Volgograd: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava odkazu |
|||
Riadok 113:
Povstanie [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemeliana Pugačova]] prehrmelo v [[august]]e [[1774]] aj v okolí Caricynu. Pugačov porazil v bitke mimo mesta jeho posádku, ale mesto samotné neobsadil, pretože sa približovali ďalšie cárske vojská. Po porážke Pugačovovho povstania bola obranná línia aj povolžské kozácke vojská odstránené.
V nasledujúcich rokoch [[1791]] a [[1793]] bolo mesto zničené požiarom. Napriek tomu, bolo zakaždým rýchlo vystavané. Mesto sa opäť rozvíjalo, vznikali nové školy, továrne, ba aj divadlo. V [[1862]] bola dokončená Volgo-Donská železnica, jedna z prvých železničných tratí v Rusku. Spájala Caricyn s [[Kalač na Done|Kalačom na Done]]. Onedlho bola železnica spojená s centrom Ruska. V meste sa začali vydávať noviny. [[30. apríl]]a [[1896]] bola vytvorená akciová spoločnosť Ural-Volga, a založený strojárenský
Pred začiatkom [[prvá svetová vojna|
[[VOSR|Októbrová revolúcia]] sa meste nezačala nijak krvavo a vláda sovietov bola nastolená [[27. október|27. októbra]] [[1917]] pokojnou cestou. V celom [[Rusko|Rusku]] sa však rozpútala [[Ruská občianska vojna|občianska vojna]]. V lete okrem jesene [[1918]] sa mesto pokúsila obsadiť kozácka armáda atamana [[Pjotr Nikolajevič Krasnov|Krasnova]]. V roku 1919 sa ho podarilo obsadiť vojskám bielogvardejského generála [[Anton Ivanovič Denikin|Denikina]]. Jednotky boľševikov mesto ovládli až [[3. január]]a [[1920]].
Riadok 132:
Pre mesto sa stali životne dôležitými delostrelecké batérie umiestnené na východnom brehu Volgy. Bez ich podpory by ťažko skúšané jednotky v Stalingrade neboli schopné vzdorovať niekoľkonásobnej presile nepriateľa. Veľmi ťažké boje sa počas bitky odohrávali v oblasti hlavnej železničnej stanice, obilného sila a na [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]]. Známou epizódou obrany mesta, bolo obsadenie a obrana „[[Dom Pavlova|Pavlovovho domu]]“. Ten bránila hŕstka obrancov od 23. septembra až do 25. novembra, kedy sa im znovu podarilo nadviazať styk s vlastnými jednotkami. Sovietski vojaci však strategicky položenú budovu držali až do definitívnej kapitulácie Nemcov v meste [[2. február]]a [[1943]].
Od [[4. október|4.]] do [[14. október|14. októbra]] [[1942]] sa rozpútali krvavé boje o [[Stalingradský traktorový závod|Traktorový závod]]. 27. októbra podnikol Wehrmacht ďalší útok a obsadil aj veľkú časť [[
[[11. november|11. novembra]] [[1942]] podnikli nacistické jednotky posledný pokus o vyčistenie Stalingradu. 6 nasadených divízií sovietskymi pozíciami nepostúpilo. Podarilo sa im však rozdeliť oblasti ovládané 62. armádou na menšie celky. Situácia bola vážna pre obidve strany. Nemecké vojská zatiaľ neboli schopné obsadiť celé mesto ani prerušiť železničné spojenie, ktoré sa vinulo v smere zo severu na juh pozdĺž východného brehu Volgy. Sovietske vojská v meste museli čeliť nedostatku zásob, v dôsledku nesplavnosti Volgy, ako aj malej operačnej hĺbke dosiaľ držaného územia na západnom brehu.
Riadok 152:
31. mája 1952 bol uvedený do prevádzky Volžsko-Donský kanál, ktorý splavne spojil tieto dve veľké Ruské rieky. V ďalších rokoch sa začala plynofikácia mesta, bol dokončená ďalšia železničná stanica, nové divadlo, petrochemická továreň, hliníkáreň a v Európe najväčšia vodná elektráreň.
[[10. november|10. novembra]] [[1961]] bol v Chruščovovskom období Stalingrad premenovaný na ''Volgograd''. V meste sa roširovala priemyselná výroba. [[15. októbra]] [[1967]] bol na [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] postavený monumentálny pamätník Hrdinom stalingradskej bitky. [[8. júl]]a [[1982]] bolo
Medzitým bola otvorená ďalšia univerzita, Dom pionierov a mládeže, ako aj niekoľko priemyselných podnikov.
| |||