Opava (Česko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo, replaced: popis → opis (2), rakúský → rakúsky, sady → súbory, 43-44 → 43 – 44 (8), - → – (4) |
rozšírenie |
||
Riadok 37:
}}
'''Opava''' ([[nemčina|nemecky]] ''Troppau'', [[poľština|poľsky]] ''Opawa'') je [[štatutárne mesto]] v [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom kraji]]
== Poloha ==
Mesto leží v [[Opavská pahorkatina|Opavskej pahorkatine]] na rieke [[Opava (rieka)|Opave]] v [[České Sliezsko|Sliezsku]], ale jej 3 štvrte ([[Suché Lazce]], [[Vlaštovičky]] a [[Jaktař]] patrili k tzv. Moravským enklávam v Sliezsku. Od [[Ostrava|Ostravy]] je vzdialená 30 km západne, od [[Olomouc]]a 60 km severovýchodne. Mesto križujú cesty I. triedy [[Cesta I. triedy 11 (Česko)|číslo 11]], [[Cesta I. triedy 46 (Česko)|46]], [[Cesta I. triedy 56 (Česko)|56]] a [[Cesta I. triedy 57 (Česko)|57]], ako aj [[Železničná trať Olomouc – Opava|železničná trať]] z [[Ostrava hlavní nádraží|Ostravy]] do [[Olomouc hlavní nádraží|Olomouca]].
== Dejiny ==
Prvé dôkazy osídlenia pochádzajú už zo [[Paleolit|staršej doby kamennej]], odkedy archeologické nálezy potvrdili takmer nepretržitú prítomnosť osídlenia tunajšieho územia. Významné bolo slovanské hradisko v [[Kylešovice|Kylešoviciach]], ktoré patrilo s najväčšou pravdepodobnosťou Holasickému kmeňu, podľa ktorého sa nazýva aj neďaleká obec [[Holasovice]]. Stredoveké osídlenie Opavy sa konštituovalo zrejme v [[12. storočie|12. storočí]] v podobe kupeckej osady, situovanej blízko brodu cez rieku Opavu, na obchodnej ceste z [[Morava (región)|Moravy]] do [[Poľsko|Poľska]]. Táto cesta bola súčasťou "[[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]]" spájajúcej [[Jadranské more|Jadran]] s [[Baltské more|Baltom]]. Prvá písomná zmienka pochádza z z listiny z 26. decembra [[1195]]
Jadro osídlenia sa koncentrovalo na križovatke obchodných ciest v areáli [[Horní náměstí (Opava)|Horného námestia]] a rozširovalo sa pozdĺž týchto komunikácií. Pôvodné opevnenie mesta bolo tvorené zrejme iba priekopou a zemnými valmi, doplnenými drevenou palisádou, neskôr boli vystavané kamenné hradby, doplnené 3 mestskými bránami - Jaktařskou, Ratibořskou a Hradeckou. Čoskoro malo mesto dve námestia a dobytčí trh v miestach dnešnej Masarykovej ulice, od roku [[1327]] aj Kupecký dom, ktoré bolo obchodným centrom mesta. V Opave bola od konca [[13. storočie|13. storočia]] mincovňa. Opavských Přemyslovcov na opavskom kniežacom tróne vystriedal syn kráľa [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]], Viktorín, ktorý bol následne donútený ustúpiť nárokom syna uhorského kráľa [[Matej I.|Mateja]], [[Ján Korvín|Jána Korvína]]. Čoskoro však bolo Opavské kniežatstvo opäť podriadené priamo českým kráľom.
V [[16. storočie|16. storočí]] bola Opava silne zasiahnutá reformáciou a väčšina obyvateľov patrila v [[Bitka na Bielej hore|predbielohorskom]] období k [[Protestantismus|protestantom]]. Obyvatelia sa dostávali do ostrých konfliktov najmä s [[Olomouc|olomouckými biskupmi]] a na odpor narazilo aj udelenie opavského kniežatstva Karlovi z Lichtenštejna v roku [[1613]]. V roku [[1625]] bol do Opavy povolaný jezuitský rád a o päť rokov neskôr tu bolo založené jezuitské gymnázium. Počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] bola Opava v roku [[1626]] bez boja vydaná žoldnierom dánskeho kráľa, niekoľkokrát bola obsadená i Švédmi. Veľkou pohromu znamenal pre mesto požiar v roku [[1689]]. Pri gymnáziu bolo v roku [[1814]] založené múzeum, dnes Slezské zemské muzeum. Od roku [[1853]] budova slúžila sliezskemu zemskému snemu, v súčasnosti je sídlom Zemského archívu.
Opava zostávala centrom kniežatstva, hoci rozsah právomocí a tým aj význam ústredného mesta s postupnými centralizačnými tendenciami [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] klesali. Národnostné zloženie mesta sa postupne menilo v prospech nemeckého obyvateľstva a v [[20. roky 18. storočia|20. rokoch 18. storočia]] predstavovali [[Česi]] len asi sedminu obyvateľov Opavy. Porážka [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a rozdelenie [[Sliezsko|Sliezska]] medzi [[Prusko]] a [[Rakúsko]] vynieslo Opavu do pozície centra rakúskeho Sliezska. Svoje sídla si tu vedľa úradov postavil rad príslušníkov sliezskej šľachty. Význam mesta v [[19. storočie|19. storočí]] podčiarklo aj konanie tzv. Opavského kongresu v roku [[1820]], na ktorom sa zišli európski panovníci (rakúsky cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]], ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] a pruský kráľ [[Fridrich Wilhelm III.]]).
V oblasti priemyslu vzniklo niekoľko prevažne textilných podnikov. V roku [[1825]] bol vybudovaný pivovar, v polovici [[19. storočie|19. storočia]] vznikli na predmestí dva cukrovary. Významným impulzom pre rozvoj priemyslu bolo otvorenie železničného spojenia v rámci [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severnej dráhy cisára Ferdinanda]] v roku [[1855]]. Ako hlavné mesto Rakúskeho Sliezska bola Opava aj významným správnym a samosprávnym centrom; sídlil tu Sliezsky zemský snem, na čele ktorého stál hajtman a zemský výbor. Štátnu správu pre Sliezsko tu vykonával zemský prezident a krajinská vláda, sídlil tu tiež krajinský súd. V roku [[1883]] bolo v Opave založené české gymnázium, v roku [[1877]] Matice opavská. Vychádzal tu Opavský besedník, potom Opavský týždenník, z nemeckých novín Troppauer Zeitung. Politická a národnostná situácia sa vyhrotila po skončení [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], kedy sa Opava v závere roku [[1918]] stala hlavným mestom provincie [[Sudety (región)|Sudety]]. Pokus o revoltu voči vytvárajúcemu sa [[Prvá česko-slovenská republika|československému štátu]] skončil obsadením mesta československými vojenskými oddielmi bez boja [[18. december|18. decembra]] [[1918]].
Až do roku [[1928]] bola Opava hlavným mestom československého [[Sliezsko|Sliezska]]. V súvislosti s vytvorením krajiny Moravskosliezskej prestala byť sídlom krajinských úradov, no v meste stále prevažovalo nemecké obyvateľstvo, podliehajúce najmä v 2. polovici 30. rokov nacistickej ideológii Henleinovej Sudetonemeckej strany. Táto časť privítala pripojenie k nacistickému Nemecku v roku [[1938]] a Opava sa stala hlavným mestom jedného z troch vládnych obvodov v obsadených Sudetoch. V [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo mesto oslobodené [[24. apríl]]a [[1945]], avšak za cenu veľmi ťažkých strát. Bola zničená takmer tretina mesta a nepracovala ani jediná továreň. Nemecké obyvateľstvo bolo odsunuté a mesto zmenilo nielen svoj vzhľad, ale aj národnostný ráz. Už v októbri [[1945]] zahájila činnosť stála profesionálna česká scéna Sliezskeho národného divadla, v roku [[1948]] bol v Opave zriadený Slezský študijný ústav, dnes súčasť Sliezskeho zemského múzea. V rokoch [[1953]]-[[1959]] pôsobila v meste Vyššia škola pedagogická, prenesená potom do [[Ostrava|Ostravy]].
Na Ostrožnej ulici, v budove postavenej na mieste rodného domu [[Petr Bezruč|Petra Bezruča]], bola v roku [[1956]] otvorená expozícia o básnikovom živote a diele. Od roku [[1958]] sa každoročne v septembri koná na počesť básnika kultúrny festival Bezručova Opava. V rekonštruovanom objekte bývalého dominikánskeho kláštora pôsobí od roku [[1974]] Dom umenia, poriadajúci pravidelné výstavy a kultúrne podujatia. V roku [[1990]] začala v Opave pôsobiť Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne a [[9. júl]]a [[1991]] bola zriadená Slezská univerzita.
== Obyvateľstvo ==
=== Počet obyvateľov ===
Opava je jedným z mála miest, ktoré sa po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] takmer nerozšírilo. Zatiaľ čo ostatné mestá zažívali prudký rast, Opava má dnes menej obyvateľov, než pred vypuknutím vojny.
{| class="wikitable" style="text-align:right"
|+ Vývoj počtu obyvateľov mesta Opavy
|-
! style="background:#ddffdd" |Rok
! style="background:#f3fff3" |'''1869'''
! style="background:#f3fff3" |'''1880'''
! style="background:#f3fff3" |'''1890'''
! style="background:#f3fff3" |'''1900'''
! style="background:#f3fff3" |'''1910'''
! style="background:#f3fff3" |'''1921'''
! style="background:#f3fff3" |'''1930'''
! style="background:#f3fff3" |'''1950'''
! style="background:#f3fff3" |'''1961'''
! style="background:#f3fff3" |'''1970'''
! style="background:#f3fff3" |'''1980'''
! style="background:#f3fff3" |'''1991'''
! style="background:#f3fff3" |'''2001'''
! style="background:#f3fff3" |'''2005'''
! style="background:#f3fff3" |'''2011'''
|-
! style="background:#ddffdd" |Počet obyvateľov
| 27 011
| 32 105
| 35 698
| 42 043
| 47 361
| 49 366
| 54 263
| 40 633
| 48 091
| 53 269
| 58 788
| 62 815
| 61 382
| 60 345
| 58 709
|}
=== Štruktúra obyvateľstva ===
<gallery>
File:Sčítání obyvatelstva 2011, 505927 Opava, věková struktura.svg|Veková štruktúra obyvateľov v roku 2011
File:Sčítání obyvatelstva 2011, 505927 Opava, rodinný stav.svg|Rodinný stav obyvateľov v roku 2011
File:Sčítání obyvatelstva 2011, 505927 Opava, vzdělání.svg|Vzdelanie obyvateľov v roku 2011
</gallery>
== Mestská samospráva ==
V čele mesta je primátor, zastupiteľstvo má 39 a mestská rada má podľa dohody po voľbách v roku 2014 11 členov. Po komunálnych voľbách v roku 2014 bol 10. novembra zvolený za primátora mesta Martin Víteček z hnutia ANO 2011. Vo funkcii nahradil sociálneho demokrata Zdeňka Jiráska. Radu mesta tvoria zástupcovia hnutia ANO, Zmena pre Opavu, ODS, KDU-ČSL a SNK Starostovia a občania Opavy.
=== Členenie mesta ===
[[Súbor:Katastrální_mapa_Opavy.png|thumb|Katastrálne územie Opavy]]
[[Súbor:Opavské_současné_městské_části.png|thumb|Opavské mestské časti]]
Opava je štatutárnym mestom, ktoré je len čiastočne územne členené. Centrálna oblasť mesta sa nečlení na mestské časti a je spravovaná priamo zastupiteľstvom a magistrátom mesta. V rokoch 1976-1991 bola súčasťou mesta i obec [[Chvalíkovice]].
=== Mestské časti ===
Územie mesta sa skladá z častí spravovaných priamo opavským magistrátom [[Kateřinky u Opavy]], [[Kylešovice]], [[Opava-Město]], a častí katastrálnych území [[Jaktař]] a [[Opava-Předměstí]] - Náměstí svaté Hedviky, Sadová, Městské sady, Ochranova, Polní, Nad tratí, Kylešovický kopec, Přední Guslice, Bezručovo náměstí, Lidická, Ondříčkova, U hřbitova, Šibeňák, Haškova, U nemocnice)'' a ďalej ôsmich mestských častí, ktorými sú:
# [[Komárov]]
Řádek 57 ⟶ 129:
* [[Sliezske zemské múzeum]] – bolo založené v roku [[1814]], najstaršie múzeum v [[Česko|ČR]]
* [[Sliezske divadlo]] – základný kameň Zemského divadla v Opave bol položený 1. mája [[1804]]
* Farský kostol
* [[Mariánsky stĺp]]
* Mestský dom kultúry [[Petr Bezruč|Petra Bezruča]]
Řádek 64 ⟶ 136:
* Kostol svätého Ducha
* Hláska
*
=== Školy v Opave ===
Řádek 77 ⟶ 149:
* [[Joseph Maria Olbrich]] ([[1867]] – [[1908]]), česko-rakúsky architekt a maliar
* [[Petr Bezruč]] (pôvodným menom Vladimír Vašek) ([[1867]] – [[1958]]), sliezsky básnik
* [[Walter Seidl]] ([[1905]] – [[1937]]), sliezsky, nemecky
* [[Joy Adamson]]ová (pôvodným menom Friederika Viktorie Gessnerová) ([[1910]] – [[1980]]), rakúska prírodovedkyňa a [[spisovateľka]]
* [[Boris Rösner]] ([[1951]] – [[2006]]), divadelný a filmový herec
Řádek 133 ⟶ 205:
* [http://www.iopavsko.cz Zpravodajství z Opavy]
* [http://www.opava.biz/info Stránky venované histórii a osobnostiam Opavy]
* [http://www.opava.org Regionálna databáza
* [http://akce.opava.biz Regionálny prehľad akcií]
* [http://www.slu.cz/ Sliezska univerzita]
* [http://infocentrum.opava.cz Mestské informačné centrum]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Opava|13051130}}
{{Obce okresu Opava}}
| |||