Pes domáci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
navyše |
||
Riadok 43:
</ref>. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. ''Canis familiaris palustris Rütimeyer''), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená [[špic]]ov, [[nemecký pinč|pinčov]] a [[teriér]]ov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis ''familiaris Inostranzewi''. Skupina [[doga|dogovitých psov]] sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného ''Canis familiaris decumanus''. Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza ''pes bronzový'' (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať [[ovčiarsky pes|ovčiarske psy]]. Najmladším psom má byť ''Canis familiaris intermedius'', z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné [[durič]]e a [[pudel|pudle]].
Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkom vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita), ale aj genetických adaptácii. Nedávne štúdie odhalili, že genómy vlkov a psov sa líšia až v 36 regiónoch (122 génov). 19 regiónov je zodpovedných za činnosť mozgu a 8 regiónov sa uplatňuje pri vývoji nervového systému (tieto regióny by mohli stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov).
== Pes v dejinách ==
| |||