Kométa: Rozdiel medzi revíziami

Kométa sa tradične skladá z [[jadro kométy|jadra]], [[Koma (astronómia)|komy]] a [[chvost kométy|chvosta]]. Koma a chvost sú síce najcharakteristickejšie vlastnosti kométy, vďaka ktorým ju možno takmer určite rozoznať od iných telies, ale väčšina komét na väčšine svojej dráhy tieto zložky nemá. Kóma a chvost sa totiž utvárajú len v blízkosti Slnka pod vplyvom jeho žiarenia. Ďaleko od Slnka tvorí kométu len jadro, niekoľkokilometrové teleso tvorené čiastočne ľadom. V posledných rokoch sa objavilo množstvo telies, ktoré majú hraničné postavenie medzi kométami a inými útvarmi, najčastejšie asteroidmi, či už svojou dráhou (nezvyčajnou na kométu – to sú napríklad [[kométy hlavného pá]]su), veľkosťou, alebo zložením ([[Kentaur (planétka)|kentauri]]). Donedávna sa všeobecne predpokladalo, že kométy vznikajú v oblaku ([[Oortov oblak]]) vo veľkých vzdialenostiach od [[Slnko|Slnka]] skladajúcom sa z trosiek, ktoré zostali po [[kondenzácia (astronómia)|kondenzácii]] [[slnečná hmlovina|slnečnej hmloviny]]; vonkajšie okraje takýchto hmlovín sú dosť chladné na to, aby [[voda]] mohla existovať v pevnom (a nie [[plyn]]nom) skupenstve. [[Asteroid]]y vznikajú iným procesom, no veľmi staré kométy, ktoré stratili všetku svoju prchavú hmotu, sa môžu podobať na asteroidy.