Kvartér: Rozdiel medzi revíziami

Samotný termín ''kvartér'' (quaternaire, z lat. ''quartus'' -  – štvrtý) zaviedol roku [[1829]] geológ [[Jules Desnoyers]] ako pomenovanie sedimentov okolo francúzskej rieky [[Seina|Seiny]] v oblasti [[Parížska panva|Parížskej panvy]]. K poznatkom o kvartére neskôr prispel [[Louis Agassiz]], ked v roku 1837 prezentoval ucelenú glaciálnu teóriu. [[Charles Lyell]] o dva roky neskôr spresnil datovanie [[pleistocén]]u na základe [[skamenelina|skamenelých]] pozostatkov zvierat. [[Edward Forbes]] v tej dobe pozoroval paralelu medzi [[štvrtohorné zaľadnenie|zaľadneniami]] a pleistocénom. Kvartér v modernom ponímaní zaviedol roku 1832 [[Marcel de Senes]]<ref>Andusov, D., Samuel, O., 1983: ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát]] 1. A -  – K.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 435</ref>.

* Staršie členenia považovali za kvartér hlavne [[holocén]] a [[pleistocén]] (podľa starej definície, teda so spodnou hranicou 1,8 milióna rokov)<ref>Veľký, J. a kolektív, 1979: ''[[Encyklopédia Slovenska]]''. III. zväzok K-M. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 289 -  – 290</ref><ref>Marko, F., Reichwalder, P., Jablonský, J., Vojtko, R., 2007: ''Geologické mapovanie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 110 s.</ref>.

* [[Medzinárodná komisia pre stratigrafiu]] (ICS) v roku 2004 pojem kvartér ako oficiálny systém resp. periódu zrušila<ref>Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: ''A Geologic Time Scale 2004:'' Cambridge University Press, 589 p.</ref>. V roku 2005 však kvartér znova zaviedla a rozhodla, že v jej systéme je jeho spodnou hranicou vek 2,588 miliónov rokov. Kvartér v tomto ponímaní zahŕňal [[holocén]], [[pleistocén]] (podľa starej definície) a vrchnú časť [[pliocén]]u (podľa starej definície) -  – [[gelas]]. Kvartér sa vtedy z klasifikačného hľadiska stal špeciálnu podjednotkou [[kenozoikum|kenozoika]] (tzv. subéra), pričom bol vrchnou časťou [[neogén]]u. [[Terciér]] bol zároveň vyradený z oficiálnej klasifikácie. Od roku 2007 ICS zmenila definíciu a postavenie neogénu tak, že už netrvá dodnes (ako v dovtedajšom systéme), ale predchádza kvartéru, a kvartér dostal rovnaké postavenie ako neogén -  – teda postavenie periódy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Spodná hranica hranica je rovnako ako pri súčasnej tabuľke ICS 2009 na hranici 2,588 mil. rokov<ref>Walker, J.D., Geissman, J.W., 2009: ''[http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/about/TablaCronol%C3%B3gicaGSA09.pdf 2009 GSA Geologic Time Scale.]'' GSA Today, s. 60- – 61 </ref>.

* časť [[pliocén]]u podľa starej definície -  – konkrétne [[gelas]] (do 2,588 mil.)

Kvartér (2009) zodpovedá (štvrtohornej) [[štvrtohorné zaľadnenie|ľadovej dobe]]. [[Pleistocén]] spadá do [[paleolit]]u (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Holocén zahŕňa posledných 11&nbsp; 500/11 800 rokov (pozri pod [[holocén]]), a teda z historického hľadiska približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej [[mezolit]] a ďalšie obdobia až dodnes.

Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené [[machy]], [[lišajníky]], [[Dryas octopetala]] (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež [[Dryasová flóra)]], zakrpatené [[vŕba|vŕby]] Salix polaris, [[braza|brezy]] Betula nana. Teplejšiu oblasť [[step]]í pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrpatené borovice. V pásme lesov -  – tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.