Kométa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5999083 používateľa 78.99.176.211 (diskusia) bola vrátená |
Revízia 5999087 používateľa 78.99.176.211 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 19:
== Fyzikálne vlastnosti a štruktúra ==
=== Vznik ===
Predpokladá sa, že kométy vznikli vo vzdialenom oblaku známom ako [[Oortov oblak]], pomenovanom podľa holandského astronóma [[Jan Hendrik Oort|Jana Hendrika Oorta]], ktorý vyslovil hypotézu o jeho existencii. Oortov oblak mal podľa starších teórií pôvod v [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]], z ktorého sa [[vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformovala celá slnečná sústava]]. Podľa novej teórie, ktorú vypracovali astronómovia pod vedením vedcov zo [[Southwest Research Institute]] v roku 2010 sa však mohli niektoré kométy utvoriť na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] oných hviezd, ako je [[Slnko]]. Zachytenie týchto telies Slnkom sa mohlo odohrať v čase, kedy bolo Slnko ešte členom svojej rodnej [[hviezdokopa|hviezdokopy]] (pretože hviezdy vznikajú v skupinách) pomerne blízko susedných hviezd. Tento nový pohľad na vznik Oortovho mraku komét vznikol potom, čo podrobnejší prieskum ukázal, že Oortov oblak utvorený len ako pozostatok protoplanetárneho disku by mal byť oveľa redší. Podľa [[Hal Levison|Hala Levisona]] až 90 % komét Oortovho mraku môže mať pôvod mimo slnečnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Martinek
| meno = František
| titul = Nejedna slavná kometa vznikla mimo Sluneční soustavu
| url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/novinky_obr/nejedna-slavna-kometa-vznikla-mimo-slunecni-soustavu.html
| dátum vydania = 2010-06-17
| dátum prístupu = 2010-06-18
| vydavateľ = Hvězdárna Valašské Meziříčí
| jazyk = česky
}}</ref>
Kométy obiehajú v Oortovom mraku po veľmi vzdialených obežných dráhach blízkych kružnici. Niekedy sa však stáva, že kométu „vyrušia“ ([[porucha obežnej dráhy|perturbujú]]) z jej vzdialenej obežnej dráhy gravitačné interakcie, a potom nabehne na extrémne eliptickú obežnú dráhu, ktorá ju dostane veľmi blízko k [[Slnko|Slnku]]. Kométa sa dá rozdeliť na hlavu, tvorenú pevným telesom (nazývané ''jadro'') a komou (žiariacou plazmou) a na kometárny chvost, presnejšie chvosty. Kým jadro má vo všeobecnosti priemer menší ako {{km|50|m}}, koma môže byť väčšia ako Slnko a chvosty môžu dosiahnuť dĺžku 150 miliónov km (1 [[astronomická jednotka]]) alebo viac.
Väčšina komét je bez pomoci [[teleskop]]u príliš slabo viditeľná, ale niekoľko ich je počas desaťročia dostatočne jasných na to, aby boli viditeľné voľným okom. Pred vynálezom teleskopu sa kométy zdanlivo z ničoho nič zjavovali na oblohe a postupne mizli z dohľadu. Zvyčajne boli považované za zlé znamenia smrti kráľov alebo šľachticov, prípadne blížiacich sa katastrôf. Zo [[starovek]]ých prameňov, ako napríklad čínskych kostí pre predpovedanie budúcnosti, je známe, že ich výskyty boli pozorované ľuďmi tisícročia. Jedným z najznámejších starých záznamov je zobrazenie Halleyho kométy na [[Bayeuxov gobelín|Bayeuxovom gobelíne]], ktorý zaznamenáva [[Normanský zábor]] (dobytie) [[Anglicko|Anglicka]] v roku [[1066]].
| |||