Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
infobox
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 23:
}}
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}}
'''Bitka o Britániu''' ({{v jazyku|eng|Battle of Britain}}) bola séria leteckých bitiek počas [[Druhádruhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete a na jeseň [[1940]], ktoré sa odohrávali vo vzdušnom priestore [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], najmä v južnom [[Anglicko|Anglicku]] a nad kanálom [[Lamanšský prieliv|La Manche]].
 
Bola to prvá veľká čisto letecká bitka v dejinách (žiadne pozemné vojská sa nezapojili). Cieľom tejto bitky bolo zničiť alebo ťažko zdecimovať [[Royal Air Force|RAF]] (Kráľovské letectvo) a získať úplnú vzdušnú nadvládu nad kanálom La Manche, čo bolo pre nemecké velenie nutná podmienka na uskutočnenie invázie do Anglicka (plánovaná [[operácia Seelöwe]]).
 
Britskí historici datujú bitku od [[10. júl]]a do [[31. október|31. októbra]] [[1940]], čo bolo obdobie najťažších denných náletov [[Luftwaffe]]. Nemecké zdroje datujú operácie od polovice [[august]]a 1940 do [[máj]]a [[1941]], kedy došlo k stiahnutiu jednotiek bombardérov kvôli chystanému [[Operácia Barbarossa|napadnutiu Sovietskeho zväzu]].
 
== Prípravy ==
Po úspešnom nemeckom útoku cez [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]] na [[Sedan (Ardennes)|Sedan]], porážke spojených britsko-francúzskych vojsk a ich obkľúčení v severovýchodnom Francúzsku, museli byť britské expedičné jednotky [[Operácia Dynamo|stiahnuté z okolia prístavu Dunkerque]] do vlasti bez väčšiny ťažkej výzbroje. Britské pozemné sily tak boli celkom oslabené. Navyše po kapitulácii Francúzska, 22. júna 1940, zostalo Spojené kráľovstvo jedinou krajinou stojacou v Európe stojacou proti [[nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Briti sa v dôsledku obáv z nemeckého vylodenia začali intenzívne pripravovať na obranu na súši a odrazenie veľkého vylodenia. Z východného a juhovýchodného pobrežia krajiny bolo evakuovaných asi 120 000 ľudí, ďalších 80 000 z pobrežia [[Kent (grófstvo)|Kentu]]<ref>Deighton, L., ''Battle of Britain.'' Jonathan Cape Ltd., Londýn, 1980, s. 83</ref>. V krajine panovali obavy z nepriateľských výsadkov a činnosti [[sabotérsabotáž|sabotérov]]ov a [[špiónšpionáž|špiónov]]ov. V rámci príprav boli dokonca niektoré letecké jednotky cvičené na použitie chemických zbraní<ref name=Blacburn>Blackburn, A., ''Britain, Battle of (10 July–30 September 1940).'' in Tucker, S. C. (Ed.) ''World War II A Student Encyclopedia.'' ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 217-222</ref>, realizovali sa aj bizarné pokusy, podľa ktorých mali byť predpokladané miesta obojživelných výsadkov pri nemeckom vylodení zapálené.
 
Pôvodný plán kampane Luftwaffe počítal s tým, že v priebehu 4-7 dní bude stíhacie letectvo RAF v južnom Anglicku zničené. Po tom malo bombardovacie letectvo s podporou stíhačiek s dlhým doletom počas 4 týždňov zničiť letecké sily RAF a letecký priemysel v zvyšnej časti Anglicka. Nemecké velenie pritom malo dbať na čo najnižšie straty stíhacieho letectva tak, aby bola Luftwaffe v nasledujúcom období schopná poskytnúť krytie [[vylodenie|vyloďovacím]] jednotkám pri následnej invázii na [[Britské ostrovy]]<ref name=Blacburn/>.
 
Nemecký maršal letectva a veliteľ Luftwaffe, [[Hermann Göring|Göring]], mal k útoku na Spojené kráľovstvo k dispozícii 3tri letecké [[Armádaarmáda (vojenská jednotka)|armády]] ([[Luftflotte]]). Najväčšia z nich bola [[Luftflotte 2]], pod vedením [[Albert Kesselring|A.Alberta Kesselringa]], ktorá disponovala 12061 206 lietadlami<ref name=Blacburn/>, z toho vyše polovica boli stíhačky. [[Luftflotte 3]], pod vedením generála [[Hugo Sperrle|H.Huga Sperrleho]], disponovala na letiskách v okupovanom severnom Francúzsku 10421 042 lietadlami<ref name=Blacburn/>. Menej podstatnou silou bola [[Luftflotte 5]], maršala [[Hans-Jürgen Stumpff|H. J.Hansa-Jürgena Stumpffa]], dislokovaná v Nórsku disponovala len 155 strojmi použiteľnými k útokom na Britániu<ref name=Blacburn/>.
 
Základom britskej obrany, ktorá sa spoliehala najmä na 754 stíhacích lietadiel<ref name=Blacburn/> [[Hawker Hurricane]] a [[Supermarine Spitfire]] bola komplexná infraštruktúra zahrňujúca detekciu nepriateľských lietadiel pomocou [[radar]]u spojenú s veliteľstvom, ktoré malo presný prehľad o dianí na oblohe, a pre topreto mohlo účinne riadiť a rozmiestňovať svoje stíhacie jednotky presne podľa aktuálnej situácie. Tento britský systém, sa stal známy ako „Dowdinggov„Dowdingov systém“ podľa, Sira [[Hugh Dowding|Hugha Dowdinga]], veliteľa [[Fighter Command]] [[Royal Air Force|RAF]]. Britské letecké sily boli rozdelené do 4štyroch leteckých skupín (Group). 10. skupina Air Vice Marshala Sira [[Quintin Brand|Q. Branda]], bránila juhozápad Spojeného kráľovstva. 11. skupina Air Vice Marshalavice-marshala [[Keith Park|K.Keitha Parka]] bránila juhovýchod krajiny a niesla hlavnú ťarchu nemeckých úderov. 12. skupina Air Vice Marshalavice-marshala [[Trafford L. Leigh-Mallory|T. L.Trafforda Leigh-Malloryho]] bránila strednú časť ostrovov, zatiaľ čo 13. skupina Air Vice Marshalavice-marshala [[Richard Saul|R.Richarda Saula]] bránila sever krajiny.
 
== Bitka ==
[[Súbor:Battle of Britain map.svg|thumb|left|Mapa zobrazuje dosah [[radar]]ov systému včasnej výstrahy [[Chain Home]], základne a hranice jednotlivých skupín [[Fighter Command]], dolet nemeckých stíhačiek [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], hranice jednotlivých leteckých armád [[Luftflotte]] a základne stíhacieho a bombardovacieho letectva]]
[[Súbor:Pilot seen running to fighter.jpg|náhľadthumb|right|Britskí stíhací letci utekajúcibežia kku svojim strojom počas poplachu.]]
K prvým leteckým súbojom medzi britskými a nemeckými lietadlami po skončení bojov vo Francúzsku došlo od 4. júla 1940. 10. júla 1940 Nemci napadli konvoj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] a stretli sa s jeho leteckou eskortou. Nasledujúce obdobie označované po nemecky ako ''Kanalkampf'' (bitky o kanál) trvalo do 11. augusta 1940. Jednalo sa jednak o prvú fázu útokov, vedených veliteľmi nemeckých leteckých armád, ktorí spočiatku hľadali najvhodnejší spôsob, ako si vynútiť otvorený konflikt s britskými leteckými silami a otestovať britskú obranu.
 
K prvým leteckým súbojom medzi britskými a nemeckými lietadlami po skončení bojov vo Francúzsku došlo od 4. júla 1940. Dňa 10. júla 1940 Nemci napadli konvoj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] a stretli sa s jeho leteckou eskortou. Nasledujúce obdobie označované po nemecky ako ''Kanalkampf'' (bitkybitka o kanál) trvalo do 11. augusta 1940. Jednalo saIšlo jednak o prvú fázu útokov, vedených veliteľmi nemeckých leteckých armád, ktorí spočiatku hľadali najvhodnejší spôsob, ako si vynútiť otvorený konflikt s britskými leteckými silami a otestovať britskú obranu.
Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti, nevedeli, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní eliminovať svoju nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru, zabezpečujúceho včasné varovanie Britov pred nepriateľskými útokmi. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili radarové stanice v [[Dover (Anglicko)|Doveri]], [[Pevensey]] a [[Rye (Anglicko)|Rye]]. Stanicu [[Ventnor]] sa im podarilo vyradiť na 3 dni. Nasledujúci deň 13. augusta 1940 došlo k silnému útoku všetkých 3 nemeckých leteckých armád známemu ako Adlerangriff (Orlí útok) alebo Adler Tag (Ďeň orla). Náletov sa zúčastnilo 1485 nemeckých lietadiel. Nemci zaútočili na mnohé pobrežné letiská vrátane [[Manston]]u a [[Hawkinge]]. Vo vzdušných bojoch bolo toho dňa zostrelených 13 britských stíhačiek, 47 ďalších lietadiel bolo zničených na zemi. Nemci stratili 34 strojov. Ďalší deň boli bojové operácie prerušené v dôsledku zlého počasia. Už [[14. august]]a však opäť pokračovali v plnej sile. Nemci tento deň stratili 70 strojov, čo bolo vyše dvakrát viac než ich nepriateľ. [[15. august]]a nemecké jednotky uskutočnili najväčší počet letov počas celej bitky. Nemci tento deň zaútočili strojmi Luftflotte 5 z Nórska a Dánska na severnejšie oblasti predpokladajúc, že oslabení Briti nebudú v oblasti disponovať dostatkom strojov. Briti zhodou okolností premiestnili časť svojich stíhacích jednotiek na oddych práve sem. 115 nemeckých bombardovacích strojov narazilo na tvrdý odpor. Veľkou slabinou Nemcov pri týchto bojoch sa stal malý dolet eskortných Bf 109, ktoré mohli nad cieľovou oblasťou operovať iba 10 minút, než ich nedostatok paliva prinútil k návratu. To znamenalo, že mnoho náletov prebehlo bez dostatočnej stíhacej ochrany. Keďže sa tieto ciele nachádzali mimo dosahu nemeckých [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], bolo na ochranu bombardérov použitých 34 ťažkých dvojmotorových stíhacích strojov [[Messerschmitt Bf 110]]. Nálety 65 [[Heinkel He 111|Heinkelov He 111]] pod ochranou 34 Bf 110 alebo nálet 50 [[Junkers Ju 88|Ju 88]] bez stíhacej ochrany sa skončili pre Nemcov ťažkými stratami 16 zostrelených bombardérov a 7 stíhačkami. Luftflotte 5 viac do bojov o Britániu nezasiahla.
[[Súbor:Dywizjon 303.jpg|náhľad|vpravo|Letci poľskej 303. perute]]
18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty. Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[Kenley]], [[Biggin Hill]] a [[West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko ranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. Stratili 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 ranených letcov. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.
 
Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti, nevedeli, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní eliminovať svoju nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru, zabezpečujúceho včasné varovanie Britov pred nepriateľskými útokmi. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili radarové stanice v [[Dover (Anglicko)|Doveri]], [[Pevensey]] a [[Rye (Anglicko)|Rye]]. Stanicu [[Ventnor]] sa im podarilo vyradiť na 3 dni. Nasledujúci deň [[13. augustaaugust]]a [[1940]] došlo k silnému útoku všetkých 3troch nemeckých leteckých armád známemu ako Adlerangriff (Orlí útok) alebo Adler TagAdlertag (ĎeňDeň orla). Náletov sa zúčastnilo 14851 485 nemeckých lietadiel. Nemci zaútočili na mnohé pobrežné letiská vrátane [[RAF Manston|Manstonu]]u a [[RAF Hawkinge|Hawkinge]]. Vo vzdušných bojoch bolo toho dňa zostrelených 13 britských stíhačiek, 47 ďalších lietadiel bolo zničených na zemi. Nemci stratili 34 strojov. Ďalší deň boli bojové operácie prerušené v dôsledku zlého počasia. Už [[14. august]]a však opäť pokračovali v plnej sile. Nemci tento deň stratili 70 strojov, čo bolo vyše dvakrát viac než ich nepriateľ. [[15. august]]a nemecké jednotky uskutočnili najväčší počet letov počas celej bitky. Nemci tento deň zaútočili strojmi Luftflotte 5 z Nórska a Dánska na severnejšie oblasti predpokladajúc, že oslabení Briti nebudú v oblasti disponovať dostatkom strojov. Briti zhodou okolností premiestnili časť svojich stíhacích jednotiek na oddych práve sem. 115 nemeckých bombardovacích strojov narazilo na tvrdý odpor. Veľkou slabinou Nemcov pri týchto bojoch sa stal malý dolet eskortnýchsprievodných stíhačiek [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], ktoré mohli nad cieľovou oblasťou operovať iba 10 minút, nežkým ich nedostatok paliva prinútil k návratu. To znamenalo, že mnoho náletov prebehlo bez dostatočnej stíhacej ochrany. Keďže sa tieto ciele nachádzali mimo dosahu nemeckých [[Messerschmittstíhačiek Bf 109|Bf 109]], bolo na ochranu bombardérov použitých 34 ťažkých dvojmotorových stíhacích strojov [[Messerschmitt Bf 110]]. Nálety 65 [[Heinkel He 111|Heinkelov He 111]] pod ochranou 34 Bf 110 alebo nálet 50 [[Junkers Ju 88|Junkersov Ju 88]] bez stíhacej ochrany sa skončili pre Nemcov ťažkými stratami 16 zostrelených bombardérov a 7 stíhačkamistíhačiek. Luftflotte 5 viac do bojov o Britániu nezasiahla.
V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Po tom čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a, sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardér]]om dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí [[stíhač]]i mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín a to aj vďaka technickej novinke – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie, sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.
[[Súbor:Spitfires camera gun film shows tracer ammunition.jpg|náhľad|Stopy guľometných striel z britského Spitfiru útočiaceho na nemecké bombardéry Heinkel He 111.]]
Pre Britov boli [[pilot]]i podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z [[Spojené štáty americké|USA]] sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva.<ref>{{Knižná referencia|autor=Macdonald, J. |názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 22|rok=1995}}</ref> Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov, boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 2353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo [[Fleet Air Arm]]). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], 86 [[Kanada|Kanaďanov]], 84 pilotov z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], 29 [[Belgicko|Belgičanov]], 21 [[Austrália (štát)|Austrálčanov]], 20 z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], 13 [[Francúzsko|Francúzov]], 10 [[Írsko|Írov]], 7 [[Spojené štáty|Američanov]], [[Jamajka|Jamajčan]], [[Židia (etnikum)|Žid]] z [[Palestína (územie)|Palestíny]] a pilot z [[Rodézia|Južnej Rodézie]]. 544 letcov RAF počas bitky padlo. Zahraniční letci počas bitky postupne vytvorili viacero perutí. Najúspešnejšia z nich sa stala poľská 303. peruť, ktorej letci viedli úspešnú štatistiku strát 1:14, pričom si mohli na konci bitky pripísať dovedna 126 zostrelených nepriateľských lietadiel.
 
[[Súbor:Dywizjon 303.jpg|náhľadthumb|vpravoright|Letci poľskej 303. stíhacej perute]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-058-1784A-14, Frankreich, Jagdflugzeuge Me 109 auf Feldflugplatz.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí letci a stroje Bf 109E jednotky [[JG 51]] Mölders (IV./JG 51) odpočívajúci na francúzskom letisku.]]
Od [[24. august]]a sa boje zmenili na duel medzi [[Albert Kesselring|Kesselringovou]] Luftflotte 2 a [[Keith Park|Parkovou]] 11. skupinou. [[Luftwaffe]] opakovane útočila na letiská. Z 33 ťažkých útokov v priebehu nasledujúcich 14 dní prebehlo 24 náletov na letiská. Dôležité letiská boli napadané opakovane: [[Biggin Hill]] a [[Hornchurch]] (4x), [[Debden]] a [[North Weald]] (2x). [[Croydon]], [[Gravesend]], [[Rochford]], [[Hawkinge]] a [[Manston]] boli napadnuté tiež. Sedem útokov zasiahlo aj [[Eastchurch]], ktorý síce nebol letiskom [[Fighter Command]], ale Nemci, ktorí nemali dostatok spravodajských informácií, ho zaň považovali. V tejto dobe sa podarilo Nemcom viackrát ťažko narušiť britské veliteľské stanice, čím výrazne narušili integritu Dowdingovho systému. Briti museli následne prijať rôzne opatrenia, aby predišli kolapsu svojej obrany.
 
18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty. Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[RAF Kenley|Kenley]], [[Letisko Londýn Biggin Hill|Biggin Hill]] a [[RAF West Malling|West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko ranenýchzranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. StratiliStraty spočívali v 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 ranenýchzranených letcovletcoch. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87 „Stuka“]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.
Práve v tejto dobe konečne prišlo Fighter Command, s myšlienkou použiť [[poľskí letci v RAF|poľských]] a [[Československí letci v RAF|československých]] letcov. Tieto jednotky boli zatiaľ držané Dowdingom v zálohe, pretože sa očakávalo, že budú mať problémy pri riadení a koordinácii v dôsledku nedostatočných znalostí [[angličtina|anglického jazyka]]. Tieto obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Letci z okupovaných krajín sa čoskoro vyznamenali.
 
V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Po tomPotom, čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta 1940 nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a, sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardérbombardovacie lietadlo|bombardérom]]om dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí [[stíhač]]istíhači mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín, a to aj vďaka technickej novinke – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie, sa mohli už zanedlhoonedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.
Od júla do [[7. september|7. septembra]] [[1940]], kedy sa začal prvý veľký nálet na [[Londýn]], bolo pri útokoch na britské mestá zabitých vyše 1250 civilistov. [[7. september|7. septembra]] sa Göring rozhodol zmeniť taktiku. Začal sa takzvaný „blitz“. Nemci ten deň napadli prístavisko v štvrti [[East End]], nálet pokračoval až do rána nasledujúceho dňa. Ukončenie silných náletov na letiská dalo možnosť britským letcom vydýchnuť.
 
[[Súbor:Spitfires camera gun film shows tracer ammunition.jpg|náhľadthumb|right|Stopy guľometných striel z britského [[Supermarine Spitfire|Spitfiru]] útočiaceho na nemecké bombardéry [[Heinkel He 111.]]]]
Boje vrcholili [[15. september|15. septembra]] [[1940]] kedy dve vlny silného nemeckého útoku utrpeli pomerne silné straty. Nemci celkovo stratili 60 strojov, [[Royal Air Force|RAF]] však len 26. O dva dni [[Hitler]] pozastavil prípravy na útok do Británie. Luftwaffe v dôsledku značných strát na strojoch aj posádkach prešla na nočné bombardovanie. Nebezpečenstvo nemeckej invázie a „blitz“ na Londýn a ďalšie britské mestá pokračoval až do roku [[1941]]. V noci [[14. november|14. novembra]] [[1940]] zasiahol „[[blitz]]“ aj mesto [[Coventry]]. Nálet ktorý prakticky zrovnal celé mesto so zemou pripravil o život 568 jeho obyvateľov.
 
Pre Britov boli [[pilot]]i podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z [[Spojené štáty americké|USA]] sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva.<ref>{{Knižná referencia|autor=Macdonald, J. |názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 22|rok=1995}}</ref> Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov, boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 23532 353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo [[Fleet Air Arm]]). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 [[Poľsko|Poliakov]], 98 pilotov z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], 86 [[Kanada|Kanaďanov]], 84 pilotov z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], 29 [[Belgicko|Belgičanov]], 21 [[Austrália (štát)|Austrálčanov]], 20 z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], 13 [[Francúzsko|Francúzov]], 10 [[Írsko|Írov]], 7 [[Spojené štáty|Američanov]], [[Jamajka|Jamajčan]], [[Židia (etnikum)|Žid]] z [[Palestína (územie)|Palestíny]] a pilot z [[RodéziaZimbabwe|Južnej Rodézie]]. 544 letcov RAF počas bitky padlo. Zahraniční letci počas bitky postupne vytvorili viacero perutí. Najúspešnejšia z nich sa stala poľská 303. peruť, ktorej letci viedli úspešnú štatistiku strát 1:14, pričom si mohli na konci bitky pripísať dovednacelkovo 126 zostrelených nepriateľských lietadiel.
 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-058-1784A-14, Frankreich, Jagdflugzeuge Me 109 auf Feldflugplatz.jpg|náhľad|vpravo|NemeckíOdpočívajúci nemeckí letci a strojelietadlá [[Messerschmitt Bf 109|Messerschmitt Bf 109E]] jednotky [[Jagdgeschwader 51|JG 51]] Mölders„Mölders“ (IV./JG 51) odpočívajúci na francúzskompoľnom letisku. vo Francúzsku, august 1940]]
 
Od [[24. august]]a sa boje zmenili na duel medzi [[Albert Kesselring|Kesselringovou]] Luftflotte 2 a [[Keith Park|Parkovou]] 11. skupinou. [[Luftwaffe]] opakovane útočila na letiská. Z 33 ťažkých útokov v priebehu nasledujúcich 14 dní prebehlo 24 náletov na letiská. Dôležité letiská boli napadané opakovane: [[Letisko Londýn Biggin Hill|Biggin Hill]] a [[RAF Hornchurch|Hornchurch]] (4x), [[RAF Debden|Debden]] a [[Letisko North Weald|North Weald]] (2x). Letiská [[Letisko Croydon|Croydon]], [[Letisko Gravesend|Gravesend]], [[Letisko Londýn Southend|Rochford]], [[RAF Hawkinge|Hawkinge]] a [[RAF Manston|Manston]] boli napadnuté tiež. Sedem útokov zasiahlo aj [[RAF Eastchurch|Eastchurch]], ktorý síce nebol letiskom [[Fighter Command]], ale Nemci, ktorí nemali dostatok spravodajských informácií, ho zaň považovali. V tejto dobe sa podarilo Nemcom viackrát ťažko narušiť britské veliteľské stanice, čím výrazne narušili integritu Dowdingovho systému. Briti museli následne prijať rôzne opatrenia, aby predišli kolapsu svojej obrany.
 
Práve v tejto dobe konečne prišlo Fighter Command, s myšlienkou použiť [[poľskíPoľskí letci v RAFRoyal Air Force|poľských]] a [[ČeskoslovenskíČesko-slovenskí letci v RAFRoyal Air Force|československýchčesko-slovenských]] letcov. Tieto jednotky boli zatiaľ držané Dowdingom v zálohe, pretože sa očakávalo, že budú mať problémy pri riadení a koordinácii v dôsledku nedostatočných znalostí [[angličtina|anglického jazyka]]. Tieto obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Letci z okupovaných krajín sa čoskoro vyznamenali.
 
Od júla do [[7. september|7. septembra]] [[1940]], kedy sa začal prvý veľký nálet na [[Londýn]], bolo pri útokoch na britské mestá zabitých vyše 12501 250 civilistov. [[7.Dňa september|7. septembra]] sa Göring rozhodol zmeniť taktiku. Začal sa takzvaný „blitz“. Nemci ten deň napadli prístavisko v štvrti [[East End]], nálet pokračoval až do rána nasledujúceho dňa. Ukončenie silných náletov na letiská dalo možnosť britským letcom vydýchnuť.
 
Boje vrcholili [[15. september|15. septembra]] [[1940]], kedy dve vlny silného nemeckého útoku utrpeli pomerne silné straty. Nemci celkovo stratili 60 strojov, [[Royal Air Force|RAF]] však len 26. O dva dni [[Adolf Hitler]] pozastavil prípravy na útokinváziu do Británie. Luftwaffe v dôsledku značných strát na strojoch aj posádkach prešla na nočné bombardovanie. Nebezpečenstvo nemeckej invázie a „blitz“ na Londýn a ďalšie britské mestá pokračovalpokračovali až do roku [[1941]]. V noci [[14. november|14. novembra]] [[1940]] zasiahol „[[blitz]]“„blitz“ aj mesto [[Coventry]]. Nálet, ktorý prakticky zrovnal celé mesto so zemou pripravil o život 568 jeho obyvateľov.
 
== Dohra ==
[[Súbor:Wrecked German aircraft in Britain 1940.jpg|náhľad|Zbierka zničenýchVraky nemeckých bombardovacích lietadiel.]]
 
Nemecké velenie podcenilo silu britského letectva a jeho kapacít nahrádzať straty ako aj možnosti britského priemyslu produkovať potrebné množstvo stíhacích lietadiel, pričom Nemci samotní neboli schopní dostatočne rýchlo nahradzovať svoje straty. Hlavnou príčinou nemeckej porážky bol fakt, že velenie nemeckého letectva nedokázalo viesť improvizovanú kampaň strategického bombardovania, pretože na ňu nemalo dostatok prostriedkov, akúkoľvek [[doktrína|doktrínu]] ani dopredu pripravené plány. Luftwaffe nemalo s podobnými údermi na pripraveného nepriateľa, disponujúceho fungujúcim radarovým systémom skorejvčasnej výstrahy, o ktorý sa opieral vynikajúci systém velenia a riadenia s efektívnou komunikačnou sieťou, ktorý mohol účinne a flexibilne operovať so stíhacími jednotkami počas boja. Ruku v ruke s úspechom britského letectva odvrátiť hrozbu leteckých útokov, ktoré mohli výrazne podryť schopnosť krajiny viesť efektívnu obranu bola bitka aj víťazstvom anglického námorníctva [[Royal Navy]], ktoré bolo dostatočne odstrašujúcou silou v porovnaní s málopočetnoumalopočetnou nemeckou [[Kriegsmarine]]<ref>Nolan, C. J., ''The Concise Encyclopedia of World War II.'' ABC-CLIO, LLC. Santa Barbara, 2010, s. 188-190</ref>.
 
Počas bitky padlo 544 letcov RAF, ďalších 422 bolo ranenýchzranených. Britské letectvo stratilo celkovo 15471 547 lietadiel. Britské straty civilného obyvateľstva od júla do decembra [[1940]] boli 23&nbsp; 002 mŕtvych a 32&nbsp; 138 ranenýchzranených. Pri najväčšom nálete, [[29. december|29. decembra]] [[1940]], zahynulo takmer 30003 000 civilistov. Nemci stratili počas bojov 2&nbsp; 698 letcov a členov posádok, 967 bolo zajatých. Briti potvrdili smrť 638 osôb, ktoré boli identifikované v troskách zničených lietadiel. Luftwaffe prišla počas bojov o 18871 887 lietadiel.
 
V dôsledku narastajúcich strát boli útoky na Spojené kráľovstvo Hitlerom zastavené. Počas roku [[1941]] bola väčšina kapacít [[Luftwaffe]] prevelená na iné bojiská v Stredomorí alebo sa začala pripravovať na [[Veľká vlastenecká vojna|ofenzívu proti Sovietskemu zväzu]]. Uvoľnenie tlaku na Britániu, umožnilo britským vojskám zregenerovať svoje sily a postupne s pomocou USA rozvinúť leteckú ofenzívu proti Nemecku.
 
=== Česko-Slovensko ===
Bitky o Britániu sa zúčastnilo aj množstvo pilotov z Česko-Slovenska (v drvivej väčšine Čechov). Zúčastnili sa jej najmä v rámci prvých dvoch čs.česko-slovenských stíhacích perutí ([[310. česko-slovenská stíhacia peruť RAF|310.]] a [[312. česko-slovenská stíhacia peruť RAF|312.]], [[311. česko-slovenská bombardovacia peruť RAF|311. čs.česko-slovenská peruť]] bola bombardovacia), ale aj v rámci ďalších. [[Josef František]] bojujúci v rámci [[303. poľská stíhacia peruť RAF|303. poľskej perute]] sa stal so 17 zostrelmi najúspešnejším spojeneckým stíhacím pilotom počas bitky o Britániu (zahynul ešte pred jej skončením). Zo slovenských pilotov to boli, napríklad [[Ján Ambruš]].
 
== Referencie ==