Živočíchy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.103.120.120 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JAnDbot
Nahrádzam stránku textom „Koniec. == == * {{Zdroj scr}} Kategória:Heterotrofné organizmy
Riadok 1:
Koniec.
{{Infobox živočíchy|
Farba=pink|
Názov=Živočíchy|
Obrázok=[[Súbor:Animal diversity.png|275px]]|
Titulok=|
Farba2=pink|
Skry0=áno|
Ríša po slovensky='''Živočíchy'''|Ríša po latinsky=Animalia|
Farba3=pink|
Binomické meno=Animalia|
Klasifikátor1=Linnaeus|
Dátum1=1758|
Synonymá=Polycytozoa, Metazoa|
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
 
=== Pohyb ===
'''Živočíchy''' (''Animalia'') alebo staršie '''mnohobunkovce''' či '''metazoá''' (''Polycytozoa'', ''Metazoa''; hovorovo a najmä ak sú väčšie: '''zvieratá''') sú mnohobunkové [[eukaryoty|eukaryotické]] organizmy živiace sa prevažne [[heterotrofia|heterotrofne]] a spravidla schopné aktívneho pohybu aspoň v niektorej fáze svojho života (hoci niektoré druhy zostávajú na jednom mieste po celý život - sú prisadnuté). Inými slovami sú to všetky mnohobunkové eukaryoty, ktoré nie sú klasifikované ako [[rastliny]], [[huby]] ani [[Chromista]].
 
V minulosti pojem živočíchy zahŕňal často aj [[prvoky]] (jednobunkovce, ''Monocytozoa'', ''Protozoa'').
 
== Živočíšna bunka ==
{{hlavný článok|Živočíšna bunka}}
Živočíšna bunka je najmenšou stavebnou a funkčnou jednotkou živočíchov. Napriek veľkej rozmanitosti, ktoré živočíchy dosahujú, ich bunky nesú mnohé spoločné znaky. Na rozdiel od [[rastliny|rastlín]], [[huby|húb]] a [[baktérie|baktérií]] živočíšne bunky nikdy nie sú obalené [[bunková stena|bunkovou stenou]]. Povrch bunky ohraničuje [[cytoplazmatická membrána]], pod ktorou sa nachádza [[cytoplazma]]. Genetická informácia je uložená v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] v podobe [[chromozóm]]ov, ktoré môžu byť v [[Ploidia|haploidnom alebo diploidnom]] stave. Na jadro je napojené [[endoplazmatické retikulum]].
 
Bunkové dýchanie zabezpečujú [[mitochondria|mitochondrie]]. Ako všetky živé bunky, aj živočíšne bunky majú [[ribozóm]]y, ktoré zabezpečujú [[proteosyntéza|proteosyntézu]]. Živočíšne bunky na rozdiel od rastlinných nemajú [[plastid]]y. Tvar bunky udržiava [[cytoskelet]].
 
Súbor mnohých živočíšnych buniek s rovnakou funkciou a obvykle aj stavbou a pôvodom nazývame [[tkanivo]]. Z tkanív sú zložené [[Orgán (anatómia)|orgány]] a z orgánov [[Orgánová sústava|orgánové sústavy]].
 
== Porovnanie s inými skupinami organizmov ==
Pri porovnaní živočíchov s ďalšími eukaryotickými ríšami, tj. s [[huby|hubami]] (''Fungi''), [[rastliny|rastlinami]] (''Plantae'') a [[prvoky|prvokmi]] (''Protista'') je zrejmé, že živočíchy možno ľahko odlíšiť, pretože nemajú [[fotosyntetický pigment|fotosyntetické pigmenty]], sú mnohobunkové a [[pohyb (biológia)|pohyblivé]]. Problém však nastáva pri bazálnych líniách živočíchov, ktoré obsahujú aj prisadnuté (sesilné) a teda aktívne nepohyblivé živočíchy. Aj rastliny, huby a prvoky sú však v niektorých prípadoch a niektorými časťami tela schopné aktívneho pohybu. Situácia je ešte zložitejšia v prípade, že sa medzi živočíchy zaradia aj “živočíšne” prvoky, pretože tie sú [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]].
 
=== Pohyb ===
[[Súbor:Bluebell tunicates Nick Hobgood.jpg|thumb|Kolónia [[Plášťovce (taxón)|plášťovcov]]. Plášťovce sú prisadnuté živočíchy, ktoré sa v dospelosti nepremiestňujú. Ich [[larválne štádium|larválne štádiá]] sú však pohyblivé.]]
Živočíchy ako jediná skupina živých organizmov majú možnosť aktívne premiestňovať celé svoje mnohobunkové telo v [[priestor]]e a to nielen vo vodnom, ale aj v [[súš|suchozemskom prostredí]] a tiež vo [[vzduch]]u. Hoci aj rastliny a huby (resp. ich [[Semeno (rastlina)|semená]] a [[Výtrus (rozmnožovacie teliesko)|spóry]]) sa môžu premiestňovať, mimo vodného prostredia ide vždy len o pasívny pohyb, na ktorý môžu byť nanajvýš prispôsobené vhodným tvarom pohybujúcich sa častí. Niektoré [[taxón]]y živočíchov naproti tomu aktívne prekonávajú vôbec najväčšie vzdialenosti medzi živými organizmami (migrácie). Možno ich teda označiť za najpohyblivejšiu skupinu organizmov vôbec. Pre zväčšenie schopnosti pohybu sa v priebehu [[Biologická evolúcia|evolúcie]] živočíchom vyvíjali čoraz dokonalejšie tkanivá: obrvený [[epitel]] (primitívne vodné skupiny) a [[svalovina]] (vývojovo pokročilejšie vodné aj suchozemské živočíchy). Rozvoj svaloviny vyústil do tvorby [[končatina|končatín]] ([[plutva|plutvy]] rýb, [[Krídlo (vták)|krídla]] vtákov, nohy hmyzu…), vysoko špecializovaných kožných útvarov ([[krídlo (hmyz)|krídla hmyzu]]), ako aj pomocných kožných útvarov ([[lietacia blana|lietacie blany]]). Mimo vodného prostredia sa objavila potreba opory tela, na ktorú by sa svalovina upínala, a preto sa vyvinula vonkajšia ([[ektoskelet]]) a vnútorná ([[endoskelet]]) [[Oporná sústava|kostra]]. Nielen celé ich telá, ale aj [[tekutina|tekutiny]] v ich vnútri sú v neustálom pohybe. Jednoduché prenikanie [[voda|vody]] a látok z bunky do bunky nahradili špecializovanejšie tkanivá a orgány určené na transport. Tekutiny sú do tela vháňané a vo vnútri tela poháňané buď [[brva]]mi alebo rytmickými sťahmi svaloviny.
 
== Fyziológia ==
Živočíšne bunky sú vysoko organizované a diferencované na plnenie najrôznejších úloh. Z toho vyplýva, že po ukončení [[Embryogenéza|embryonálneho štádia]] majú živočíchy relatívne nízku [[regeneračná schopnosť|regeneračnú schopnosť]]. Vo všeobecnosti čím vyššie stojí živočíšny druh vo [[fylogenetický strom|fylogenetickom strome]], tým je jeho schopnosť nahrádzať stratené časti [[telo|tela]] menšia. Obmedzená regenerácia je nahradená vysokou pohyblivosťou a tým možnosťou uniknúť od zdroja poškodenia. Najlepšiu regeneračnú schopnosť majú teda logicky prisadnuté živočíchy, ktoré nemôžu unikať ([[hubky]], [[polypovce]]…). Tie zároveň využívajú túto schopnosť na [[nepohlavné rozmnožovanie]] odštiepenými časťami svojho tela podobne ako rastliny alebo huby.
 
U dvoch vývojovo najmladších tried živočíchov – [[vtáky|vtákov]] (''Aves'') a [[cicavce|cicavcov]] (''Mammalia'') navyše vznikla jedinečná schopnosť [[termoregulácia|regulovať teplotu svojho tela]] v určitom úzkom tepelnom rozsahu.
 
=== Fyziologické procesy ===
==== Dýchanie ====
[[Súbor:Aetobatus narinari head.jpg|thumb|Dobre viditeľné [[žiabre|žiabrové štrbiny]] u [[raje]]]]
V živočíšnych bunkách tak ako aj v bunkách všetkých živých organizmov, prebieha neustále proces [[dýchanie|dýchania]]. Drvivá väčšina živočíchov dýcha [[kyslík]], čiže sú aeróbne. Pri aeróbnom dýchaní organizmus prijme z prostredia kyslík a vylúči [[oxid uhličitý]] a vodu. Len niekoľko málo skupín živočíchov, napríklad vnútrotelové [[parazit]]y, je prispôsobených na anaeróbny spôsob života.
 
Živočíchy sú jedinou ríšou organizmov, u ktorej sa na dýchanie vyvinuli vysoko špecializované orgány ako [[vzdušnice]], [[žiabre]], [[pľúcny vak|pľúcne vaky]] a [[pľúca]]. Niekoľko taxónov, napríklad [[ploskavce]] (''Plathelminthes''), [[obrúčkavce]] (''Annelida'') a iné však prijímajú kyslík celým povrchom tela (podobne ako rastliny a huby) a dýchacia sústava u nich nie je vyvinutá. Na dýchaciu sústavu nadväzuje u [[chordáty|chordátov]] (''Chordata'') rozvoj [[obehová sústava|obehovej sústavy]], ktorá rozvádza dýchacie plyny ku všetkým tkanivám. Aj mnohé [[bezchordáty]] majú síce obehovú sústavu, ale jej väzby na dýchaciu sústavu bývajú niekedy slabé (napr. [[hmyz]] – ''Insecta'').
 
==== Trávenie ====
Keďže živočíchy sú [[heterotrofia|heterotrofné]], potrebujú na svoje prežitie prijímať látky z okolitého prostredia. Látky prijímané živočíchmi označujeme slovom [[potrava]]. Potrava prijatá do vnútra tela živočícha sa však takmer vždy potrebuje ešte chemicky a často najprv mechanicky spracovať, aby mohla byť posunutá ďalším [[metabolizmus|metabolickým]] procesom. Proces spracovania potravy živočíchom označujeme ako [[trávenie]] a kvôli nemu existujú u živočíchov rôzne typy [[tráviaca sústava|tráviacej sústavy]]. Len veľmi špecializované vnútrotelové parazity nepotrebujú mať tráviacu sústavu, pretože prijímajú už hotové látky, ktoré namiesto nich strávil [[hostiteľ]].
[[Súbor:Araneus quatratus MHNT.jpg|left|thumb|[[Pavúky]] sú živočíchy so zriedkavým mimotelovým trávením]]
Najjednoduchší spôsob trávenia je vnútrobunkový (intracelulárny). Živočíšna bunka pri ňom pohltí časticu potravy a spracuje ju, pričom nespracované zvyšky môže opäť vylúčiť. Vnútrobunkové trávenie je charakteristické pre prvoky a niekoľko jednoduchých mnohobunkovcov. Častejšie je však mimobunkové (extracelulárne) trávenie, pri ktorom sa potrava zhromažďuje v uzavretom priestore ohraničenom bunkami tzv. tráviaceho epitelu a tam sú na ňu púšťané tráviace [[enzým]]y. Hotový produkt potom vstrebá resorbčný epitel a posúva ho do ďalších okolitých buniek, alebo odovzdá do obehovej sústavy. Zriedkavé je zvláštne [[mimotelové trávenie]], pri ktorom živočích vstrekne tráviace enzýmy do potravy mimo svojho tela a po určitom čase jej chemicky spracovaný obsah vysaje.
Základom tráviacej sústavy je [[tráviaca rúra]], ktorá je jedným alebo dvoma otvormi spojená s okolitým prostredím. Stavba a usporiadanie tráviacej rúry je veľmi rôzna a závisí od druhu potravy, ktorou sa živočích živí (pozri kapitolu Výživa). Niektoré živočíchy majú vo vnútri tráviacej rúry [[symbióza|symbiotické]] [[mikroorganizmy|mikroskopické organizmy]], ktoré im pomáhajú so štiepením zložitých [[makromolekula|makromolekulárnych]] látok, napr. [[celulóza|celulózy]]. Nestrávené zvyšky potravy sa odstraňujú [[análny otvor|análnym otvorom]], ktorý je niekedy totožný s [[ústny otvor|ústnym otvorom]]. Splodiny metabolizmu zachytáva a odvádza z tela [[vylučovacia sústava]].
 
Okrem prisadnutých organizmov živiacich sa [[planktón]]om sú živočíchy celoživotne, alebo aspoň v určitých štádiách života odkázané na hľadanie potravy. S tým súvisí rozvoj nielen pohybového ústrojenstva, ale aj [[zmysel|zmyslov]]. Pre prípad nedostatku potravy sa živiny môžu ukladať v tele živočícha vo forme [[lipidy|lipidov]], ktoré sa ukladajú vo vnútri buniek ako tukové kvapôčky. Tým sa líšia od rastlín, ktorých zásobné látky sú [[polysacharidy]]. Schopnosť robiť si rozsiahle zásoby tuku je charakteristická pre [[stavovce]]. Okrem toho si niektoré živočíchy s dobre rozvinutými zmyslami a [[správanie|správaním]] môžu hromadiť potravu v svojej blízkosti, aby ju mali v čase núdze ľahko dostupnú (napr. [[Veverica obyčajná|veverička]] - ''Sciurus'').
 
== Spoločenstvá ==
[[Súbor:Bienenkoenigin3.jpg|thumb|V niektorých hmyzích [[Spoločenstvo (ekológia)|spoločenstvách]] (na obrázku [[včela (rod)|včelie]]) nie sú všetky jedince schopné rozmnožovania]]
Veľa živočíchov žije v [[Spoločenstvo (ekológia)|spoločenstvách]] a to buď v pomerne voľných [[Kolónia (ekológia)|kolóniách]] alebo v hierarchicky usporiadaných [[societa|societách]] ([[Svorka (biológia)|svorky]], [[črieda|čriedy]],...). Spoločenstvá zvyšujú bezpečnosť živočíchov, uľahčujú im získavanie potravy alebo [[sex]]uálnych partnerov. Medzi členmi spoločenstiev sú často [[Príbuznosť|príbuzenské]] väzby. Extrémne úzko špecializované society sú tzv. [[hmyzí štát|hmyzie štáty]], v ktorých väčšina členov dokonca nemá schopnosť [[rozmnožovanie|rozmnožovania]] ([[mravenisko|mraveniská]], [[úľ|úle]]…). Snaha všetkých členov hmyzích štátov vedie k starostlivosti o nemnohých rozmnožovania schopných jedincov. Naproti tomu sú iné živočíchy samotárske a po dosiahnutí dospelosti vyhľadávajú jedincov svojho druhu len v období rozmnožovania. Mimo tohto obdobia sú k jedincom vlastného druhu ľahostajné až agresívne (napr. [[bojovnica pestrá|bojovnica]] – ''Betta'').
 
=== Život v skupine ===
Skupiny žívočíchov majú rozmanitú veľkosť, v závislosti od dĺžky ich existencie: napríklad [[Podenka|podenky]] vytvárajú svadobné roje len na pár hodín, kým sťahovavé [[vtáky]] sú spolu niekoľko týždňov. Iné zvieratá, napríklad ryby alebo spásajúce [[cicavce]], vytvárajú society na celý život. Skupiny živočíchov sa môžu javiť ako ľahký cieľ pre [[Dravec (predátor)|predátory]], ale obyčajne opak je pravdou. [[Dravec (predátor)|Predátory]] veľmi ťažko dokážu oddeliť [[Jednotlivec|jednotlivca]] od skupiny, to znamená, že život pokope dáva zvieratám väčšiu šancu prežiť. Skupinu je aj oveľa ťažšie prekvapiť, pretože na náznaky nebezpečenstva striehne viacero [[Jednotlivec|jednotlivcov]]. Vo väčšine živočíšnych zoskupení jednotliví členovia patria do jedného [[Druh (taxonómia)|druhu]], ale nemusia byť potomkami len jedných rodičov. V pevných skupinách väčšina členov je aj blízko príbuzná. Príkladom takýchto rozvetvených rodín môže byť vlčia [[svorka (biológia)|svorka]] alebo [[klan (biológia)|klany]] [[rybárik obrovský|rybárikov obrovských]], v ktorých sa mladé vtáky zdržujú pri rodičoch aj neskôr, po osamostatnení. Takýto druh súžitia v skupine dosahuje svoj extrém u sociálneho [[hmyz]]u, [[Termity|termitov]] a [[Mravcovité|mravcov]], ktoré nie sú schopné prežiť osamote.
 
== Výživa ==
Všetky mnohobunkové živočíchy sú primárne [[heterotrofia|heterotrofné]], čo znamená, že [[organická látka|organické látky]] musia prijímať v [[potrava|potrave]] a nedokážu si ich (na rozdiel od [[rastlina|rastlín]]) sami vytvárať. Veľmi vzácne v [[symbióza|symbióze]] s [[autotrofia|autotrofnými]] organizmami dokážu byť zdanlivo autotrofné ([[pogonofóry]]). Podľa potravnej [[ekológia|ekológie]] ich možno rozdeliť na herbivory (= fytofágy, rastlinožravé živočíchy, nepresne [[bylinožravce]]), karnivory ([[mäsožravce]] alebo zoofágy), [[mycetofágy]] (hubožravce) a [[saprofágy]] (požierači odumretej hmoty). Pokiaľ sa živočích živí (sčasti) odumretou rastlinnou a živočíšnou hmotou a [[mikroorganizmus|mikroorganizmami]] v nej, je [[detritofág]]. Živočíchy živiace sa mikroorgnaizmami voľne sa vznášajúcimi vo vode (planktónom) sú [[planktónofág]]y.
 
Kombinácii viacerých základných potravinových hovoríme [[Všežravec|omnivoria]] (všežravosť). V rámci základnej potravnej špecializácie možno rozlišovať ešte presnejšie špecializácie. Mäsožravce možno napr. deliť na insektivorné - hmyzožravé, piscivorné - rybožravé a pod.
 
== Rozdelenie živočíchov ==
=== Podľa telesnej stavby ===
[[Súbor:Orange Starfish at Olympic National Park.jpg|thumb|Morská hviezdica - príklad [[druhoústovce|druhoústovca]]]]
[[Súbor:Ctenophore - Bolinopsis infundibulum.jpg|thumb|Rebrovka ''[[Bolinopsis infundibulum]]'' - príklad [[prvoústovce|prvoústovca]]]]
Častý spôsob triedenia živočíchov, ktorý nesúvisí s ich systematikou, je na [[bezchordáty]] a [[chordáty]], či na [[bezstavovce]] a [[stavovce]]. Bezchordáty, ktoré počtom druhov výrazne dominujú nad chordátmi, nemajú pevnú oporu tela - [[chorda|chordu]], ani [[chrbtica|chrbticu]]. V minulosti k nim patrili aj [[prvoky]] (''Protozoa''). Bezchordáty zahŕňajú veľké množstvo kmeňov. Naproti tomu samostatný kmeň [[chordáty]] (''Chordata'') je druhovo oveľa menej početnejší, ale patrí do neho množstvo úžitkových živočíchov vrátane [[cicavce|cicavcov]] a tiež [[človek]].
 
Ďalšia možnosť delenia živočíchov je na prvoústovce a druhoústovce:
* '''[[Prvoústovce]]''' sú organizmy, pri ktorých sa ústny otvor vyvíja v [[Embryogenéza|embryonálnej fáze]] z prvoúst. Je pre ne charakteristické, že hlavný [[nervová sústava|nerový]] kanál (ak ho majú) prechádza brušnou stranou tela a hlavná [[Cieva (anatómia)|cieva]] chrbtovou stranou.
* U '''[[druhoústovce|druhoústovcov]]''' sa prvoústa počas embryonálneho vývoja uzavrú a druhotné ústa sa vytovria na opačnej strane tela. Prototypom druhoústneho organizmu je preto zjednodušene výškovo aj stranovo obrátený prvoústy živočích. Jeho hlavný nervový kanál vedie chrbtovou a hlavná cieva brušnou stranou tela. Pod druhoústovce patria štyri kmene živočíchov vrátane chordátov.
 
=== Systematika ===
Ríša Animalia zahrňuje dnes výhradne mnohobunkové živočíchy – je identická s bývalou podríšou ''Metazoa'' (= ''Polycytozoa''). Existuje niekoľko spôsobov rozdelenia ríše ''Animalia''. Ešte v nedávnej minulosti bol vo vysokoškolskej výuke zoológie rozšírený moderný systém, používaný už v učebnici Nováka a kol. (1969). Tento systém rozdeľoval živočíchy na 4 vývojové stupne: ''[[Mesozoa]]'', ''[[Porifera]]'', ''[[Coelenterata]]'' a ''[[Bilateralia]]'' (vývojový stupeň ''[[Placozoa]]'' ešte nebol popísaný). Neskôr (najmä v druhej polovici 80-tych a v 90-tych rokoch) bol rozšírený systém Matisa a Vilčeka (1986, 1987) a Majzlana (1998). Podľa tejto verzie je rozdelenie živočíšnej ríše na najvyšších úrovniach v podstate rovnaké, až na jednu zmenu: Coelenterata a Bilateralia boli prekategorizované na pododdelenia a zlúčené do jedného spoločného vývojového stupňa ''[[Eumetazoa]]''. Takto sa živočíchy rozdeľujú na 4 vývojové stupne: Placozoa, Mesozoa, Parazoa (= Porifera) a Eumetazoa. V jednom z najnovších systémov (Matis et al., 2002) sú Mesozoa zrejme oprávnene (?) priradené úplne na začiatok Bilaterálií, takže podľa tejto koncepcie sa mnohobunkové živočíchy delia na tri vývojové stupne (oddelenia): ''[[Placozoa]]'', ''[[Parazoa]]'' a ''[[Eumetazoa]]''.
 
== Iné projekty ==
{{portál|Biológia|Biologický}}
{{Projekt|q=Živočích|commonscat=Animalia|wikispecies=Animalia}}
 
== Externé odkazy ==
* {{Zdroj scr}}