Fotografický aparát: Rozdiel medzi revíziami

[[Jozef Nicéphore Niépce]] so svojim bratom Claudiom, v roku [[1793]] boli prví, kto skombinovali použitie optického zariadenia – camery obscury a látok citlivých na svetlo. V roku [[1816]] spolu skonštruovali prvý jednoduchý fotoaparát so šošovkou a pokúšali sa o prvé fotografie. Medzitým vypracoval [[T.V. Grotthuss]] teóriu chemických reakcií na svetlo. Nicéphore Niépce [[16. september|16. septembra]] [[1824]] vytvoril prvú fotografiu. O dva roky neskôr sa mu už podarilo vytvoriť stálejšiu fotografiu na bázi [[cín]]ovej doštičky pokrytej vrstvou [[asfalt]]u. Tomuto procesu v tej dobe vravel heliografia. V ďalších rokoch Niépce uzavrel dohodu o spolupráci s ďalším priekopníkom fotografie [[Louis Daguerre|Louisom Daguerreom]]. Daguerre v roku [[1835]] objavil spôsob ako možno vyvolať obraz zachytený na [[striebro|postriebrenej]] doštičke pomocou [[ortuť]]ových pár. O ďalšie dva roky sa Daguerreovi podarilo tento obraz ustáliť pomocou roztoku [[chlorid sodný|kuchynskej soli]], to bol záverečný objav, ktorý konečne umožnil vtedajšiu fotografiu prezentovať verejne. Trvalo však ešte ďalšie dva roky zdokonaľovania a poznávania, kým Doguerre a Niépceho syn svoj objav zverejnili. Citlivosť dosiek s jodidom strieborným už bola taká veľká, že bolo možné používať expozičný čas 1/70 sekundy, ten za bežných svetelných podmienok umožňuje fotografovanie aj pomalšie sa pohybujúcich predmetov. Tieto procesy však boli stále nedokonalé, obrazy boli zrkadlovo otočené, nedali sa rozmnožovať a boli náchylné na poškriabanie. Prvé fotografické prístroje sa skladali z dvoch do seba zapadajúcich debničiek, v ktorých bol pevne vmontovaný objektív. Prvý Dogguerrov objektív bol vyrobený v parížskej dielni Giroux. Iné fotoaparáty, ako napr. [[Pierre de Seguir|de Seguirov]] mali objektív a matnicu spojenú pomocou koženého skladacieho mechu. V tej istej dobe doplnil [[Charles Cehevalier]] k fotografickému prístroju systém šošoviek, ktorý odstraňoval farebnú chybu – tzv. [[achromatický objektív]]. Podobne ako Niépce a Grotthuss sa problematikou v tej istej dobe zaoberal nezávisle naod nich [[William Henry Fox Talbot]], ten v roku 1839 prišiel na spôsob ako získané obrázky rozmnožovať procesom negatív – pozitív. Tabot však zatiaľ zhotovoval negatívy na papier, ktorý neskôr napustil [[parafín]]om aby sa stal priehľadným. Až tento papier potom presvietil aby získal pozitívny obraz, to však spôsobovalo, že na výslednej fotografii zostala viditeľná aj štruktúra papiera negatívu, čím sa znižovala ostrosť fotografií. Tento proces sa stal známy ako [[talbotypia]]. V tomto období sa slovenský vedec pôsobiaci v Budapešti a Viedni [[Jozef Maximilián Petzval]] zaoberal optickými vlastnosťami rôznych druhov skiel a vytvoril prvý vysokosvetelný objektív s ohniskovou vzdialenosťou {{mm|149|m}} a svetelnosťou 1:3.5. Tento objektív neskôr začala s úspechom predávať firma [[Voigtländer]].