Hinduizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
judaizmus
d Verzia používateľa 87.197.12.217 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Syum90
Riadok 1:
[[Súbor:Shiva dansant Guimet.jpg|thumb|Šiva]]
 
'''Hinduizmus''' (prívrženec sa volá '''hinduista''' alebo '''hind'''; po hindsky sa hinduizmus povie ''hindúdharma'' alebo ''sanátanadharma'') alebo zriedkavo '''sanátadharma''' je jedno z najstarších a počtom prívržencov najväčších [[náboženstvo|náboženstiev]] sveta. Je založené na [[védy|védach]] a je pravdepodobne pokračovateľom [[védske náboženstvo|védskeho náboženstva]].
 
== Rozšírenie ==
Má okolo 850 miliónov vyznávačov. Väčšina z nich žije v [[India|Indii]], menšie skupiny v [[Nepál|Nepále]], [[Pakistan|Pakistane]], [[Bangladéš|Bangladéši]], [[Srí Lanka|Srí Lanke]], v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], ako aj v [[Európa|Európe]] (najmä v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]), [[Afrika|Afrike]] a [[Amerika (svetadiel)|Amerike]].<ref name="bel">hinduizmus. In: ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.</ref>
 
== Názov ==
Termín hinduizmus prvýkrát použili [[anglicko|anglickí]] kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev [[Brahma (hinduistický boh)|Brahmu]], [[Višnu]] a [[Šiva|Šivu]], pričom spomínaný termín prebrali z [[perzština|perzštiny]]. V [[India|Indii]], kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali, ale používali názov "sanátanadharma", čo znamená "večná [[dharma]], večný poriadok".
 
== Všeobecná charakteristika ==
Základné charakteristiky sú viera<ref name="bel"/>:
*v existenciu božského princípu [[Brahman (filozofia)|brahman]]
*v [[karma|karmu]] a [[reinkarnácia|reinkarnáciu]]
*v nepretržitý kolobeh života ([[sansára]]) a v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu ([[mókša]])
*že človek musí zachovávať pravidlá ([[dharma]]), ktoré vyplývajú z jeho kasty ([[Varna (kasta)|varna]])
 
Hinduisti môžu byt polyteisti, monoteisti alebo monisti. Hinduistický panteón je veľmi rozsiahly. Hinduista má často vybrané božstvo ([[ištadéva]]), ktoré môže preňho mať aspekty najvyššieho boha. Niektorí hinduisti ale považujú všetkých bohov len za prejavy princípu nazývaného [[Brahman (filozofia)|brahman]].<ref name="bel"/>
 
Na hinduizmus nemožno konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení, aj keď niektorí moderní predstavitelia konverziu pripúšťajú.
 
Typická pre hinduistov je [[Tolerancia (znášanlivosť)|tolerancia]]. Sú rozčlenení na veľa [[sekta|siekt]] a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca aj védy sú bezcenné pri dosiahnutí [[mókša|mókše]], teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije.
 
Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.
 
Tri základné božstvá [[Brahma]] - stvoriteľ, [[Višnu]] - uchovávateľ a [[Šiva]] - ničiteľ, tvoria [[Trimúrti]] - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi "svätú trojicu". Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov ([[karma]]) a učenie o kolobehu životov ([[reinkarnácia]]).
 
Cieľom hinduizmu je [[mókša]] - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je [[joga]], druhá [[meditácia]], ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.
 
Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia [[mókša|mókšou]]. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a [[budhizmus|budhizmom]] – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.
 
== Heterogénnosť ==
Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú [[šivaizmus]], [[višnuizmus]], [[šaktizmus]] a [[smartizmus]].
 
Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od [[Judaizmus (náboženstvo)|judaizmu]] alebo [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom [[Šiva]], pre višnuistov [[Višnu]], pre šaktistov matka Zeme - [[Šakti]] alebo [[Párvatí]].
 
== Zhrnutie panteónu indických božstiev ==
Popri troch najväčších bohoch ([[Brahma]], [[Višnu]], [[Šiva]]) ešte existujú aj vyznavači boha [[Ganéša|Ganéšu]] či [[Skanda|Skandu]] (obaja sú deťmi [[Šiva|Šivu]] a [[Šakti]]), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je [[Súrja]] – sú to samostatné prúdy.
 
[[Brahma]] ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman [[Bhrigus]], ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do hudby, ktorú hrala [[Sarasvatí]] (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať.
 
Družkou Brahmu je [[Sarasvatí]], ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku [[Lakšmí]], družkou Boha Šivu je [[Šakti]].
 
== Delenie času ==
{{Hlavný článok|Kalpa}}
{{Hlavný článok|Manvantara}}
{{Hlavný článok|Juga}}
V hinduizme sa čas delí na kalpy, tie sa delia na manvantary, tie zas na cykly júg a tie na jugy. Jugy sú vždy 4, aktuálne žijeme v štvrtej.
 
== Posvätné texty ==
===Šruti ===
{{Hlavný článok|Védy}}
Základné posvätné knihy sú tzv. [[šruti]], čo sú vlastne [[védy]] (v širšom zmysle, teda vrátane bráhman, áranjak a upanišád).
 
V Bhágavata Puráne sa uvádza, že do písomnej podoby boli Védy prenesené pred 5000 rokmi, kedy nastával prelom vekov [[dváparajuga]] a [[kalijuga]] (vek temna).
 
===Smr(i)ti ===
{{Hlavný článok|Smrti}}
Medzi odkazy na védske písma sa zaraďujú aj všetky doplnkové texty, známe ako [[smrti]] - zapamätané božie slovo, o ktorom referovali (autormi boli) ľudia.
 
== Spoločenský systém ==
{{hlavný článok|varnášrama dharma}}
V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama dharma, čo je rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Hinduizmus|commonscat=Hinduism}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ Zdroj, odkiaľ bol text čerpaný]
 
{{Náboženský výhonok}}
 
[[Kategória:Hinduizmus| ]]