Kométa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo gram, replaced: t. j. → t. j., atmosferick → atmosférick, replaced: → |
|||
Riadok 28:
| vydavateľ = Hvězdárna Valašské Meziříčí
| jazyk = česky
}}</ref>
Kométy obiehajú v Oortovom mraku po veľmi vzdialených obežných dráhach blízkych kružnici. Niekedy sa však stáva, že kométu „vyrušia“ ([[porucha obežnej dráhy|perturbujú]]) z jej vzdialenej obežnej dráhy gravitačné interakcie, a potom nabehne na extrémne eliptickú obežnú dráhu, ktorá ju dostane veľmi blízko k [[Slnko|Slnku]]. Kométa sa dá rozdeliť na hlavu, tvorenú pevným telesom (nazývané ''jadro'') a komou (žiariacou plazmou) a na kometárny chvost, presnejšie chvosty. Kým jadro má vo všeobecnosti priemer menší ako {{km|50|m}}, koma môže byť väčšia ako Slnko a chvosty môžu dosiahnuť dĺžku 150 miliónov km (1 [[astronomická jednotka]]) alebo viac.
Riadok 95:
Vo veľkých vzdialenostiach od Slnka kométy existujú iba v podobe kometárneho jadra, ktoré je zložené zo zmrznutej [[voda|vody]], [[metán]]u a [[amoniak]]u s čiastočkami meteoritického prachu a minerálov (napr. [[Kremičitan|silikáty]], niklové minerály). Prekvapením je, že kometárne jadrá patria medzi najčernejšie známe objekty, o ktorých vieme, že existujú v Slnečnej sústave. Sonda Giotto zistila, že jadro [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] odráža približne 4% svetla, ktoré naňho dopadá, a Deep Space 1 objavila, že povrch [[19P/Borrelly|Borrellyho kométy]] odráža iba od 2,4 % do 3 % svetla, ktoré naň dopadne; pre porovnanie, [[asfalt]] odráža 7 % naň dopadajúceho svetla. Všeobecne sa zastáva názor, že touto tmavou povrchovou látkou sú komplexné [[organická zlúčenina|organické zlúčeniny]]. Teplo zo Slnka odháňa prchavé zložky, pričom zanecháva ťažké organické zlúčeniny s dlhým reťazcom, ktoré zvyknú byť veľmi tmavé, ako napríklad [[decht]] či [[ropa]]. Veľmi tmavý povrch komét im dovoľuje absorbovať teplo potrebné na pohon ich odplyňovania.
Keďže sa pri pozorovaniach komy zistilo, že len malá časť jadra je odplyňovaná, podľa nových predstáv je povrch kometárneho jadra tvorený kamennou sutinou, ktorá je zložená z úlomkov príliš ťažkých na prekonanie gravitačnej príťažlivosti jadra. Sonda Giotto objavila tiež maličké čiastočky, ktoré sú bohaté na prvky [[uhlík]] (C), [[vodík]] (H), [[kyslík]] (O) a [[dusík]] (N), a sú preto nazývané tiež ako CHON čiastočky. Tieto čiastočky by mohli pochádzať z tenkej vrstvy sadzí, ktorá pokrýva jadro a to by tiež vysvetľovalo kometárne albedo. Bližšie informácie by mala priniesť misia sondy Rosetta.
Špeciálnu zásluhu na objavoch štruktúry komét mal [[Fred Whipple]].
Riadok 111:
* Difúzny zatočený chvost (typu II), ktorý sa často nazýva tiež ''prachový''. Malé častice prachu, ktoré vytvárajú tento chvost sú ovplyvnené radiačným tlakom Slnka, ktorý sa dá vysvetliť rozdelením na dve zložky:
** Radiálna zložka, ktorá smeruje proti gravitácii a znižuje sa so štvorcom vzdialenosti od Slnka. Funguje to ako efektívny odber gravitačnej sily Slnka, a preto sa prachové častice sa pohybujú po pseudokeplerovských dráhach, ktoré sa líšia pre čiastočky rôznych veľkostí, pretože radiačný tlak je závislý na veľkosti častíc. Toto vedie k relatívne silnému prúdeniu prachového chvosta v porovnaní s plunovým.
** Druhou zložkou radiačného tlaku je protichodná pohybu prachových zložiek a vedie k spomaľovaniu častíc, ktoré sú väčšie ako vlnová dĺžka svetla, t.
* ''veľmi málo, a len pri špeciálnych závislostiach dráhy je viditeľný tiež protichodný chvost (typu III). Tu však nejde o nezávislý chvost, ale iba o geometrický projekčný efekt: v prípade, že sa Zem dostane medzi Slnko a kométu, časť prachového chvosta, vďaka svojmu zakriveniu, presiahne za hlavu (jadro+koma) kométy.''
[[Súbor:Cometorbit.sk.png|thumb|Kométy majú značne eliptické obežné dráhy. Všimnite si dva samostatné chvosty.]]
Riadok 197:
}}</ref> navrhol [[Aristoteles]] pohľad na kométy, ktorý ovládol západné myslenie skoro po dve tisícky rokov. Odmietol názory niekoľkých skorších filozofov, že kométy sú [[planéta|planéty]] alebo aspoň javy podobné planétam, z toho dôvod, že kým planéty majú obmedzený pohyb okolo [[zvieratník]]a, kométy sa môžu zjaviť v ktorejkoľvek časti oblohy. Aristoteles naopak opísal kométy ako javy vrchnej [[atmosféra|atmosféry]], kde sa príležitostne horúce a suché exhaláty spájajú a vybuchujú v plameňoch. Aristoteles považuje tento mechanizmus za zodpovedný nielen za kométy, ale aj [[meteor]]y, [[polárna žiara|polárnu žiaru]], ba dokonca aj za [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnu cestu]].
Neskôr niekoľko klasických filozofov spochybnilo jeho názor na kométy. [[Lucius Annaeus Seneca|Seneca]] vo svojich ''[[Prírodovedecké otázky|Prírodovedeckých otázkach]]'' pozoroval, že kométy sa pohybujú pravidelne po oblohe a nie sú rušené [[vietor|vetrom]], čo je správanie typickejšie pre nebeské než pre
V roku [[1577]] bola niekoľko mesiacov viditeľná jasná kométa. [[Dánsko|Dánsky]] astronóm [[Tycho Brahe]] použil merania polohy kométy, ktoré vykonal sám a ďalší, geograficky oddelení pozorovatelia, aby zistil, že kométa nemá žiadnu merateľnú [[paralaxa|paralaxu]]. V rámci presnosti týchto meraní toto zistenie znamenalo, že kométa musí byť aspoň štyrikrát ďalej od Zeme ako [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]].
| |||