Adygejsko: Rozdiel medzi revíziami

Adygejsko vzniklo [[27. júl]]a [[1922]] ako ''Adygejská (Čerkesská) autonómna oblasť''.

[[podnebie (klíma)|Podnebie]] republiky je prevažne mierne,<ref name=EB/> s priemernými teplotami v januári −2 °C a v júli +22 °C. Sú tu však veľké rozdiely, čo vyplýva z rôznorodosti krajiny. Severné rovinaté oblasti majú skôr mierne kontinentálne podnebie, podhorie vlhké teplé a južná časť chladné vysokohorské podnebie. Klímu výrazne ovplyvňuje blízkosť nezamŕzajúceho [[Čierne more|Čierneho mora]], vďaka ktorému krajinu zohrievajú aj v chladných mesiacoch teplé vzdušné prúdy. Rovnako je aj zdrojom tzv. „čiernomorských [[cyklón (víchrica)|cyklónov]]“, ktoré sú hlavným zdrojom zrážok v oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok je {{mm|700|m}}.<ref name=EB/> Ročne má Adygejsko 200 – 250 slnečných dní.

Adygejsko má bohaté zásoby [[drevo|dreva]].

Z nerastných surovín sa na jeho území nachádzajú ložiská [[zemný plyn|zemného plynu]],<ref name=EB/> [[ropa|ropy]],<ref name=EB/> [[zlato|zlata]] a iných [[ruda|rúd]].

Územie Kaukazu je osídlené od praveku. Oblasť v okolí hlavného mesta [[Majkop]] je známa nálezmi z [[Majkopská kultúra|Majkopskej archeologickej kultúry]]. Na území dnešného Adygejska boli nájdené mnohé úžitkové i ozdobné predmety, ktoré dnes tvoria svetoznámu zbierku „Zlato skýtov“ vystavovanú v [[petrohrad]]skej [[Ermitáž]]i.<ref>[http://www.hermitagemuseum.org/html_Ru/03/hm3_10-1_00_0.html Ermitáž, predmety z expozície ''„Zlato skýtov“'' (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref> [[Megalit]]ické kamenné [[dolmen]]y sú rozmiestnené po celom území Adygejska i Kaukazu. Pre Kaukaz bola typická multinacionalita aj v ďalekej minulosti – žilo tu množstvo rôznych kmeňov. Dnešní Adygejci odvodzujú svoj pôvod zo starovekých kmeňov [[Skýti|Skýtov]] a [[Sarmati|Sarmatov]], [[Meoti|Meotov]], [[Achejovia|Achejov]] či [[Kerketi|Kerketov]], ktorí obývali severozápadný Kaukaz a čiernomorské pobrežie.<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>

[[Adygovia]] takisto oddávna udržovali čulé obchodné i politické styky s ruskými kniežatstvami.<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficiálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref> V roku [[1557]] časť adygejských kniežat požiadala ruského cára o pričlenenie ich území k Rusku. Toto spojenie bolo potvrdené [[svadba|sobášom]] cára [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV.]] s dcérou miestneho vládcu – kniežaťa Termjuka Goševnaja. Vďaka tomu sa otvorila cesta mnohým adygejským kniežatám na cársky dvor a stali sa významnými vojenskými hodnostármi [[Moskovský štát|Moskovského štátu]] a neskôr Ruského impéria.

V [[18. storočie|18.storočí]] Adygovia obývali územie od ústia rieky [[Kubáň (rieka)|Kubáň]], pozdĺž pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] až po rieku [[Psou (rieka)|Psou]] v dnešnom [[Abcházsko|Abcházsku]] a zo severu až po [[Osetsko]], a až do 1. polovice 19. storočia boli nezávislým štátom. V rokoch 1830 -  – 1863 bolo toto územie pripojené k rozpínajúcemu sa Rusku.<ref name=EB/> V dôsledku [[Kaukazská vojna|Kaukazskej vojny]], ktorá sa tohto územia dotkla v rokoch [[1859]] – [[1864]], utieklo alebo bolo vyhnaných do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] až 95% pôvodného obyvateľstva.

Na krátky čas ešte Adygejsko získalo samostatnosť, keď v máji 1917 bola vyhlásená nezávislá [[Horská republika]], kde okrem Čerkeska patrilo i [[Čečensko]], [[Ingušsko]], [[Dagestan]], [[Osetsko]], [[Karačajsko]] a [[Kabardsko]]. V rokoch 1918- – 1919 patrilo do [[Terská sovietska republika|Terskej sovietskej republiky]], od roku 1921 Horská autonómna sovietska socialistická republika|Horskej autonómnej sovietskej socialistickej republike.<ref name=EB/>

V súlade s politickými zmenami a zánikom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[12. december|12. decembra]] [[1991]] došlo [[24. marec|24.marca]] [[1992]] k premenovaniu na ''Adygejskú republiku'', ktorá je dnes jedným zo [[subjekt Federácie|subjektov Ruskej federácie]].<ref name=EB/>

[[Súbor:Islame-ensemble.jpg|vľavo|náhľad|Kaukazský folklórny súbor z Adygejska]] Podľa oficiálneho portálu Adygejska má v súčasnosti (2007) republika okolo 441 tisíc obyvateľov, z ktorých viac ako polovica, t. j. 231 800, žije v dvoch mestách ([[Majkop]] a [[Adygejsk]]) a piatich sídlach mestského typu. Rovnaký zdroj uvádza, že viac ako 22% obyvateľstva je v poproduktívnom veku a asi 70 tisíc obyvateľov sú deti do 14 rokov veku.

[[Štátnymi symbolmi]] Adygejska sú [[štátny znak]], [[vlajka]] a [[hymna]]. Všetky štátne symboly boli prijaté zákonmi [[24. marec|24.marca]] [[1992]]. V roku [[2007]] bol prijatý spoločný zákon upravujúci všetky štátne symboly a spôsob ich používania. Oproti pôvodným zákonom z r.1992 však nedošlo k výrazným zmenám v ich vzhľade.

Letiaci jazdec symbolizuje „let“ mladej republiky v ústrety budúcnosti. Klasy pšenice, kukurice, chlieb so soľou a býk predstavujú bohatstvo Adygejska získané poctivou prácou národa. Vyobrazenie hôr, pasienkov a riek spolu s listami dubu a javora odrážajú geografickú polohu a prírodnú osobitosť štátu. PäťcípaPäťramenná zlatá hviezda navrchu znaku symbolizuje jednotu a mierové spolunažívanie národov a národností.

Zelená farba symbolizuje život, večnosť, adygejské lesy, ale zelená je aj farbou [[islam|islamu]]u.<ref>Борисов И. В., Козина Е. Н.: ''Геральдика России''; «Астрель», 2006, ISBN 5-271-11355-8</ref>