Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 55:
V prvých všeobecných voľbách v Španielsku ([19. november]] [[1933]]) zvíťazili pravicové strany, ktoré utvorili stredno-pravicovú koalíciu ([[Lerroux]]). Do tejto koalície vstúpila v októbri [[1934]] po prehratých komunálnych voľbách katolícka strana [[Španielska konfederácia autonómnych pravicových skupín|CEDA]], čo zvýšilo vtedajšie napätie. Vnútorné rozpory vládnych strán viedli k obmedzenej schopnosti podniknúť akciu alebo urobiť rozhodnutie. Koncom roku vyzvali ľavicové strany na generálny štrajk, z ktorej vzišla banícka vzbura, ktorá bola na rozkaz ministra obrany [[Diego Hidalgo|Diega Hidalga]] vojensky potlačená generálom [[López Ochoa|Lópezom Ochoaom]] a legionármi, ktorým velil podplukovník [[Juan Yagüe]].
V rokoch [[1934]]-[[1936]] došlo k výraznej radikalizácii vidieka a dochádzalo k značnému množstvu štrajkov. Pri týchto akciách bežne dochádzalo k násiliu a úmrtiam. Po niekoľkých vládnych krízach boli na [[16. februára]] [[1936]] vypísané voľby, ktoré priniesli veľký úspech ľavici združenej do [[Ľudový front (Španielsko)|Ľudového frontu]]. Vládu zostavil vodca ľavého krídla republikánskej strany [[Manuel Azaña|Manuel Azaña]]. Táto vláda však bola nestabilná a bola terčom kritiky ako extrémnej pravice, tak ľavice. Manuel Azaña sa rozhodol napätému stavu čeliť ráznym vystupovaním proti fašistickým, národne syndikalistickým a konzervatívnym organizáciám a nechal zatknúť vyše tisíc ľudí, medzi nimi aj vysokých dôstojníkov. Dňa 14. marca 1936 bola zakázaná [[Falanga (1933)|Falanga]] a v nasledujúcich dňoch zatknutých aj jej vedenie vrátane [[José Antonio Primo de Rivera|Josého Antonia Primo de Riveru]].<ref>VERNIER, Ettore. Falanga : k problematice třetí cesty. Vyd. 1. Praha : Národní myšlenka, 2008 72 s (Knihovna Národní myšlenky ; s sv. 7) ISBN 978-80-903582-7-0. str. 13</ref> Táto akcia však násilnosti v uliciach skôr zvýšila. Do tejto situácie sa parlament ovládaný pravicou rozhodol odvolať prezidenta [[Niceto Alcalá-Zamora|Niceta Alcalá-Zamoraho]]. Ten sa pokúsil rozpustiť parlament, ale keďže jeho pokus bol chápaný ako zneužitie právomocí, bol 7. apríla odvolaný. Prezidentské voľby boli vypísané na 26. apríla, ale pravica v nich na protest proti vláde nepostavila svojho kandidáta.
 
Počas tohto obdobia stúpalo napätie a podľa oficiálnych zdrojov bolo 330 ľudí zavraždených a 1511 zranených v rámci politického násilia. Došlo ku 113 generálnym štrajkom a zničeniu 160 kostolov a kláštorov. Boli vraždení kňazi a rehoľné sestry. Dňa 12. júla bol zavraždený nadporučík "útočných stráží" a člen Socialistickej strany [[José Castillo]]. Nasledujúci deň skupina dôstojníkov "útočných stráží" v rámci odvety zavraždila vodcu monarchistov [[José Calvo Sotelo|Josého Calva Soteloho]].