Kométa: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref> Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým [[dlhoperiodické kométy]] majú dlhšie obežné doby, pričom ale stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú [[parabolický|parabolické]] a [[hyperbolický|hyperbolické]] obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo Slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorá má obežnú dráhu, ktorá jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta [[Jupiter (planéta)|Jupiter]]. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje [[Kuiperov pás]], zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme [[Oortov oblak]]. Množstvo rôznych modelov bolo navrhnutých na vysvetlenie, prečo sú kométy „vyrušené“ do veľmi eliptických dráh. Patria medzi ne priblíženie sa k iným [[hviezda]]m pri tom, ako sa Slnko pohybuje po svojej obežnej dráhe [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxiou]]; pôsobenie [[Nemesis (hviezda)|Nemesis]] – hypotetického sprievodca Slnka; alebo pôsobenie neznámej [[Planéta X|Planéty X]].

 

 

Pre gravitačné interakcie sa stratilo množstvo periodických komét objavených v minulých desaťročiach alebo v minulých storočiach, pretože ich obežné dráhy nikdy neboli dostatočne známe na to, aby sme vedeli, kde a kedy hľadať ich budúce priblíženie. Vďaka tomu sa niekedy stáva, že je novoobjavená kométa po vypočítaní jej dráhy v skutočnosti starou „stratenou“ kométou. Príkladom je kométa [[Kométa 11P/Tempel-Swift-LINEAR|11P/Tempel-Swift-LINEAR]], ktorá bola objavená v roku [[1869]], ale po roku [[1908]] sa stala v dôsledku perturbácií Jupitera nepozorovateľnou, a náhodou bola znovu objavená až pozorovaniami v programe [[LINEAR]] v roku [[2001]].