Interrupcia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zmeny jednostranných alebo neexistujúcich zdrojov za nestranné a funkčné. Podrobný popis zmeny v diskusii.
Maajo25 (diskusia | príspevky)
Riadok 22:
 
=== Postoj cirkvi ===
Prístup [[cirkev|cirkvi]], ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty.<ref>http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=10094</ref> Zákaz interrupcií je bez dalšiehoďalšieho stanovený napr. v [[Didaché]]<ref>v [[Didaché]] je najstarší zachovaný cirkevnoprávny text, pochádza z prvého storočia; interrupciu odsudzuje dvakrát: II,2 (''Nezabiješ, nezcizoložíš, nezkazíš mládež, nezesmilníš, nepokradeš, nebudeš čarovat, nebudeš používat jedu, nezabiješ nenarozené ani narozené děcko, nebudeš toužit po majetku bližního'') a V (''kdo se nehlásí ke svému Tvůrci; kdo zabíjejí děti; kdo ničí Boží zárodek; kdo se odvracejí od potřebného; kdo utiskují souženého; kdo hájí bohaté, kdo nespravedlivě soudí chudé; naprostí hříšníci. Děti, varujte se všech takovýchto lidí.''), dostupné: http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/p_didach.htm (posledná návštěva 5. 9. 2008)</ref> či [[apokryf]]nom [[listu Barnabáš]]a. Cirkevný učiteľ [[Augustín z Hippa|Svätý Augustín]] (4.storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež [[Inocent III.]] ešte na začiatku [[13. storočie|13. storočia]] stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17 – 20 týždeň).{{chýba citácia}}.
 
[[Tomáš Akvinský]] (13.storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate za intelektová), môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr, ako má duševný život.<ref name="DWORKIN">DWORKIN, R. 1993. Morálnosť interrupcií. In: Právo ženy. Kaligram, 2004, preložil Dezider Kamhal. ISBN 80-7149-612-X</ref> Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine [[tabu]]izovanej témy.