Starý most (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami, postavila [[Červená armáda]] a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol daný do prevádzky začiatkom roku 1946 a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do 2. decembra 2013. Na cestnej časti mostu boli počas výstavby uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom vpri [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]] a budovy Divadla Aréna. Po tejto obnovenej trati začalzačala premávať električka až od roku 1951 a plánovalo sa trať predĺžiť až do centra vtedajšej [[Stará Petržalka|Starej Petržalky]], z plánov sa nakoniec zišlo a električka premávala po Sad Janka Kráľa až do zastavenia premávky v roku 1961, z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mostu, uplynutia jeho 15 ročnej lehoty, obmedzeniu premávky vozidiel s hmotnosťou nad 12 ton a postupného zahusťovania dopravy na dovtedy jedinom dunajskom moste na území vtedajšieho Československa. Zrušenie električky malo byť len dočasné, avšak doprava sa nakoniec neobnovila. Električkové koľaje boli odstránené z vozovky až na jar 1968, kedy sa začala prvá výraznavýrazná oprava mostu. Električkovú trať na petržalskej strane iba zaliali vrstvou cestného asfaltu. Status jediného dunajského mostu platil až do roku 1972, kedy bol daný do prevádzky [[Most SNP]].