Renesancia: Rozdiel medzi revíziami

Pojem znovuzrodenie prvýkrát použil pre obdobie rozkvetu umenia a vedy, ktoré sa začalo na konci 13. storočia v Taliansku, taliansky [[historik]] [[Giorgio Vasari]] v roku [[1550]]. Pojem renesancia je [[Francúzsko|francúzsky]] preklad použitý francúzskym historikom [[Jules Michelet]]om a ďalej rozšírený [[Švajčiarsko|švajčiarskym]] kunsthistorikom [[Jacob Burckhardt|Jacobom Burckhardtom]] v [[19. storočie|19. storočí]].

 

Pojem renesancia sa tradične vzťahuje na epochu medzi 14. a 17. storočím. Počas poslednej štvrtiny 20. storočia sa niektorí historici (napr. [[Charles H. Haskins]] [[1870]]–[[1937]]) začali vyjadrovať v tom zmysle, že renesancií mohlo byť viac. Uvažuje sa o renesancii [[12. storočia]] a už zavedeným a všeobecne prijímaným pojmom je [[karolínska renesancia]].

 

Zároveň existencia viacerých mocenských centier (najbohatšími talianskymi mestami boli: [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Miláno]], [[Benátky]], [[Mantova]], [[Ferrara]], [[Bologna]], [[Florencia]], [[Pisa]], [[Siena]], [[Rím]]) viedla k súťaživosti, ktorá sa okrem iného prejavovala aj v podpore umenia, ktorým sa rada vladárov a mocných mužov mohla prezentovať navonok.

 

V jednotlivých druhoch [[Umenie|umenia]] vznikali nové prvky, ale niektoré rysy boli typické pre renesanciu či už ako epochu alebo pre umenie, ktoré vytváral renesančný človek.

 

[[Súbor:Fra Angelico 006.jpg|thumb|Fra Angelico: Zvestovanie. Maliar už pracuje s perspektívne vyjadreným priestorom.]]

 

Vplyvom zachovaných antických sôch sa sochárstvo stalo prvým umením, kde došlo k zmenám smerom k renesančnému poňatiu. Objavujú sa od antiky po prvýkrát voľne stojace sochy. Umelci dokážu úspešne vyjadriť dramatickosť scény (v stredovekom umení neznáme) expresívnym zobrazením emócií v tvári, gestami či zriasenou drapériou.