Hegel prijíma v Berne ([[1793]]) miesto domáceho [[učiteľ]]a u zámožnehozámožného a vzdelaného patricija Steigera, ktorý mal bohatú knižnicu. Hegel mal Steigerovu knižnicu plne k dispozícii. Venuje sa predovšetkým Kantovi, od ktorého filozofie očakával podnety k revolučnej premene [[Nemecko|Nemecka]]. Hegel sa hlási k radikálnemu republikánstvu. Zásady [[Antika|antickej]] demokracie bude možné uskutočniť aj v podmienkach súčasného Nemecka. Neuskutočniteľnosť tejto heroickej ilúzie si Hegel uvedomil o niekoľko rokov neskoršie. Hegel
prekladá po francúzsky napísaný pamflet švajčiarskeho advokáta J. J. Carta do nemčiny: Cart napadol oligarchickú vládu v [[Bern (mesto)|Berne]] z pozícií buržoánehoburžoázneho chápania práva. Hegel v komentári, ktorý napísal k svojmu prekladu, ostro kritizuje feudálne aristokratické inštitúcie. Z bernského obdobia pochádzajú aj ďalšie tri texty napísané v duchu osvietenskej kritiky a spoločenského radikalizmu: ''Ľudové náboženstvo a kresťanstvo'' ([[1793]]-94), ''Pozitívnosť kresťanského náboženstva'' ([[1795]]-96) a ''Najstarší fragment systému nemeckého idealizmu'' ([[1796]]/[[1797|97]])
