Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

{{Substovaný infobox}}

{| class="wikitable" style="width: 300px; margin: 0 0 0.5em 1.4em; float: right; clear: right; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;" border=1

|}

 

 

'''Srbochorvátčina''' alebo tiež '''Srbčina-chorvátčina-bosniančina''' ('''SCB'''),<ref>{{cite journal |last1=Čamdžić |first1=Amela |last2=Hudson |first2=Richard |year= |title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar |publisher=UCL Psychology and Language Sciences |url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |accessdate=11 September 2013}}</ref> či '''Bosniančina-chorvátčina-srbčina''' ('''BCS'''), je [[Južnoslovanské jazyky |južnoslovanský jazyk]] a taktiež niekdajší hlavný jazyk v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Jedná sa o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť|navzájom zrozumiteľnými]] spisovnými variantmi.

 

Jedná sa o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]] alebo [[Nemčina|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Policentrickosť nejakého spisovného jazyka nie je nič neobyčajné, práve naopak. Ako píše Blum to, že jazyk má viacero štandardných verzií je úplne bežné a nie výnimka.<ref>Blum (2002), str. 124</ref> Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Mnohí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina|portugalského]], [[Španielčina|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref>

 

Tieto spisovné varianty obyčajne ľudia nazývajú rôznymi názvami, keďže pojem "srbochorvátčina" sa považuje za veľmi kontroverzný, predovšetkým v dotknutých krajinách. Na označenie tohto jazyka sa teda používajú tieto pojmy:

[[Súbor:Matica, ljudevit gaj.jpg|thumb|150px|[[Ljudevit Gaj]], tvorca súčasnej chorvátskej abecedy.]]

 

 

{{Citát|My všetci musíme tvrdo pracovať, nech to dáme po poriadku, nech je jazyk náš knižný jednotný, nech sa každá kniha môže od slova do slova previesť z latinky na slovanské písmo i zo slovanského písma do latinky, a potom (a iba potom) budeme jeden národ a budeme mať jedno písomníctvo...<ref>[http://kovceg.tripod.com/bkd_inerpretacija.htm Pavle Ivić: O BEČKOM KNJIŽEVNOM DOGOVORU]</ref>|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]]}}

 

 

=== Viedenský literárny dohovor ===

{{Citát|Vediac, že jeden národ má mať jeden spisovný jazyk, a potom so smútkom v očiach sledovať ako je naša literatúra rozštvrtená, nielen písmom, ale i pravopisom, zišli sme sa tu, že sa dohodneme, že teraz spisovný jazyk zostavíme a zjednotíme ako najväčšmi môžeme.<ref name="Bečki dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Be%C4%8Dki_knji%C5%BEevni_dogovor Bečki književni dogovor]</ref>|Viedenský literárny dohovor}}

 

 

Aby sa väčšmi priblížili spisovnému jazyku, chorvátski spisovatelia sa zriekli prvkov kajkavského nárečia a osvojili si štokavské nárečie ako spisovnú reč. Takisto srbskí spisovatelia sa vzdali slavenosrbského jazyka.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 318), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> Následne, aby sa zblížili aj abecedy, chorvátska latinka i srbská cyrilika boli zreformované na fonetickom princípe.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 322), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref>

 

== Štruktúra jazyka ==

 

=== Abecedy a výslovnosť ===

{| class="wikitable"

|-

! Trieda I - Mužský I <br />''okno''

! Trieda I - Mužský II<br /> ''ac'', živých<br />''somár''

| ljubavi

|-

! ''okná''

! ''somáre''

| ljubavima

|}

 

'''Slovesá'''

|-

| colspan=5 style="background-color:#ffffff" | <small>'''Zdroje:''' Bosniansky text je prevzatý z [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src1.htm oficiálneho prekladu] kancelárie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ako aj slovenský originál]). Tento bosniansky text bol preložený do chorvátčiny a srbčiny počas [http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ seminára na pôde Univerzity v Bonne]. Oficiálne ([http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src3.htm srbská] a [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src2.htm chorvátska]) verzie boli preložené nezávisle od bosnianskej, a preto obsahujú hlavne individuálne, skôr než lingvistické, rozdiely.

|}