Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
wl. súhvezdie norm.; +wl.: Svetelný rok, Trpasličia galaxia
meteorický roj = - |
susedné súhvezdia =
* [[Súhvezdie Orol (súhvezdie)|Orol]]
* [[Súhvezdie Štít (súhvezdie)|Štít]]
* [[Súhvezdie Hadonos (súhvezdie)|Hadonos]]
* [[Súhvezdie Škorpión (súhvezdie)|Škorpión]]
* [[Súhvezdie Južná koruna|Južná koruna]]
* [[Súhvezdie Ďalekohľad (súhvezdie)|Ďalekohľad]]
* [[Súhvezdie Mikroskop (súhvezdie)|Mikroskop]]
* [[Súhvezdie Kozorožec (súhvezdie)|Kozorožec]] |
latmax = 55 |
latmin = 90 |
dolná kulminácia = 4. január|
poznámky=}}
'''Strelec''' ([[latinčina|lat.]] ''Sagittarius'', ♐) je [[zvieratník|zvieratníkové súhvezdie]] ležiace medzi súhvezdiami [[Súhvezdie Škorpión (súhvezdie)|Škorpión]] smerom na západ a súhvezdím [[Súhvezdie Kozorožec (súhvezdie)|Kozorožec]] smerom na východ. Jeho najjasnejšie hviezdy vytvárajú ľahko rozoznateľný tvar čajníka.
 
Strelec je zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť [[ekliptika|ekliptiky]] a preto v ňom môžeme za vhodných podmienok nájsť [[planéta|planéty]] a [[Mesiac]]. [[Slnko]] ním prechádza v období od [[18. decembra]] do [[18. januára]] Tri dni po tom, ako do neho Slnko vstúpi, dosiahne na oblohe svoju najnižšiu [[deklinácia|deklináciu]] a tým pádom aj najnižšiu výšku na [[obloha|oblohe]] vôbec. Tento bod so súradnicami [[rektascenzia]] = 18h, deklinácia = -23,5° sa nazýva zimný [[slnovratový bod]]. Nastáva deň [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]] – začiatok [[astronómia|astronomickej]] [[zima|zimy]]. Slnko vtedy napoludnie [[kulminácia|kulminuje]] nad [[rovnobežka|rovnobežkou]] 23° 30´ južnej [[zemepisná šírka|zemepisnej šírky]]. Táto rovnobežka sa nazýva [[Obratník Kozorožca]], pretože pred tisíckami rokov sa zimný slnovratový bod nachádzal v [[Súhvezdie Kozorožec (súhvezdie)|súhvezdí Kozorožca]]. Súhvezdie Strelec má medzi zvieratníkovými súhvezdiami ešte jednu zvláštnosť: je to jedno z dvoch zvieratníkových súhvezdí, ktoré v našich zemepisných šírkach nikdy nevychádza celé nad [[horizont|obzor]].
Strelca možno bezpochyby označiť za najzaujímavejšie súhvezdie oblohy, čo sa týka objektov pozorovateľných hoci aj malým [[ďalekohľad]]om. Aj keď neobsahuje nijaké zvlášť jasné [[hviezda|hviezdy]], na jeho ploche sa nachádza obrovský počet [[hviezdokopa|hviezdokôp]] a [[hmlovina|hmlovín]] (len [[Messierov katalóg]] ich obsahuje až 15) a v neposlednom rade sa smerom do súhvezdia Strelec nachádza [[jadro Galaxie|jadro]] našej Galaxie.
 
== Mytológia ==
Okrem bohov, zvierat, prístrojov a udatných hrdinov sa na oblohe vyskytujú aj rôzni netvori. Medzi nich patrili aj [[Kentaur (mytológia)|kentauri]], napoly [[kôň|kone]] a napoly ľudia, ktorí, až na malé výnimky, žili ako barbari. Len málo ich bolo naklonených ľuďom. Jeden z nich, [[Cheirón]], vychovával mladého Aeskulapa. Ten sa dostal na oblohu ako [[Súhvezdie Kentaur (súhvezdie)|súhvezdie Kentaurus]]. Iný kentaurus, chránenec Múz, podľa antickej báje vynašiel lukostreľbu a za to bol zaradený medzi súhvezdia ako Strelec. Pred 4 000 až 5 000 rokmi si [[Sumeri]] na tomto mieste oblohy predstavovali boha vojny [[Nergal]]a.
 
== Hviezdy ==
== Objekty ==
 
Strelcom prechádzajú tie najjasnejšie a najkrajšie časti [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]] vôbec. Je to kvôli tomu, že sa v tejto oblasti nachádza stredové zhustenie hviezd v blízkosti [[jadro Galaxie|stredu našej Galaxie]] a pred ním časť jej špirálového ramena s názvom [[Rameno Strelca]]. Rameno Strelca je asi o 6 500 [[svetelný rok|svetelných rokov]] bližšie ku stredu Galaxie ako [[Rameno Orióna]], v ktorom sa nachádza [[Slnečná sústava]]. Žiaľ, priamy výhľad na jadro Galaxie nám zakrývajú husté prachoplynové mraky, ktoré pohlcujú svetlo hviezd nachádzajúcich sa za nimi. Tým sme pripravení o pôsobivý pohľad, lebo galaktické jadro je také jasné, že nebyť mrakov bolo by hneď po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. V noci by dokonca vrhalo tiene.
Obe tieto husté časti Galaxie sú veľmi bohaté na najrôznejšie objekty, v ktorých dominujú hlavne difúzne hmloviny a [[otvorená hviezdokopa|otvorené hviezdokopy]]. Tie najjasnejšie z nich patria medzi objekty Messierovho katalógu: [[Hmlovina Lagúna|M8]], [[Hmlovina Omega|M17]], [[Hviezdokopa M18|M18]], [[Hmlovina Trifid|M20]], [[Hviezdokopa M21|M21]], [[Hviezdokopa M22|M22]], [[Hviezdokopa M23|M23]], [[Hviezdny oblak Strelec|M24]], [[Hviezdokopa M25|M25]], [[Hviezdokopa M28|M28]], [[Hviezdokopa M544M54]], [[Hviezdokopa M55|M55]], [[Hviezdokopa M69|M69]], [[Hviezdokopa M70|M70]] a [[Hviezdokopa M75|M75]]. Najznámejšie a aj malým ďalekohľadom viditeľné sú hmloviny M20 Trifid, M8 Lagúna a M17 Omega. Súhvezdie má tiež veľkú koncentráciu [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]], vzhľadom na to, že guľové hviezdokopy sa zoskupujú okolo jadra Galaxie. V tomto súhvezdí sa nachádza tiež [[planetárna hmlovina]] [[NGC 6537]] známa aj ako Červený pavúk a najžiarivejšia hviezda v Galaxii - [[Pištoľová hviezda]]. Súhvezdie Strelec je pozoruhodné aj tým, že sa v ňom nachádza naša najbližšia galaxia. Tou nie je, ako sa niekde mylne uvádza, [[galaxia Androméda|Veľká hmlovina v Androméde]] ani [[Veľký Magellanov mrak]], ale [[trpasličia galaxia]] [[SagDEG]]. Ďalšia trpasličia nepravidelná galaxia je [[NGC 6822]]. Z nášho pohľadu sa javí skoro ako obdĺžník. Bol v nej pozorovaný neobyčajný nadbytok oblastí ionizovaného [[vodík]]a, ktorý obklopuje mladé hviezdy.
 
== Poloha ==
77 512

úprav