Počítač: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d -text, skopírované z http://www.oskole.sk/pages/printpage.php?clanok=6568
Riadok 4:
[[Súbor:Suoritin Intel Pentium 100MHz.jpg|thumb|Srdce dnešných počítačov tvorí [[procesor]] (CPU, na obrázku).]]
 
'''Počítač''' ({{vjz|eng|computer}}), je zariadenie alebo [[stroj]] na realizáciu [[výpočet|výpočtov]] alebo riadenie operácií vyjadriteľných [[číslo|číselnými]] alebo [[logika|logickými]] výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definPrvédefinované elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľovfunkcie. ENIAC mal pôvodne počítať balistické tabuľky pre delostrelectvo, ale počítal aj neutrónové hustoty prierezu pri návrhu vodíkovej bomby. Tieto výpočtyKomplexné uskutočnilvzťahy medzi decembromtýmito 1945komponentami adávajú januárompočítačom 1946schopnosti aspracovávať bolo pri tom použitých viac ako milión diernych štítkov údajovinformácie. UkázaloAk sa,je žesprávne návrhnakonfigurovaný by(zvyčajne zlyhal. Mnohé dnešné superpočítače sa tiež používajú na simuláciu účinkov jadrových zbraní. CSIR Mk I[[programovanie|programovaním]]), prvý austrálskymožno počítač spoužiť programomna vreprezentáciu pamätiaspektu vyhodnocovalproblému vzorkyalebo dažďovýchčasti zrážoksystému v(pozri spádovej oblasti Snowy Mountains pre veľký hydroelektrický projekt[[modelovanie]]). InéAk sa používajútakto vnakonfigurovanému kryptoanalýze,počítaču napríkladdodajú prvývhodné programovateľnývstupné (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač Colossusúdaje, postavenýmôže počas Druhej svetovej vojny v roku 1943. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch saautomaticky počítačeproblém rýchlovyriešiť rozšírilialebo dopredvídať inýchsprávanie oblastísystému.
 
 
 
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. Počítač LEO s programom v pamäti postavený v J. Lyons and Co. vo Veľkej Británii bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako IBM postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie mikroprocesora v sedemdesiatych rokoch umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V osemdesiatych rokoch bol popularizovaný osobný počítač na mnohé úlohy, vrátane knihovníctva, písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane tabuľkových výpočtov.ované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne [[programovanie|programovaním]]), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri [[modelovanie]]). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
 
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva [[veda o počítačoch]] alebo [[počítačová veda]]. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva [[informatika]].
Řádek 87 ⟶ 83:
 
==== Všeobecné počítače ====
Z definície, všeobecný počítač môže riešiť akýkoľvek algoritmizovateľný problém vyjadriteľný v rámci praktických obmedzení určených kapacitou pamäte, veľkosťou programu, rýchlosťou vykonania programu a spoľahlivosti stroja. [[Alan Turing]] v roku [[1934]] dokázal, že všeobecný počítač po zadaní správneho programu môže [[emulácia|emulovať]] správanie akéhokoľvek iného všeobecného počítača. Tento [[matematický dôkaz]] bol čisto teoretický, keďže v tej dobe neexiPrvéneexistoval elektronickéžiaden digitálnevšeobecný počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľovpočítač. [[ENIAC]]Dôsledky maldôkazu pôvodne počítaťvšak [[balistika|balistické]]zásadného tabuľkycharakteru; prenapríklad [[delostrelectvo]],ktorýkoľvek alesúčasný počítalvšeobecný aj [[neutrón]]ové hustoty prierezu pri návrhu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrhpočítač by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIRbol Mkschopný I]]emulovať, prvýhoci austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]]pomaly, napríklad prvý programovateľný (hoci nieakýkoľvek všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavenýktorý počasmôžeme [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]skonštruovať v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastíbudúcnosti.
 
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].stoval žiaden všeobecný počítač. Dôsledky dôkazu sú však zásadného charakteru; napríklad ktorýkoľvek súčasný všeobecný počítač by bol schopný emulovať, hoci pomaly, akýkoľvek všeobecný počítač, ktorý môžeme skonštruovať v budúcnosti.Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. [[ENIAC]] mal pôvodne počítať [[balistika|balistické]] tabuľky pre [[delostrelectvo]], ale počítal aj [[neutrón]]ové hustoty prierezu pri návrhu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIR Mk I]], prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]], napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavený počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.
 
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].
 
Počítače so schopnosťami všeobecného počítača sa nazývajú [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] a tento stav sa používa ako prahová možnosť schopností súčasného počítača. Definícia je však problematická. Pre niekoľko počítacích strojov triviálnej konštrukcie bola dokázaná turingova úplnosť. [[Počítač Z3]], ktorý vyvinul v roku [[1941]] [[Konrad Zuse]] bol prvým počítačom, ktorému bola dokázaná turingova úplnosť (v roku [[1998]]). Hoci je Z3 a iné rané zariadenia sú turingovo úplné, sú ako počítače nepraktické. Spadajú do oblasti, ktorá sa žartom prezýva Turingova dechtová diera<ref>{{Citácia elektronického dokumentu