darwinova teória evolúcie bola významnou ranou [[kreacionizmus|kreacionizmu]] a predstavám o [[inteligentný dizajn|inteligentnom dizajne]] prevládajúcim vo vede [[19. storočie|19. storočia]]. Myšlienka, že neexistuje jasná hranica medzi človekom a zvieraťom navždy urobila z Darwina symbol ikonoborectva, ktorý odstránil privilegovanú úlohu človeka v strede vesmíru. Pre oponentov bol Darwin „opičím mužom“, často zobrazovaným ako čiastočná opica.
=== Eugenika a sociálny darwinizus ===
Po Darwinovej publikácii ''Pôvodu'' jeho bratranec [[Francis Galton]] od roku 1865 aplikoval jej koncepty na ľudskú spoločnosť, aby proklamoval „dedičné zlepšenie“ a svoju teóriu do roku 1869 dôkladne zdokonalil. Darwin toto zvážil v ''[[The Descent of Man]]'' a hoci súhlasil, že Galton preukázal, že „talent“ a „génius“ v človeku sú pravdepodobne dedičné, myslel si, že sociálne zmeny, ktoré Galton navrhoval, boli príliš „utopistické“. Galton a Darwin <!-- nevyjadrili žiadnu politickú príbuznosť a namiesto toho --> verili, že dedičnosť by mala byť braná do úvahy prinajlepšom ľuďmi hľadajúcimi potenciálneho partnera. V roku [[1883]], po Darwinovej smrti, začal Galton nazývať svoju sociálnu filozofiu ''[[Eugenika|eugenikou]]''. V [[20. storočie|20. storočí]] začala byť spájaná s povinnou kontrolou reprodukcie zneužitá [[Nacista|nacistickým]] Nemeckom pre ciele genetickej „čistoty“.
V roku [[1944]] použil americký historik [[Richard Hofstadter]] termín „[[sociálny darwinizmus]]“ na popísanie myslenia v 19. a 20. storočí, ktoré sa vyvinulo z myšlienok [[Thomas Malthus|Thomasa Malthusa]] a [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]]. Aplikovalo myšlienky evolúcie a „prežitia najlepšieho“ na spoločnosti a národy súperiace o prežitie v nehostinnom svete. Tieto myšlienky boli diskreditované svojim príbuzenstvom s [[rasizmus|rasizmom]], a [[novoimperializmus|imperializmom]]. Hoci je termín [[anachronizmus|anachronický]], v Darwinovej dobe bol rozdiel medzi neskoršie nazývaným „sociálnym darwinizmom“ a jednoduchým „darwinizmom“ menej jasný. Darwin však neveril, že jeho vedecká teória podporovala ktorúkoľvek konkrétnu teóriu zriadenia alebo spoločenského poriadku.
=== Pamiatka ===
14 druhov piniek, ktoré skúmal na [[Galapágy|Galapágoch]] sú zanietene nazývané „Darwin's Finches“ na jeho počesť.
V [[Austrália (svetadiel)|Austrálskom]] [[Severné teritórium|Severnom teritóriu]], bolo hlavné mesto (pôvodne Palmerston) premenované na [[Darwin (mesto)|Darwin]], aby sa zachovala pamiatka na návštevu tejto osobnosti v roku [[1839]] a teritórium sa dnes pýši aj Univerzitou Charlesa Darwina a Národným parkom Charlesa Darwina.
Ako humorná oslava teórie evolúcie je udeľovaná výročná cena [[Darwin Award]] jednotlivcom, ktorí ''„pomôžu procesu evolúcie demonštráciou svojej neschopnosti“'' fatálne hlúpymi činmi.
Darwinovi bolo udelené zvláštne uznanie, keď sa v roku [[2000]] objavila jeho podoba na [[libra|desaťlibrovej]] bankovke, nahradiac tak [[Charles Dickens|Charlesa Dickensa]]. Jeho obdivuhodná brada pravdepodobne náročná na pestovanie bolo opakovane prvkom pri tomto rozhodovaní.<ref>[http://www.bankofengland.co.uk/banknotes/current/current_10.htm Darwinova podobizeň na £10 bankovke]</ref>
Darwin dosiahol 4. miesto vo verejnom hlasovaní ''Sto najväčších Britov'' sponzorovanom [[British Broadcasting Corporation|BBC]].
== Práce ==
{{Gutenberg autor|id=Charles_Darwin|meno=Charles Robert Darwin}}
* Bibliografia: [http://pages.britishlibrary.net/charles.darwin3/darwin_biblio.htm#primary Darwin Bibliography] (vrátane alternatívnych vydaní, príspevkov do kníh a peroidík, korešpondencia & život)
=== Publikované práce ===
[[Súbor:Darwin-Charles-LOC.jpg|thumb|Charles Darwin]]
* 1839 – ''Journal and Remarks'' (The Voyage of the Beagle), (''Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle'')
* ''Zoology of the Voyage of H.M.S. Beagle'': publikované medzi rokmi [[1839]] a [[1843]] v piatich zväzkoch rôznymi autormi, editované Charlesom Darwinom:
: 1840 – Part I. Fossil Mammalia, [[Richard Owen]] (Darwinov úvodník)
: 1839 – Part II. Mammalia, [[George Robert Waterhouse]]
* 1842 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2690 The Structure and Distribution of Coral Reefs], (''Zloženie a rozšírenie koralových útesov'')
* 1844 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=3054 Geological Observations of Volcanic Islands], (''Geologické pozorovania koralových útesov'')
:::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/observations-geologiques-sur-les-iles-volcaniques/ Observations Geologiques sur les Iles Volcaniques (French)]
* 1846 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=3620 Geological Observations on South America], (''Geologické výskumy Južnej Ameriky'')
* 1849 – 'Geology' from ''A Manual of scientific enquiry; prepared for the use of Her Majesty's Navy: and adapted for travellers in general.'', John F.W. Herschel ed.
* 1851 – ''A Monograph of the Sub-class Cirripedia, with Figures of all the Species. The Lepadidae; or, Pedunculated Cirripedes.''
* 1851 – ''A Monograph on the Fossil Lepadidae; or, Pedunculated Cirripedes of Great Britain''
* 1854 – ''A Monograph of the Sub-class Cirripedia, with Figures of all the Species. The Balanidae (or Sessile Cirripedes); the Verrucidae, etc.''
* 1854 – ''A Monograph on the Fossil Balanidæ and Verrucidæ of Great Britain''
* 1858 – ''On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection''
* 1859 – ''On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life'' (''Vznik druhov prírodným výberom'')
* 1862 – ''On the various contrivances by which British and foreign orchids are fertilised by insects'', (''Rôzne spôsoby opeľovania orchideí'')
* 1868 – [http://www.esp.org/books/darwin/variation/facsimile/title3.html Variation of Plants and Animals Under Domestication (PDF Format)]
:::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/variation-of-animals-and-plants-under-domestication-v1/ The Variation of Animals and Plants Under Domestication V1]
:::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/variation-of-animals-and-plants-under-domestication-v2/ The Variation of Animals and Plants Under Domestication V2], (''Premeny domácich zvierat a plazivých rastlín'')
* 1871 – ''The Descent of Man and Selection in Relation to Sex'', (''Pôvod človeka a pohlavný výber'')
* 1872 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-expression-of-emotion-in-man-and-animals/ The Expression of Emotions in Man and Animals], (''Prejavy emócií u človeka a zvierat'')
* 1875 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2485 Movement and Habits of Climbing Plants]
* 1875 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/insectivorous-plants/ Insectivorous Plants], (''Hmyzožravé rastliny'')
* 1876 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-effects-of-cross-and-self-fertilisation/ The Effects of Cross and Self-Fertilisation in the Vegetable Kingdom], (''O následkoch opeľovania cudzím a vlastným peľom v rastlinnej ríši'')
* 1877 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-different-forms-of-flowers-on-plants/ The Different Forms of Flowers on Plants of the Same Species], (''O rôznych tvaroch kvetov rastlín toho istého druhu'')
* 1879 – "Preface and 'a preliminary notice'" v ''Erasmus Darwin'', (''Život Erazma Darwina'') Ernsta Krausa
* 1880 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-power-of-movement-in-plants/ The Power of Movement in Plants], (''O schopnosti pohybu rastlín'')
* 1881 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2355 Formation of vegetable Mould Through the Action of Worms], (''Tvorba rastlinnej vrstvy zeme činnosťou dažďoviek a pozorovanie ich života'')
* 1887 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2010 Autobiography of Charles Darwin (Edited by his Son Francis Darwin)]
=== Listy ===
* [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-life-and-letters-of-charles-darwin-volume-i/ Life and Letters of Charles Darwin, Volume I]
* [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-life-and-letters-of-charles-darwin-volume-ii/ Life and Letters of Charles Darwin, Volume II]
* [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/more-letters-of-charles-darwin-volume-i/ More Letters of Charles Darwin Volume I]
* [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/more-letters-of-charles-darwin-volume-ii/ More Letters of Charles Darwin Volume II]
=== Alternatívne odkazy ===
* [http://www.darwin-literature.com Darwinova literatúra], verzie Darwinovych prác s umožneným vyhľadávaním (po anglicky)
* [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/ Knihy Charlesa Darwina] v prístupnej podobe (po anglicky).
== Referencie ==
{{referencie}}
* Charles Darwin, ''Voyage of the Beagle'', (vrátane ''Remarks with reference to the Deluge'' Roberta FitzRoya), (Penguin Books, London [[1989]]) ISBN 0-14-043268-X
* E. Janet Browne, ''Charles Darwin: Voyaging'' a ''The Power of Place'' (Princeton: Princeton University Press, 1995-2002).
* Adrian Desmond a James Moore, ''Darwin'' (London: Michael Joseph, the Penguin Group, [[1991]]). ISBN 0-7181-3430-3
* [http://www.talkorigins.org/faqs/hope.html The Darwin Deathbed Conversion Question]
* Richard Keynes, ''Fossils, Finches and Fuegians: Charles Darwin's Adventures and Discoveries on the Beagle, 1832-1836''. ( London: HarperCollins, 2002).
* James Moore a Adrian Desmond, „Introduction“, v ''The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex'' (London: Penguin Classics, 2004). (Detailná história Darwinovych pohadov na rasu, pohlavie a triedu)
* Diane B. Paul, „Darwin, social Darwinism and eugenics,“ in Jonathan Hodge and Gregory Radick, eds., ''The Cambridge Companion to Darwin'' (Cambridge, England: Cambridge University Press, 2003), 214-239.
== Pozri aj ==
* [[Evolúcia]]
* [[Jean-Baptiste Lamarck]]
* [[Patrick Matthew]]
| 