Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
Alygator (diskusia | príspevky)
Riadok 140:
 
=== Politické rozdelenie jazyka ===
{{Citát|Väčšina Chorvátov proste chválila moju vynikajúcu „chorvátčinu“, aj keď by som mohol odprisahať, že som hovoril z belehradským prízvukom. ... Keď som v roku 1998 pristál na letisku v SarajevuSarajeve, zarozprával som sa z jednou členkou pozemného personálu. Prvé čo spomenula bolo, že bola uchvátená mojimi znalosťami bosniančiny. Úprimne povedané, netušil som, že viem hovoriť po bosniansky, keďže počas mojej predošlej návštevy v Sarajeve roku 1990 som sa otvorene hlásil k tomu, že hovorím srbochorvátsky. ... V teritóriu obývanom bosnianskymi Srbmi som používal ten istý jazyk ako aj deň predtým, avšak s tým rozdielom, že teraz ma považovali za Srba.<ref>Greenberg (2008), str. 2-3</ref>|Robert D. Greenberg}}
 
Po etnických treniciach v 70. rokoch a predovšetkým po rozpade Juhoslávie a po vojne, ktorá nasledovala, väčšina obyvateľov začala opätovne nazývať svoj jazyk srbský, chorvátsky či bosniansky, v závislosti od etnickej či regionálnej príslušnosti. Po rozpade Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia roku [[1991]] nebol už srbochorvátsky jazyk naďalej používaný na oficiálnej úrovni. Štátotvorní jazykovedci<ref>Ironický názov Sinana Gudževića</ref> všetkých dotknutých strán pri konštituovaní jazyka trvali na jazykovej čistote a zveličovali vzájomné odlišnosti (ako príklad sa často uvádza výraz kafa-kava-kahva, čiže káva).<ref name="vreme"/>