|
S pozdravom Ježiško.
[[Súbor:The_Great_Wave_off_Kanagawa.jpg|thumb|''"Veľká vlna pri Kanagawe"'' alebo cunami, ako ho zvečnil slávny japonský výtvarník [[Kacušika Hokusai]] na obraze z cyklu ''"36 pohľadov na horu Fudži"'' z 20. rokov 19. storočia]]
[[Súbor:Tsunami-kueste.01.vm.jpg|thumb|Vznik cunami]]
'''Cunami''' alebo '''tsunami''' (v anglickom prepise ''tsunami''; z [[japončina|japonského]] 津波 znamenajúce ''prístavná vlna'') je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[mora]], ktoré vznikajú pri silnom [[zemetrasenie|zemetrasení]] pod hladinou mora, podmorskom [[podmorský zosuv|zosuve]] alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. Namiesto ''cunami'' sa niekedy nesprávne používa termín ''[[prílivová vlna]]'', ale z vedeckého pohľadu ide o rôzne deje.
== Fyzika cunami ==
[[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jeho [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jeho výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v ráde stoviek kilometrov, čo určuje jeho správanie. Vlna s takou veľkou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pretože rýchlosť vlny je všeobecne v plytkých vodách určená vzťahom <math>{\sqrt{g d}}</math>, kde <math>g</math> je [[gravitačné zrýchlenie]] a <math>d</math> hĺbka, cunami získa na hlbokom mori rýchlosť až 700 km h<sup>-1</sup>. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v cm až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 [[meter|metrov]] a viac. Vďaka veľmi veľkej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie.
Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často vyobrazovaná, ide o náhlu záplavu. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v ráde kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút.
== Varovné systémy ==
Veľa miest na pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]], má výstražný systém a pripravené evakuačné plány pre prípad vážnej vlny cunami. Cunami sa dajú predpovedať vďaka [[Seizmológia|seizmologickým observatóriam]] rozmiestneným po celom svete a ich vývoj sledovať pomocou [[satelit]]ov z [[obežná dráha|obežnej dráhy]].
Hoci je cunami zničujúca pohroma, na prechod cez Tichý oceán z Japonska na západné pobrežie [[Spojené štáty|USA]] by potrebovalo okolo 18 hodín, takže obyvateľstvo môže byť varované s dostatočným predstihom, ak je cunami zaznamenané.
Jeden z varovných systémov je projekt CREST (angl. ''Consolidated Reporting of Earthquakes and Tsunamis'') na západnom pobreží [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a na [[Havaj (štát)|Havaji]]. Náhle cunami ale nemožno predpovedať žiadnym podobným systémom.
== Katastrofické cunami v dejinách ==
[[Súbor:2004 Indonesia Tsunami Complete.gif|thumb|Animácia cunami z roku 2004 v Indickom oceáne]]
* Tisícky [[Portugalsko|Portugalcov]], ktorí prežili veľké [[Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755|lisabonské zemetrasenie]] v roku [[1755]], zomreli krátko potom, ako dorazilo cunami. Keď voda ustúpila, v prístave ostali len vraky lodí.
* V roku [[1883]] explodoval sopečný ostrov [[Krakatoa]] v Indonézii. Séria veľkých cunami o výške cez 40 m (pri pobreží) sa šírila celým svetom. Cunami boli pozorované v [[Indický oceán|Indickom]], [[Tichý oceán|Tichom]] aj [[Atlantický oceán|Atlantickom]] oceáne. Pozorovateľné boli dokonca aj v prielive [[La Manche]].
* [[15. jún]]a 1896 zasiahlo [[Japonsko|japonský]] ostrov [[Honšú]] obrovské cunami. Rybári, ktorí boli sotva 30 km od pobrežia, ho vôbec nezaznamenali, ale na ostrove zabilo 28 000 ľudí a zničilo 275 km pobrežia.
* Silné zemetrasenie o sile 9,6 stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]] v [[Čile]] [[22. máj]] [[1960]] vyvolalo cunami, ktoré spôsobilo rozsiahle škody na [[Havaj (štát)|Havaji]] a zasiahlo aj 16 800 km vzdialené [[Japonsko]], kde zabilo stovky ľudí.
* Ničivé cunami, ktoré bolo dôsledkom zemetrasenia [[12. júl]]a [[1993]] o sile 7,8 zabilo na malom [[Japonsko|japonskom]] ostrove [[Okuširi]] blízko ostrova [[Hokkaidó]] 202 ľudí a stovky ďalších zranilo.
* Ďalšie náhle cunami zasiahlo pobrežie juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]] ([[India|Indie]], [[Srí Lanka|Srí Lanky]], [[Maledivy|Maledív]], [[Bangladéš]]a, [[Mjanmarsko|Mjanmarska]], [[Thajsko|Thajska]], [[Malajzia|Malajzie]] a [[Indonézia|Indonézie]]) ráno [[26. december|26. decembra]] [[2004]]. Neskôr zasiahlo aj ďalšie ostrovy v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] ([[Madagaskar]], [[Seychely]], [[Réunion]] a [[Maurícius]]) a takisto východné pobrežie [[Afrika|Afriky]] ([[Somálsko]], [[Tanzánia]] a [[Keňa]]). Zabilo vyše dvestotisíc ľudí a postihlo ďalšie milióny. Na tisícoch kilometrov pobrežia spôsobilo rozsiahle škody. Pochádzalo z podmorského zemetrasenia o sile 8,9 stupňov Richterovej stupnice pri severnom cípe ostrova [[Sumatra]].
* [[11. marec|11. marca]] [[2011]] zasiahlo [[Japonsko]] silné [[zemetrasenie]] s [[magnitúdo]]u 9,0 a vyvolalo ničivé cunami s výškou 10 metrov. Cunami zničilo prímorské obydlia a poškodilo aj dve jadrové elektrárne, pričom v elektrárni [[Fukušima 1]] nastala havária úrovne 6 zo 7 podľa stupnice [[INES]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Tsunami|štítok=cunami}}.
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Tsunami|11856223}}
[[Kategória:Prírodné katastrofy]]
[[Kategória:Seizmológia]]
[[Kategória:Geohazardy]]
| 