Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 55:
V prvých všeobecných voľbách v Španielsku ([19. november]] [[1933]]) zvíťazili pravicové strany, ktoré utvorili stredno-pravicovú koalíciu ([[Lerroux]]). Do tejto koalície vstúpila v októbri [[1934]] po prehratých komunálnych voľbách katolícka strana [[Španielska konfederácia autonómnych pravicových skupín|CEDA]], čo zvýšilo vtedajšie napätie. Vnútorné rozpory vládnych strán viedli k obmedzenej schopnosti podniknúť akciu alebo urobiť rozhodnutie. Koncom roku vyzvali ľavicové strany na generálny štrajk, z ktorej vzišla banícka vzbura, ktorá bola na rozkaz ministra obrany [[Diego Hidalgo|Diega Hidalga]] vojensky potlačená generálom [[López Ochoa|Lópezom Ochoaom]] a legionármi, ktorým velil podplukovník [[Juan Yagüe]].
V rokoch [[1934]]-[[1936]] došlo k výraznej radikalizácii vidieka a dochádzalo k značnému množstvu štrajkov. Pri týchto akciách bežne dochádzalo k násiliu a úmrtiam. Po niekoľkých vládnych krízach boli na [[16. februára]] [[1936]] vypísané voľby, ktoré priniesli veľký úspech ľavici združenej do [[Ľudový front (Španielsko)|Ľudového frontu]]. Vládu zostavil vodca ľavého krídla republikánskej strany [[
Počas tohto obdobia stúpalo napätie a podľa oficiálnych zdrojov bolo 330 ľudí zavraždených a 1511 zranených v rámci politického násilia. Došlo ku 113 generálnym štrajkom a zničeniu 160 kostolov a kláštorov. Boli vraždení kňazi a rehoľné sestry. Dňa 12. júla bol zavraždený nadporučík "útočných stráží" a člen Socialistickej strany [[José Castillo]]. Nasledujúci deň skupina dôstojníkov "útočných stráží" v rámci odvety zavraždila vodcu monarchistov [[José Calvo Sotelo|Josého Calva Soteloho]].
|