Starovek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.17.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Löwentor Mykene.jpg|thumb|right|Levia brána v Mykénach]]'''Starovek''' je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom [[písmo|písomných systémov]] resp. prvých [[štát]]ov (oboje okolo 3000 pred Kr. v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a v [[Egypt]]e) a končí sa rokom [[476]] (zánik [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]]).
== Geografické vymedzenie ==
Pojem však nie je ohraničený len chronologicky (časovo), ale aj geograficky (priestorovo), pretože štáty nevznikali ani zďaleka všade v rovnakom čase. Geograficky sa teda pojem vzťahuje na [[Stredomorie]] a susediace územia, [[Čína|Čínu]], [[India|Indiu]] a [[Blízky východ]]. Niektorí historici obmedzujú pojem starovek len na hore uvedené územia okrem Číny a Indie. Kultúra [[Mayovia|Mayov]] v dnešnom [[Mexiko|Mexiku]], ani iné [[Amerika|americké]] kultúry sa obvykle nepovažujú za súčasť staroveku, hoci by tam časovo zapadli.
== Časové vymedzenie ==
[[Súbor:Forum Romanum panorama.jpg|thumb|vpravo|[[Forum Romanum]]]]
=== Začiatok staroveku (koniec praveku) ===
Treba si uvedomiť, že starovek v užšom zmysle slova sa začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach. Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty, [[Európa]] bola ešte v hlbokom [[pravek]]u. [[Staroveký Rím]] napríklad vznikol až v roku [[753 pred Kr.]], zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr.
Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych celkov ([[Egypt]], [[Mezopotámia]]).
=== Koniec staroveku (začiatok stredoveku) ===
Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok [[stredovek]]u) do:
* [[3. storočia]] (kríza [[Staroveký Rím|Rímskeho cisárstva]])
* [[313]] ([[Milánsky edikt]] akceptujúci kresťanstvo)
* [[324]] (začiatok samovlády [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]], konečné víťazstvo [[kresťanstvo|kresťanstva]])
* [[330]] (vznik [[Konštantínopol]]u na odlíšenie od „pohanského“ Ríma)
* [[476]] (zánik Západorímskej ríše)
* [[395]] (začiatok [[Sťahovanie národov|Sťahovania národov]])
* cca [[500]]
* [[526]] (smrť [[Ostrogóti|ostrogótskeho]] kráľa [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]] v [[Itália (staroveký Rím)|Itálii]])
* 529: cisár [[Justinián]] dal zatvoriť [[Platónska akadémia|Platónsku akadémiu]] a [[Benedikt z Nursie]] založil benediktínske opátstvo [[Monte Cassino]].
* 6[[32]]: smrť [[Mohamed]]a
* 800 ([[Karol Veľký]] sa stal [[cisár]]om)
alebo do iných rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800. Koniec sa tiež všeobecne kladie do obdobia [[sťahovanie národov|sťahovania národov]] ([[4. storočie|4.]] – [[6. storočie]]) alebo vpádu [[Arabi|Arabov]], t. j. [[islam]]u, do Stredomoria ([[7. storočie|7.]] – [[8. storočie]]) alebo konca grécko-rímskej antiky (tzv. klasického staroveku).
Všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok '''[[476]]'''. Posledný cisár Západorímskej ríše [[Romulus Augustus]], zvaný Augustulus, bol [[4. septembra]] 476 prinútený [[germáni|germánskym]] vodcom [[Odoaker|Odoakrom]] vzdať sa cisárskeho trónu a titulu. Kým na východe ďalej existovala Východorímska ríša, v stredoveku nazývaná [[Byzantská ríša]], územie Západorímskej ríše zaujali barbarské kráľovstvá.
Nech už sa symbolická hranica umiestni kamkoľvek, faktom zostáva, že okolo roku [[750]] už existovala mocenská sústava založená na [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], arabskom [[Kalifát]]e a [[Franská ríša|Franskej ríši]], ktorá bola charakteristická pre skorý stredovek.
Z pohľadu štátov strednej, východnej a severnej Európy, a teda aj [[Slovensko|Slovenska]] (mimo časti priamo začlenenených do Rímskeho impéria), treba poukázať na absenciu staroveku. Z praveku tak domáce obyvateľstvo vstúpilo medzi 8. – [[12. storočie|12. storočím]] do stredoveku, pretože až vtedy sa splnili podmienky charakterizujúce včasný stredovek. Viaceré (budúce) [[národ]]y (napríklad [[Česi]], [[Maďari]], [[Poliaci]], [[Rusi]]) sa usadili, rozpadlo sa im [[rodové zriadenie]], začali budovať prvé štáty a prijali [[kresťanstvo]]. Na Slovensku a [[Morava (región)|Morave]] bol tento proces ukončený už skôr, koncom 8. storočia ([[Nitrianske kniežatstvo]] a [[Moravské kniežatstvo]]), i keď v [[10. storočie|10. storočí]] bol vývoj prerušený mocenským vákuom.
== Antika ==
[[Súbor:Athens Acropolis.jpg|thumb|Aténska Akropolis]]
Najmä v západnej Európe sa často používa aj pojem [[antika]] (z lat. antiquus = starý). Výraz antika je [[novovek]]ý, razili ho vo francúzskom prostredí. Tento pojem pôvodne znamenal grécko-rímske [[umenie]], od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] však aj (len) grécko-rímsky starovek ako historickú epochu, ktorá sa začína prisťahovaleckými vlnami v Grécku v [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročí pred Kr.]] a končí s koncom rímskeho cisárstva, presnejšie niektorým z horeuvedených rokov až po rok [[476]]. Je to teda časový úsek staroveku, v ktorom vznikli a rozvinuli sa vo výtvarných umeniach i krásnej literatúre, vo vede i filozofii, v politickej teórii i praxi, zásluhou gréckych a rímskych tvorcov kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej – a jej prostredníctvom do značnej miery aj svetovej – vzdelanosti.
[[Súbor:Gaius Julius Caesar (100-44 BC).JPG|thumb|left|upright|[[Július Cézar]]]]
Priestorovo sa pojem obmedzuje na územia pod vplyvom gréckej kultúry v Stredomorí, neskôr aj na celú Rímsku ríšu.
Existuje aj pojem neskorá antika (prevzatý z dejín umenia), ktorý sa začína spolu s [[rímsky dominát|rímskym dominátom]], čiže roku [[284]], a končí smrťou cisára [[Justinián]]a roku [[565]] alebo občas všeobecne vpádom [[Arabi|Arabov]] v [[7. storočie|7. storočí]].
=== Antika vo filozofii ===
F. Novotný definoval antiku ako stále prítomnú sústavu, v ktorej sú ustálené a trvajú mnohé zo zložiek života starogréckeho národa. Pojem antiky je podľa neho do značnej miery umelý a už viackrát bol vytvorený, a to zakaždým rovnako; rôzne doby, či dokonca rôzni ľudia, majú antiku rozličnú, antiku svoju. Antikou rozumel Novotný teda nedeliteľnú jednotu gréckej a rímskej kultúry.
Podľa českého historika [[Dušan Třeštík|D. Třeštíka]] – tak ako existuje v našom povedomí – je antika vlastne obrazom zloženým z prvkov vybraných z klasického Grécka (a tu ešte predovšetkým z Atén) a z ich napodobenín z [[Rím]]e 1. storočia. ''Antické'' však nie je totožné nielen so ''starovekým'', ale ani s ''klasickým''.
== Charakteristika ==
V princípe možno rozlíšiť dve základné skupiny štátov.
=== Starý Orient ===
Sem patria najstaršie kultúrne oblasti:
* [[Mezopotámia]] (prvé mestské štáty Sumerov vznikli asi po roku 3500 pred Kr.)
* [[Egypt]] (vznik štátov Horného a Dolného Egypta asi roku 3200 pred Kr.)
* [[India]] (vznik mestských štátov Protoindov pri Inde asi roku 2400 pred Kr.)
* [[Čína]] (legendárny počiatok ríše 2200 pred Kr., archeologický počiatok zatiaľ 1766 pred Kr.)
Niekedy ich nazývame aj orientálne despocie alebo starootrokárske štáty.
Ich všeobecné znaky sú:
* vhodné prírodné podmienky (v teplých oblastiach na veľriekach – [[Níl]], [[Tigris]], [[Ganga]] a pod.)
* závlahové hospodárstvo: Záplavy prinášali úrodné nánosy pôdy. Budovali sa kanály a závlahové zariadenia, aby bola úroda aj v časoch a oblastiach sucha. Budovali sa protizáplavové priehrady
* despotická forma vlády (neobmedzená vláda jednotlivca)
* stáročná nemennosť zriadenia, názorov na svet, prírodu a spoločnosť, nemennosť spôsobu výroby a vrstiev spoločnosti
* vládnuce vrstvy:
** panovník (zástupca boha, jeho moc pochádzala od boha)
** kňazi (podporovali panovníkovu moc)
** úradníci
** vojenskí hodnostári
* vykorisťovaní:
** dedinská [[občina]] (čiže roľníci a remeselníci; dedinská občina vystriedala rodovú obec)
** otroci
* výroba mala poľnohospodársky charakter
* podľa [[marxizmus|marxistov]] tzv. ázijský spôsob výroby:
** Otroci nepracovali na súkromných pozemkoch alebo dielňach (ako v antike), ale boli spoločným vlastníctvom vládnucej triedy resp. občiny.
** Otroci netvorili hlavnú pracovnú silu – tú tvorili slobodní chudobní občania.
** Značná potreba spoločnej práce
=== Klasický starovek ===
[[Súbor:Homere.jpg|thumb|right|Homér]]Sem patria najmä:
* [[Kréta]] (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr.)
* [[Staroveké Grécko]] (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr., vznik mestských štátov okolo 800 pred Kr.)
* [[Chetiti]] (vznik Chetitskej ríše okolo 1900 pred Kr.)
* [[Fenícia]] (obsadenie pobrežia a budovanie miest okolo r. 2000 pred Kr.)
* [[Staroveký Rím|Rím]] (vznik mestského štátu Rím okolo 753 pred Kr.)
Ich všeobecné znaky sú:
* [[more|prímorské]] štáty
* prevzali kultúrne bohatstvo Starého orientu
* dynamickosť dejín, vrátane zmien vrstiev spoločnosti
* rozvoj remesiel a obchodu (nie len poľnohospodárstvo)
* podľa marxistov tzv. antický spôsob výroby:
** premena občinovej držby pôdy na individuálne súkromné vlastníctvo
** počet otrokov stále narastal
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Antika}}
| |||